Čo mi dala misijná príprava?

Milý nádejný misijný dobrovoľník, milý čitateľ!

Ahoj, som Peťa, misijná dobrovoľníčka v rokoch 2021-2023, keďže sa to vždy ráta od roku, kedy sa človek prihlási na prípravu. Tú Vám chcem teraz, počas cesty na moju misiu do Tanzánie, trošku opísať.

Dnes cestujeme. Teda už od včera od 9:00, kedy sme z Bratislavy vyrazili na letisko do Viedne. Sú 3 hodiny ráno a ja som na Zanzibare s vyloženými nohami. Na stojančeku v lietadle. Ale mám okolo seba parádnu spoločnosť ľudí, s ktorými sa poznám a s ktorými zdieľam rovnakú vieru v Toho, ktorý ak bude chcieť, postará sa o to, aby sme došli na miesto činu v poriadku. Celému nášmu spoznaniu predchádzalo mnoho momentov. Štefana (don Kormančíka) mám tú česť poznať už 5 rokov, keďže ako ste sa mohli dočítať v mojej charakteristike, chodievala som na Malú misiu na Ukrajine, kde sme sa so Štefim spoznali už počas spoločných stretiek východu a západu. A som veľmi vďačná za to, že rozumiem jeho zmyslu pre humor (to chceš!), že v ňom mám v jednom šéfa a Ježiška v zastúpení. Moje spoludobrovoľníčky Anežku a Lauru som spoznala až počas prípravy. Ja som sa do nej prihlásila pomerne skoro – v júni, krátky čas po tom, čo sa otvorilo prihlasovanie. Duch Svätý ma nejako viedol, že teraz je asi najlepší čas venovať jeden rok svojho života Bohu, a tak som prípravu začala počas posledného ročníka na univerzite. Nakoniec nás tam takýchto kúskov bolo 6/10, ak rátam len tých, ktorí nakoniec ideme na svoju misiu. Spolu sme tak zdieľali okrem podobných záujmov aj to, že sme sedeli nad našimi diplomovými prácami.Rada č. 1: Povzbudzujem Ťa nebáť sa púšťať do ťažkých vecí – napr. venovať rok prípravy aj vtedy, keď vieš, že to bude možno náročné. Najťažšie je povedať áno, ale pokiaľ v rozhodnutí cítiš pokoj a radosť, Pán Ti Tvoje rozhodnutie požehná. Po lete, ktoré som prežila vo vedomí, že ďalšie budem už možno mimo Slovenska, som sa v septembri vybrala na prvé stretnutie. Víkendovku sme mali v Liptovskej Štiavnici, na ktorú som cestovala ešte s neznámym Ferinom. Tým, že Feri už prežil misiu v Angole, ja zas tie malé na Ukrajine, mali sme sa o čom rozprávať z Bratislavy až do Ružomberka. V RK sme sa mali stretnúť so Salonkami, kamarátkami, o ktorých som vedela, že sa prihlásili tiež. Pred nimi však po stanici ešte blúdilo blonďavé dievča, za ktorým som zbehla, lebo so spacákom v ruke vyzerala, že rovnako ide na víkendovku. A bola to Marka, ktorú som vďaka dievčatám už tiež poznala, len mi to sama musela pripomenúť.Rada č. 2: Na misiu sa nehlás kvôli svojim priateľom. Niektorých tam možno nečakane stretneš. A ak by aj nie, aj tak to bude stáť za to, spoznať nových ľudí. Z prvého stretnutia mám najhlbšie vryté spomienky na prednášku manželov Jarkovských. Pochádzajú z neďalekej dedinky a po tom, čo im vyrástli deti, pravidelne chodievajú na misie na Sibír. Najviac, čo mi táto prednáška dala, bol príklad ich manželstva. Bolo vidno, ako sa dopĺňajú, rešpektujú a ľúbia v dobrom aj v zlom. V septembri sme trávili stretko tiež hrami a zoznamovaním, spoločným upratovaním (doteraz si pamätám ako sme s babami zoškrabovali starú lepiacu pásku zo skiel a pri tom kecali), hrabaním lístia, ružencami a sv. omšami (ktoré sme na ďalších stretnutiach, väčšinou v soboty mávali v anglickom jazyku, aby sme sa naučili odpovedať ešte pred misiou).Rada č. 3: Keby si na prvom stretku po úvodných info prišiel na to, že misie nie sú pre Teba, istotne Ti ten víkend niečo dá. Daj tomu šancu a možno absolvuješ všetky stretká.

