Cesta protikladov

Alternatívny pohlaď na hodnoty. Prelínanie svetov a odlišnosť dvoch realít.

Okrem toho, že inak vyzeráme, voniame a vnímame, máme aj diametrálne odlišné zmýšľanie. My sme ľudia pokroku, vizionári, ktorých túžby doviedli k hojnosti. Afričania sú ľudia prírody, ktorých nenáročnosť priviedla k zmiereniu.

Výsledkom prílišného tlaku a neutíchajúceho napätia je naša nespokojnosť. Podceňovanie, falošné sebavedomie, frustrácia a závisť. V našej, pokrokom postihnutej spoločnosti, krutá realita nejednej mladej duše. Generácia bez detstva, ktorá odmieta dospieť. Márna posadnutosť dokonalosťou. Životný rozkvet pod ťarchou očakávaní.

Neodmietať nepoznané, ale naopak, oceniť to, čo je užitočné. Vnímavosť je prevencia pred povrchnosťou. Každá situácia má toľko tvárí, koľko pohľadov na ňu dopadne. Pre mňa fakt, pre cudzieho omyl. Kráčame cestou vlastných presvedčení. Výzvy, ktorým som tu dennodenne vystavený ma učia byť bdelým pozorovateľom života. Obyvatelia afrického kontinentu sú svojím spôsobom požehnaní. Menej možností rovná sa menej starostí.

Príležitosti tunajšieho sveta nezaostávajú za tými našimi až tak, ako si myslíme. V rámci možností máme dostatok vody, jedla, ako aj základných potrieb na prežitie. A nie, nič viac mi netreba. Jeden z mnohých, ale kľúčový dôvod môjho konečného kývnutia na rok strávený dobrovoľníckou prácou v Afrike, bol pocit ľútosti. Ako kruto som sa mýlil. Pomýlenosť mojich hodnôt založených na tak veľmi potrebnom pocite úspechu a názore neznámych, až som zabudol, koľko radosti sa skrýva v obyčajnosti. V spolunažívaní s tamojšou kultúrou začínam chápať, ako moje názory ovplyvnil komfort. Mylne som bol presvedčený, že možnosti, ktoré máme, určujú našu slobodu. Náš systém dáva len ilúziu voľnosti, no nikdy nám neumožní sa jej zhlboka nadýchnuť. Tak dobre prezlečené vykorisťovanie rýchleho potešenia, až sme tento kabát začali nazývať slobodnou vôľou.

Každá chvíľa je nám vzácna iba vďaka dočasnosti. Užívame si ju, lebo vieme, že čochvíľa skončí. Čas, najvzácnejšia komodita ktorú máme. Rozhodnutia, ako ho strávime, určia, či sa na konci svojej cesty budeme usmievať alebo plakať. Zaspávať so spomienkami, nie so snami.  V októbri minulého roku som otvoril šuplík zážitkov na drevenom stole v novej izbe. Africká mentalita ponúka presný opak našej. Naučí neľutovať a prijímať bez zbytočných otázok.

Napriek snahe splynúť, nikdy nezostanem nepovšimnutý. Ako by som aj mohol? Veď medzi miestnymi vyčnievam ako biela škvrna v čiernom dave. Nad stereotypným obrazom o bohatstve európskych krajín sa mi nepodarilo zvíťaziť. Stal som sa jeho obeťou. Dovolím si tvrdiť, že každému belochovi pri návšteve Afriky automaticky prischne nálepka boháča.

Len nastaviť dlaň. Daj mi beloch daj. Až pokiaľ ťa úplne nevyciciam. Budem neúnavne skúšať až kým v tvojich očiach nevyhasne posledná iskra ochoty mi pomôcť. Vlastnosť veľkej väčšiny černochov. Niečo za odmenu urobiť sa im ale máli. Dôvodom chudoby čiernych zemí nie je iba kolonizácia a dlhoročné drancovanie bielou rukou. Problém je oveľa komplexnejší. Bez pochýb k momentálnej situácii prispelo aj nastavenie miestnych. Neohľaduplnosť, podvody a v neposlednom rade zlodejstvo. Všetky uvedené vlastnosti sú v tanzánskej spoločnosti tolerované. Nemorálnosť ľudí zastávajúcich popredné politické funkcie a tu je výsledok. Presne ako u nás. Vláda je len odrazom ľudu.

