Ďalší mesiac v Babylone

привет.как- Дела? Prešiel ďalší mesiac v Babylone a vietor privial ďalší blog. November priniesol ešte viac vetra ako doteraz, ale miestni stále tvrdia, že to ešte nič nie je, že v zime to bude oveľa horšie. No neviem neviem, lebo už teraz, keď som si nechal šľapky pred dverami, tak mi ich odfúklo, ale našťastie nie veľmi ďaleko. Nuž ale Baku – mesto vetra – čo sa dá čakať.

Nedostatok prírody som tento mesiac nepociťoval, lebo v novembri sme mali až dva výlety do rajónov (okresov), kde sme spoznávali život aj mimo Baku a môžem povedať, že som si zamiloval miestne dedinky. A ako som hovoril, že som ešte nevidel naživo dopravnú nehodu, tak to už nie je pravda. Už som videl, a rovno 2 za jeden deň. Ale našťastie nie veľmi vážne. Na výletoch sme boli v Qube, v ktorej pestujú xurmu (delikátne ovocie, ktoré by sa dalo najlepšie opísať ako džem v guľke. Čiže máte pocit, že to musí byť už zhnité alebo prezreté, ale je to presne také, aké to má byť) a Xacmas, ktorý je zase oblasť lieskových orechov, ktorých je tam toľko, že ich miestni majú plné vlečky a dokonca so škrupinami v zime kúria.

Naozaj som nečakal, že ešte uvidím dedinky, kde nemajú vodu, po uliciach sa motajú kopy zvieratiek a ľudia sa tam preháňajú na koňoch a kľudne vidíte 10-ročných pastierikov, ako ženú svoje stáda alebo partiu mužíkov len tak si sediacich pri prameni a debatujúcich o živote celý deň. Jednoducho taká idylka ako z rozprávok starých materí. Bolo perfektné vidieť takýchto uvoľnených ľudí, deti, ako si vonku pobehujú či vidieť, ako sa chalani hrali tak, že sa nechali za kravou ťahať na bicykli. Na prvý pohľad naozaj jednoduchý život. Ťažko sa to opisuje, lepšie to naživo vidieť. Ach, tak by som tam chcel zostať aspoň týždeň. Až som bol smutný, že sa musíme vrátiť do Baku.

Ale cieľ výletov bol, aby aj miestni farníci videli niečo viac a vytiahli päty z domu a nerobili iba 2 najobľúbenejšie činnosti – pili čaj a pozerali televízor. Miestni boli radi, lebo sme boli vo vynikajúcej reštaurácii, kde sme síce čakali asi 3 hodiny na jedlo, lebo mäso bolo čerstvé, pretože zver chovali priamo v reštaurácii, a tak ich (asi) zabíjali kvôli nám. Miestni ma navnadili, že sa tu dajú zohnať aj jedlá ako kebab z koňa, osla, ťavy či dokonca ježka či baraních vajec alebo korytnačia polievka. Dúfam, že sa mi podarí ochutnať aspoň niečo z toho a že si nevymýšľali, pretože zatiaľ som to nevidel. Jediné, čo som videl boli ovčie hlavy, ale tie neviem, ako sa pripravujú. A tiež ich potešilo, že sa mohli odfotiť pri vodopáde, ku ktorému sme museli prejsť neskutočné tri kilometre. Nuž, turistika nie je ich silná stránka. A učím sa, že keď vám navigácia povie, že niekde by ste mali prísť za 25 minút, tak to ešte nemusí byť pravda, lebo možno po ceste, po ktorej pôjdete sa nebude dať ísť rýchlejšie ako 20 km.h-1 , lebo plnohodnotný zážitok z offroadu si môžte vychutnať skoro všade, keď opustíte hlavné ťahy, čiže asfaltovú cestu.

A prečo mesiac v Babylone? Lebo niekedy je to naozaj tak, aspoň čo sa jazykov týka. Keď počúvate miestnych, ako uprostred vety bez absolútnych problémov prechádzajú z azeri do ruštiny, tak ma to vždy udivuje. Tri slová v jednom jazyku, zrazu prejdú do druhého a naspäť. A to ešte s niektorými hovoríme po anglicky, tak to sa začne ešte viac pliesť a keď bratia začnú rozprávať v taliančine, tak mám v hlave s toho riadny guláš.

