Bola to chyba

Šesť mesiacov misijného dobrovoľníctva ma postavilo pred mnohé výzvy. Zmena ma prinútila prehodnotiť postoje a pohľad na život. S každým dňom sa vynárali nové otázky, ktorým som doposiaľ nečelil.

S odstupom času si uvedomujem, že naša snaha pomôcť je neraz založená na našich vlastných predstavách o tom, čo je správne. Veríme, že máme odpovede na „problémy“, ktoré nepoznáme. V skutočnosti si možno len nahovárame, že vieme, čo je pre iných najlepšie. Miestni ma neraz prekvapili svojou spokojnosťou.

Prístup a okolnosti, ktoré my vnímame ako problémové, sú tu bežné. Nie preto, že by miestnym osud hádzal pod nohy polená, na ktorých sme sa my nepotkli. Skôr ide o nastavenie priorít, ktoré sa od našich líšia. Upustil som od myšlienky meniť ich svet a namiesto toho sa ho snažím lepšie pochopiť. Možno pomoc neznamená ponúkať okamžité riešenia, ale podporiť v hľadaní vlastnej cesty. Načúvať a prijať skutočnosť, že nevyžiadaná rada je najhoršia rada.

Dobrovoľníctvo je tkanivo kontrastov, kde nepochopenie vedie k poznaniu. Naučil som sa nestrácať nádej a nepoľaviť, aj vo víchrici nechcených myšlienok. Zachovať pokoj v rozhovoroch, kde hnev a frustrácia našepkávajú slová. Nenechať sa pohltiť zatrpknutosťou a naučiť sa vidieť svetlé stránky aj tam, kde sa ich zdá byť pramálo.

Žiaci z druhého ročníka pri práci na kukuričnom poli.

Afričania a my nie sme „odkojení“ tým istým mliekom. Život tu píše iné príbehy. Aj moja kniha bytia bola prepísaná africkým perom. Naučiť sa nebrať svoju existenciu príliš vážne, som si do denníka napísal veľkými písmenami.

O pár desiatok rokov nikto nebude vedieť, že sme tu boli. Nezostane po ani nás prach. Trpký, ale oči otvárajúci fakt, po ktorom moje dni nabrali nový smer. Vymenil som potrebu úspechu za skromnosť a pozornosť. Túžba prispieť svojou troškou k zlepšeniu tohto sveta vyplnila vo mne dlhotrvajúcu prázdnotu. Naša existencia nie je prelomová. Sme len kvapkou v mori, ktorá splýva a vytvára masu.

Tak schválne, kto z vás pozná meno svojho prastarého otca? Kto vie, aký bol? Aké mal sny, čo robil alebo čo ho trápilo? Nie sme nenahraditeľní. Naše príbehy sa stratia v dave. Kdežto dobré myšlienky, slová a skutky môžeme odovzdať deťom ako najligotavejšie dedičstvo. Chce to len zamyslieť sa a utrieť si uplakané oči servítkou nadšenia a vďačnosti.

Fotka z môjho prvého večerného slovka pre študentov.

Pracovné naplnenie mojej misie sa za posledné týždne zmenilo. Ešte stále pracujem v jablkovom sade, doučujem skupinku chalanov zo swahilských škôl, vyučujem informatiku, venujem im čas a mnoho ďalšieho. Mojou novou bojovou úlohou je starostlivosť o chorých. Do môjho týždenného programu pribudli pravidelné návštevy nemocnice.

Keď mi doobeda zazvoní telefón, presne viem, čo bude nasledovať – na listine chorých pribudli nové mená. Dostanem od rektora pokyny a idem, riešim. Protipóly prístupu, ktoré tu vidím dennodenne, ma vždy zaskočia. Drobné zakašľanie, pichanie v krku, sú dôvody na okamžitú návštevu doktora. S pľuzgiermi po celom tele, vysokými horúčkami a vážnymi dýchacími problémami sa netreba ponáhľať. Počkajú hoc aj niekoľko dní. Treba však podotknúť, že miestne mikroorganizmy sa líšia od tých, na ktoré sme zvyknutí. Uvedomujem si, že skúsenejší posúdia symptómy lepšie ako ja.

Aj napriek chabej swahilčine sa mi chlapcov podarí zaregistrovať na recepcii. Zázrakom sestričke vysvetlím, s akým problémom sme prišli. Väčšina doktorov hovorí po anglicky, takže diagnózu mi objasnia, ale nepochopím ju. Nemám s ňou totiž žiadnu skúsenosť.