Októbrové stretko som kvôli chorobe musela absolvovať iba cez ZOOM. Vďaka tomu, že náš formujúci tím ŠPB je mladý a inovatívny, stretko sa dá v núdzi absolvovať aj online. Je ale pravda, že z toho stretka som veľa nemala, okrem duchovného programu, ktorý som absolvovala sama. Od novembra sme stretnutia mali už v online priestore, keďže opäť začali obmedzenia a lockdown. My v Bratislave sme však mali šťastie, 6 ľudí sa spolu mohlo stretnúť, a tak sme sobotné a nedeľné programy mávali v kancelárii SAVIA. Z týchto stretiek mám vrytú spomienku na to, ako som po piatkovej nočnej diskusii so spolubývajúcou prišla na stretko s tým, či je dobré staré veci donekonečna opravovať alebo je treba kúpiť nové (na internáte sa nám pokazila rúra a prepojili sme to so vzťahmi). Ja som vravela, že opraviť, ona že je treba nové, a tak som hľadala odpoveď počas obedňajšej pauzy u Štefana a dievčat. A Štefan mi dal odpoveď (že toto sa nedá prirovnať a nemám miešať jednu vec do dvoch krabičiek) a k tomu nám pustil parádne video: A Tale of Two Brains – Men’s Brain Women’s Brain – Mark Gungor – YouTube. My sme si v rámci vylepšovania našej angličtiny pozreli toto, ale dá sa nájsť aj verzia s českými titulkami. Bonusovou radou teda je: Neopravuj donekonečna to, čo už nefunguje.Rada č. 4: Ži prítomnosť a buď plnohodnotne tam, kde si. Online svet Ti nikdy nedá také chvíle, ako keď sa s ľuďmi stretneš osobne.

Súčasťou prípravy bolo tiež pomedzi víkendové stretnutia prečítať odporúčanú literatúru, vypočuť si podcasty alebo pozrieť videá. Poviem Vám, asi nikdy som neprečítala toľko (a dobrých!) kníh v období jedného roka. Cez víkendovky sme mali bod programu, kde sme sa o prečítanej literatúre rozprávali a mohli sme sa obohatiť tým, ako si každý všimol niečo iné alebo ho iné veci zasiahli. A kto aj nestíhal, zo stretka ho nevyhnali, normálne mohol zostať až do nedele.Rada č. 5: Ak si vždy chcel čítať viac, ale nevedel si sa prinútiť, prihlás sa na misie a príde aj motivácia. Už keď som spomenula motiváciu, motív, prečo si sa na misie prihlásil, sa možno viackrát zmení. Ja sama som vnímala, ako príprava formovala a očisťovala moje motivácie od sebeckosti i prílišnej obetavosti. Veľa mi dalo aj „duchovné vedenie“ Štefiho, s ktorým sme mali pravidelné rozhovory (pomimo stretiek), cez ktoré som v ňom našla priateľa (a tým znova a znova aj v Ježišovi).Rada č. 6: Neboj sa úprimne spoznávať sám seba v odpovediach, ktoré napíšeš do prihlasovacieho formulára, ale aj v tých, ktoré sa Ti okrem toho túlajú hlavou (najmä ak si žena a nie sú odložené v krabičke). Je potrebné, aby si spoznal motivácie, ktoré máš, aby si sa mohol dobre pripraviť na TEN rok, ktorý ovplyvní celý ďalší Tvoj život. Po novom roku sme sa s dievčatami pustili do ženskej verzie 90-dňového pôstu Exodus, aby sme sa pomimo nestretávali len so Štefim. Vďaka dievčenským stretkám, ktoré sme mali každý týždeň sme sa tak začali spoznávať ešte bližšie. V rámci pôstu sme sa zdieľali, dávali si spoločné výzvy a trávili sme spolu čas, napr. aj behmi po Bratislave. Rada č. 7: Nájdi niečo, čo by mohlo Tvoje spoločenstvo viac spojiť a posilniť. Boh nám dal Cirkev presne pre to, aby sme svoje životy žili v plnosti.

Vo februári nás v Tatrách čakalo stretnutie, kde sme mali definitívne povedať, či chceme stráviť rok na misii doma alebo v zahraničí. Spomínam si, ako sme boli všetci vystresovaní, akou formou a kedy to bude, až to bolo vtipné. Medzitým sme pozerali aj na hokej a snáď nadlho si budem pamätať, ako sme mohli spoločne oslavovať bronz z OH. Po tom, ako nám ŠPB povedali formu, ktorou oznámime svoje rozhodnutie, sme sa s dievčatami stretli na izbe a bolo to také pekné, keď každá z nás prezradila, že ide do toho. Nakoniec to pre mňa bol jeden z najsilnejších momentov celej prípravy (i života), keď som Bohu povedala definitívne „áno“.Rada č. 8: Bohu sa ťažko realizuje, pokiaľ sme my nehybní. Sprav prvý kRok a On spraví tisíc ďalších.