Keď sme tento mesiac mali s mladými duchovnú obnovu, tak sa s nimi dalo aj celkom pokecať. A čím ďalej, tým viac ma fascinuje, prečo miestni veria v Krista. No dalo by sa na to pozrieť aj čisto len z ľudskej stránky, že ich k tomu priviedli rodičia, alebo ich kamaráti tiež veria alebo majú jednoducho nejaké výhody z toho. Ale opak je pravdou. Keď sú títo ľudia ochotní byť niekedy opovrhovaní spoločnosťou alebo často aj rodinou, prísť o niektorých kamarátov, absolvovať (aspoň) 2 ročnú prípravu na krst alebo niekedy dokonca byť prenasledovaní (našťastie v Azerbjadžane nie, ale v iných moslimských krajinách je to celkom kruté ) a napriek tomu veria pravde, tak na tom asi voľačo bude. 😀 Častokrát sa až hanbím za to, ako málo viem o kresťanstve a ako málo ho naozaj úprimne žijem, aj keď som z kresťanskej krajiny a ešte aj z kresťanskej rodiny. Naozaj sa niekedy máme veľa čo učiť od týchto ľudí.

Zaujímavé bolo aj stretnutie s partiou mladých chalanov z Francúzska ktorí sa vybrali na ročnú cestu na motorkách na Ďaleký východ, pričom sa zastavia v siedmych farnostiach, kde budú mesiac robiť ako dobrovoľníci, a to hlavne pri stavaní kostolov. Tak sa zastavili na jednu noc aj u nás a pokračovali ďalej na východ.

Okrem bežnej činnosti sme spravili jednu akciu, pri ktorej sme sa chceli poďakovať miestnym paniam, ktoré usilovne upratujú mesto, pričom majú vždy kopu roboty, lebo veď načo by ľudia vyhadzovali smeti do košov, keď ich môžu len tak pohodiť na zem. A tak sme pre nich s deťmi nachystali zábavný program, čaj a poďakovali im za ich službu, ktorá často zostáva nedocenená, deti im odovzdali darčeky a sľúbili, že nebudú robiť neporiadok. Potom sme mali s deťmi súťaže.

Pomaly sa začína zima, takže kúpanie v mori naberá celkom nový rozmer. Ale na zimu sa treba aj patrične pripraviť, tak zbierame poslednú úrodu chilli a „zamorujeme“ kuchynské vybavenie štipľavosťou, robím čalamádu a nakladám kapustu. Teda skôr sa o to pokúšam, lebo neviem prísť na to, ako ju naložiť, keď nemám na to špeciálny sud, a tak to potom už dvakrát dopadlo, že som sa ňou musel napchávať, aby sa nestihla všetka pokaziť. Ale snáď sa mi to podarí raz spraviť dobre. A začína advent a „Aký advent, také Vianoce ….“. Tak sa chcem na ne nejako vhodne pripraviť. Byť o chlebe by nebol veľký sebazápor, lebo miestni chlieb (tendir) je sám o sebe delikatesa. Najmä ak sa vytiahne ešte teplý priamo z pece, v ktorej sa pečie tak, že je „prilepený“ na okraj veľkého hlineného suda, naspodku ktorého horí oheň.

Chlieb sa tu je ako príloha ku všetkému, aj ku chlebu. Aj keď niektoré kombinácie ako napríklad pečené zemiaky s chlebom ma trošku zaskočili. Tak si dám ako každý advent, že nebudem fajčiť, piť a drogovať a jesť mlieko, arašidy a cukor. 😀 A okrem toho sa ešte budem snažiť nebyť na facebooku, aby som mohol čas využívať lepšie. A okrem toho, pripravujeme výzvy pre mladých, ktoré budú mať plniť počas adventu, aby sa tak lepšie pripravili na Vianoce po duchovnej stránke. Tak dal by Pán Boh, že by sa to podarilo. Prajem Vám pekný advent a dobre sa pripravte na Vianoce.

Hláška na záver : Čo Ťa neposilní, to ťa zabije.

Odpoveď na bonusovú otázku →Horkýže Slíže- Cavalera

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.