Tradície a hodnoty tu zostávajú pevné. Životný štýl niekoľko desaťročí za naším. Zdravá spoločnosť, zložená z mužskej odolnosti a ženskej starostlivosti. Chlapci vedení k mužnosti a dievčatá k ženskosti. Bytie oslobodené od tyranie pažravosti. Túžba po prebytočnom pokroku tu neexistuje. Zákony stanovené prírodou a múdrosť nájdená v jednoduchosti. Každý deň je tu ako pokojný prúd rieky, isto a pomaličky kráčame k jasnému cieľu: prežiť ďalší deň. Len tak, nič nerobiť, byť, stáť a nič nevnímať. Dej prežívaný v prítomnosti, bez strachu o budúcnosť či výčitiek z minulosti. Úľava, pocítiť takúto slobodu na vlastnej koži. Zažiť ľahkosť afrického života je ako zbaviť sa okov európskej márnotratnosti. Celý svet spomalí a ponúkne príležitosť zastaviť sa. Z harmónie zrodený pocit, že sme súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo nevyžaduje honbu za nekonečnom, len úplnosť v prítomnosti. V jednoduchosti nie je iba krása, spočíva v nej aj recept na spokojný život.

Po dvadsiatich týždňoch strávených v rytme afrického života sa začínam strácať v realite. Blúdim sám v sebe, vo svojej hlave. Viem, že tam niekde som. Ale som to stále ja? Späť do deja ma vrátia až každotýždenné telefonáty s rodinou. Je zarážajúce, ako ľahko sa človek dokáže adaptovať. Jedna z mnohých vecí, ktoré som tu okúsil po prvýkrát, je pocit izolácie. Medzi týmito ľuďmi budem vždy cudzinec. Bohatý beloch, ktorého sa každý snaží využiť. Proti mentalite miestnych nemám šancu bojovať. A nevidím na to ani dôvod. Éru násilného vnucovania našťastie pohltila minulosť. Mám strach, že ak si čo i len sčasti osvojím zmýšľanie miestnych, tak ma doma čaká ešte väčšie trápenie ako na začiatku mojej misie. Čím ďalej, tým viac sa zamotávam do pavučiny samoty.

Nekončiaci tok myšlienok a otázok idú ruka v ruke s obavami. Čo bude nasledovať po zabudnutí posledných európskych spôsobov? A čo ak si na túto bezcitnosť zvyknem? Stanem sa zrkadlom vlastných strachov?  Pocit, že doposiaľ som sa neodnaučil rozlišovať etické od neetického ma aspoň trocha upokojuje. Ach, sladká nevedomosť!

Hoc ma obklopuje radosť a smiech, neviem sa zbaviť pocitu samoty. Osamelosť a nepochopenie sú moji najvernejší spoločníci. Navzdory ťaživým pocitom ma odhodlanie dokončiť rozbehnutý kolotoč životných lekcií neopúšťa. Túžba spoznať, smäd po živote a cvrček, ktorý mi spevom spríjemňuje každý večer, sú mojimi najlepšími priateľmi. Nečakal som, že misia bude bezproblémová. Jej náročnosť ale vysoko predčila moje očakávania. Možno neviditeľný pre ostatných, ale s jasným cieľom. Hľadám jasnosť vo svete prikrytom perinou beznádeje.

Na sklonku každého dňa, keď všetok zmätok pominie, hľadím na nočnú oblohu. Opretý o ticho, nachádzam zahalenú pravdu. Temnota, ktorá nás vyzýva na hľadanie svetla. Každý večer s úžasom pozerám na oslnivú kulisu. S modlitbou na perách a slovami vďaky za ďalší prežitý deň v skromnosti. S príchodom tmy si uvedomujem, že ďalšia sviečka môjho príbehu pomaly zhasína. Kráľ tmy, Mesiac, ktorý dodáva odvahu žiariť svojim oddaným služobníkom. Po náročnom dni, s očami uprenými na hviezdy, vidím príbehy. Príbehy malých svetielok symbolizujúcich naše životy. Na čele každého príbehu svieti kráľ, Kristus, ktorý nám dodáva silu svietiť na pomoc druhým. Žiari v nás, aby sme ho zdieľali s tými, ktorí to potrebujú.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.