Na marcovom stretnutí u bratov v Žiline nás bolo pomenej, ale aj napriek tomu naň s úsmevom spomínam, najmä ako sme s babami chystali spoločne sibírske Oladyi podľa misijného kalendára. Vtedy nám mali ŠPB povedať, kam by sme mali ísť, s kým a kedy. Tým, že sme s Anežkou boli otvorené ísť hoci aj hneď, keď ukončíme prípravu, poslali nás spolu na miesto, kde dobrovoľníkov chceli čím skôr – do tanzánskej Mafingy. Tak sme si pomaly začali riešiť očkovania. Po aprílovom stretku sa z našej dvojice stala trojica, keď sme sa dozvedeli, že do Mafingy s nami poputuje aj Laura. Všetci moji známi čakali, že pôjdem s Veronikou, s ktorou som už skôr strávila intenzívne týždne spoločného života na Ukrajine a veľmi dobre sa poznáme. Keby nás ale dali spolu, nespoznala by som tak dobre ďalšie skvelé dievčatá. A tak budeme mať na misii viac opôr v sebe navzájom.Rada č. 9: Nesnaž sa Bohu „nadiktovať“ svoju vôľu. Nechaj Jeho, nech Ti ukáže tú svoju, lebo On najlepšie vie, čo Ťa privedie bližšie k Nemu.

Aprílové stretko (a obed) sme strávili (pivom) na bratislavskej Miletičke. Okrem aktivít so psychologičkou sme v nedeľu boli prítomní na krste v UPeCe, kde naša Soňa prijala Ježiška do srdca. Bola to taká milá slávnosť, keď som fakt cítila, že sme jednou „rodinou“. Májové stretko sme mali opäť na krásnej Kvetnici, ktorá sa znova spájala s hokejom (tentokrát MS), učením sa na štátnice, ktoré som mala v stredu po víkendovke (áno, Boh dáva odvahu a robí zázraky) a s chodením po vodu do jazera (zvykanie si na Afriku?). Okrem toho sme tam absolvovali aj kurz sebaobrany. Síce iba online, ale naši školitelia nás snáď dostatočne informovali, aby sme si na našich cestách vedeli dávať na seba pozor. A Štefan s Laurou si aspoň vyskúšali, či funguje môj slzák.Rada č. 10: „Stoj, nepribližuj sa!“ má byť fráza pre ochranu seba, ale aj duše, ak cíti, že diabol „ide“ so svojím pokušením.

V júni nás čakali záverečné 6-dňové duchovné cvičenia, ktoré sme strávili na saleziánskej chate v Slavnici. V obklopení krásnej prírody sme mali iba prednášky, modlitby a čas ticha. O nasýtenie duše v omšiach a prednáškach sa staral Štefan (neskôr aj Paly) a naše žalúdky sýtila Betka rôznymi špecialitami. Duchovné cvičenia sme v sobotu zakončili púťou na horu Butkov, kde sme sa stretli s bývalými dobrovoľníkmi. Tými, ktorí nám počas roka prednášali o svojich skúsenostiach, ale aj tými, ktorých sme ešte nestihli spoznať a prišli pomôcť s organizáciou nedeľnej slávnosti odovzdávania misijných krížov. V nedeľu sme pri sv. omši v Dubnici nad Váhom, za prítomnosti našich rodín a priateľov, dostali od provinciála kríže a takto pekne sme zakončili našu ročnú prípravu. Sama som najskôr hľadala ľahšie možnosti, ako sa dostať do Afriky aspoň na leto. Dnes už viem, že neľutujem, že som sa rozhodla pre SAVIO a že rok prípravy je potrebný, aj keby sme šli iba na 3 mesiace. Som ale vďačná, že máme možnosť ísť na rok a tak okrem zvykania si a následného odchodu prežiť zopár mesiacov v plnohodnotnej službe Bohu v blížnych.Rada č. 11: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“

S mojou skupinkou máme za sebou prvý deň v Afrike, ktorý sme strávili v Dar es Salaame, medzizastávke na ceste do Mafingy. O ňom a ďalších však napíšem inokedy. Kým tiahneme krajinou na západ (a vidíme okolo cesty prvé žirafy, zebry a opice) dopisujem tento blog. Verím, že sa za pár rokov stretneme na spoločnej púti bývalých misijných dobrovoľníkov a ja zistím, čo dala misijná príprava Tebe 😉 Držím Ti prsty na Tvojej ceste!

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.