Počas prvých návštev nemocnice som bol zmätený z priebehu vyšetrení, ako aj z chodu celej kliniky. Po prvýkrát som sa začal stretávať s veľkou ústretovosťou. Sestričky nás často v poradovníku uprednostnia pred zvyškom čakajúcich. Zo začiatku som odmietal. Neskôr som si uvedomil, že v tunajšom chaose to má viac výhod ako nevýhod. Zahodil som slušnosť za hlavu. Vymenil som ju za ušetrený čas, využitý na obšťastnenie sa jednou z miestnych kulinárskych špecialít.

Zážitky z návštev tanzánijských zdravotníckych centier ma pozitívne prekvapili. Súkromné zdravotné strediská poskytujú starostlivosť na vysokej úrovni. Z mojich doterajších skúseností sa odvážim povedať, že ponúkané služby a ich prevedenie je lepšie ako na Slovensku. Úroveň štátnych nemocníc je o čosi horšia. Stále je ale porovnateľná s našou. Niekedy sa na zážitkoch z nemocníc dobre nasmejem. Občas mám ale chuť si ísť do kúta poplakať. Pred nedôslednosťou miestnych treba byť vždy na pozore.

Lekárske vyšetrenie v štátnej nemocnici v Mafinge.

Spolunažívanie s Afričanmi ma naučilo odmietať. Už viem, ako neprijať bez výčitiek. Pochopil som, že inak by pre mňa dobrovoľníctvo malo veľmi krátku životnosť. Moja misia už nie je iba o pomoci. Vidím za ňou aj osobný a duchovný rast.

Misijné poslanie malo pre mňa väčší význam v čase, keď bolo vedené ľútosťou. Súcit bol pre mňa najsilnejším hnacím motorom. Zo začiatku som skúšal aplikovať európske spôsoby na miestnych. A výsledok? Nula na bankovom účte a nekončiace prosby o pomoc, ktoré dokážem uspokojiť iba ja. Moju momentálnu situáciu nedávam za vinu okoliu. Od začiatku som si hranice ochoty pomôcť nastavil príliš nízko. Som si vedomý, že táto skutočnosť ma bude prenasledovať až do konca mojich afrických dní.

Aby bolo dobrovoľníctvo skutočnou pomocou, je dôležité nezanedbávať vlastné potreby. Už viem, že nádych nie je dôležitejší ako výdych. Misijné poslanie nie je šprint, ale maratón. Rovnováha a spokojnosť zabezpečí kvalitu a efektivitu pracovnej náplne. Preto radím všetkým budúcim dobrovoľníkom, aby si dôkladne ujasnili svoje pohnútky k misii. Verte mi, je lepšie počas prípravných víkendoviek nepospávať. Nadobudnuté informácie oceníte v priebehu misie. Vyhnete sa tak zbytočným problémom.

Pauza počas pracovného dňa.

Deti sú tu odtrhnuté spod vplyvu rodičov skôr, ako si vo svete nájdu svoje miesto. Príčinou je vzdelávací systém. Na väčšine súkromných stredných škôl prebieha výučba v internátnom režime. Ako aj na škole, v ktorej pôsobím. Do prípravného ročníka nám minulý rok nastúpilo 95 ušiakov. Vyše polovica vo veku 11 až 12 rokov. Nemohol som si nevšimnúť, ako negatívne vplýva absencia rodiča na vývoj a výchovu dieťaťa. Deti napodobňujú a hľadajú svoje idoly v nie zrovna nasledovaniahodných hrdinoch. Túžia sa podobať. Nedostatky skrývajúce najhodnotnejšie poslanie dobrovoľníka.

Viackrát ma zarazilo, ako precízne moji študenti opakujú všetko, čo poviem a spravím. Zrkadlia všetko, na čom zanechám svoj odtlačok. Od cvičenia, cez čítanie kníh až po drobné podvody pri večerných partičkách šachu. Viem, že mojou hlavnou úlohou je ísť príkladom. Zdieľať momenty radosti i pokleskov. Darovať pocit, že sú súčasťou mojej cesty. Opakujúce sa hlasy, ktoré túžia byť vypočuté. Spôsob, akým priam kričia o pozornosť, ma nenecháva chladným. Aj keď si nemyslím, že sa mi podarí naplniť otcovskú rolu v životoch 300 mladíkov, verím, že aj rok láskavého prístupu položí základné piliere disciplíny a pracovitosti.

Bola chyba myslieť si, že misia v tejto časti sveta je o materiálnej pomoci. Ide o darovanie pocitu, ktorý hovorí: Aj na tebe záleží. Zasadiť do životov detí semienko sebaúcty, ktoré rozkvitne a zatieni neľútostný svet.

Návšteva školy v Iringe, kde odpovedám na otázky študentov.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.