Congreso Juvenil Shuar

Koncom mája sme v Tuutin ensa pripravovali akciu s názvom Congreso Juvenil Shuar. Cieľom tohto podujatia bolo priblížiť vieru mladým, a to spôsobom, ktorý im je blízky. Očakávalo sa približne 500 účastníkov. Otec Anton pár dní pred kongresom išiel na kanoe do nižšie položených komunít. Odtiaľ organizoval dopravu mládežníkov z odľahlejšej časti farnosti. Ja som zatiaľ pripravoval veci v Tuutin ensa. Okrem iného bolo potrebné doviezť dosť veľa dreva, ktoré sa malo neskôr použiť pri varení.

Dovoz dreva

V piatok ráno všetko začalo, najskôr prišli dobrovoľníci z rôznych častí Ekvádoru spolu s padre Josem. Pomáhal som im zo zabezpečením vecí, čo potrebovali. Medzitým bolo potrebné doviezť niekoľko trsov banánov a vriec s yukou, okrem toho som doviezol niekoľko menších sudov čiče. Poobede sme už z prístavu začali dovážať aj účastníkov, ktorí prišli na menších loďkách. Neskôr bol problém s vodou. Sudy na vodu boli pripravené pod strechou, ale keďže posledné dni pred kongresom nepršalo, boli prázdne. Zároveň sme tam natiahli hadicu z verejného vodovodu, ten ale nefunguje už viac ako pol roka. Síce tam za dva dni natieklo asi tridsať litrov, ale ešte aj to stihli zašpiniť nejaké deti. A tak som musel začať dovážať vodu na aute od sestier saleziánok. Oni majú našťastie svoj vlastný zdroj vody. Vďaka tomu kuchárky mali večer z čoho variť. V prvý večer zatiaľ bola na programe mariánska noc. Ja som sa na programe veľmi nepodieľal, potreboval som naplniť sudy vodou, tak, aby ráno o piatej mali kuchárky všetko, čo potrebujú.

Mariánska noc

Ráno znova potrebovali ďalšie veci. Postupne som sa zmieril s tým, že počas tejto akcie budem pracovať ako zásobovač. Zatiaľ čo ja som vozil vodu a jedlo, na programe boli rôzne športové aktivity, prednášky, divadlo a hry. Na chvíľu som sa zapojil aj ja, ale len dovtedy, kým kuchárky neoznámili, že chýba voda. A tak som sa vrátil späť k svojej funkcii. Padre Jose hovoril, že s vodou majú vždy problémy. Človek by si myslel, že v dažďovom pralese to tak nebude. Na druhej strane tu zatiaľ veľmi nefungujú základné inžinierske siete. Väčšina vody, ktorá tu naprší, sa hneď aj stratí v riekach.

Okrem varenia sme potrebovali vodu aj na kúpanie. Jediná možnosť ako umyť päťsto mládežníkov bol miestny potok. Koordinácia ale nebola jednoduchá – niektorí z nich sa prišli umyť vtedy, keď už mali byť späť na programe. Disciplína a dochvíľnosť boli problém od začiatku až do konca akcie. Večer nasledovala „noche de alegria“. V praxi to znamenalo, že každá skupina si pripravila nejaký tanec, s ktorým sa prezentovala. Niektorí tancovali šuarské tance v krojoch, iní sa rozhodli pre modernejší štýl. Popri tom sa predstavilo niekoľko spevákov. Zaujímavým prvkom programu boli katechéti, ktorí vystúpili s divadelným číslom. Zúčastnili sa ho ale len dvaja. Na záver všetci tancovali spolu na modernú hudbu.

Večerný program

Okolo druhej ráno sa zábava skončila. Členovia tímu postupne dali dokopy mládežníkov zo svojich skupín. Keď už boli všetci účastníci zhromaždení v triedach, začali sa okolo ponevierať nejakí chalani. Štyria obiehali okolo na motorke. Potom sa objavili väčšie skupiny. Poznal som len šoféra motorky a ešte jedného chalana, ostatných som ale nevedel identifikovať. Chceli sa dostať do školy, kde boli dievčatá a otravovali ich tak, že nemohli spať. My sme im zatiaľ vysvetľovali, že teraz tu nemajú čo robiť. Na chvíľu bol kľud. Potom sa ale ozval nejaký hluk zo železnej konštrukcie trhu. Znelo to, akoby po nej niekto búchal železnou tyčou. Myslel som si, že to robia chalani, ktorých sme poslali preč. Neskôr sa ale začali triasť káble elektrického vedenia. Vtedy sme už vedeli, že je to zemetrasenie. Potom sa ozval silný hluk z kultúrneho domu. Dievčatá, ktoré boli zamknuté v triedach začali kričať. Vbehli sme do priestoru školy, chvíľu ale potrvalo, kým sa našli správne kľúče na otvorenie dverí. Ja som ostal strážiť pri hlavnej bráne. Zemetrasenie bolo vtedy dosť silné, čo spôsobilo, že prestala fungovať elektrina. Na chvíľu bola všade tma. Keď sa zasvietilo svetlo, videl som asi desiatich mladíkov, ktorí bežali smerom k bráne. Zastavili sa, ale zároveň sa chceli hádať, že majú právo vstúpiť tu. Neskôr spoza plota hádzali kamene na jednu triedu. Zistili sme, že niektorí z nich chceli zmlátiť účastníkov, ktorí prišli zo susednej komunity. Išli sme za starostom, ktorý nám mal pomôcť zistiť, kto sú tí chalani a poslať ich domov. Starosta sa zobudil na zemetrasenie a tak sme ho nemuseli dlho čakať. Hovoril nám, že miestni to určite neboli, že to museli prísť z nejakej inej komunity. Už sa nám ale nepodarilo nikoho z nich nájsť. Nakoniec sme asi okolo pol piatej ráno išli spať. Ráno bolo náročné zobudiť sa, bol to posledný deň kongresu a tak sme museli zabrať. Po raňajkách začalo dosť silno pršať. Na posledný deň bola v pláne birmovka a tak okrem mladých prišli aj birmovní rodičia a veľa iných ľudí. Birmovanci si doniesli vyrezávanú palicu, ktorú im mali odovzdať krstní rodičia. Vzhľadom na nedostatok krstných rodičov som aj ja bol krstným otcom pre jedno dievča. Predobedom všetko skončilo. Bolo ale potrebné zabezpečiť dopravu pre účastníkov a zároveň zbaliť všetok materiál. A tak sme zo všetkým skončili až okolo štvrtej poobede. Bol som rád, že už je koniec.

Birmovka

Po kongrese som znova mal trochu času na učenie angličtiny v miestnej škole. Chodil som tam ale dosť nepravidelne. Veľa času som strávil v menších komunitách a zároveň aj keď som bol v centre, nie vždy som mal čas na učenie. Bol som vďačný za to, že tam môžem učiť. Na druhej strane ma moji študenti dosť často naštvali. Väčšina z nich nemala veľkú motiváciu naučiť sa niečo. Niektorí boli akoby zaspatí, musel som im viackrát povedať, aby niečo urobili. Iní boli hyperaktívni a chodili po triede bez toho, aby som ich k tomu vyzval. Ďalší akoby ani nemali žiadny zlý úmysel, ale jednoducho sa nedokázali sústrediť alebo pochopiť to, čo som im vysvetľoval. Našli sa medzi nimi aj zodpovednejší a motivovanejší študenti, kvôli všetkým ostatným sme ale nemohli postupovať veľmi rýchlo. Preto sa tí zdatnejší často nudili.

Učenie angličtiny

Počas nasledujúcich dní majster na kostole nainštaloval svetlá a ventilátory. Medzitým ďalší majstri prišli nainštalovať dvere a doviezli aj lavice. Zariadenie kostola postupne začína byť kompletné a preto sme tam už aj začali slúžiť omše. Na vysvätenie ale bude potrebné počkať na príchod miestneho biskupa.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.