Deň ako dar

Každý deň je veľký dar. A to naozaj každý. Či už deň, kedy sa nám nič nedarí,pretože práve tento deň nás učí veľa novému, ako aj deň, ktorý je úžasný a plný radosti.

Opäť ubehlo niekoľko dní od predchádzajúceho blogu, a tak chcem podať nové správy z ďalekého sveta. Je ďaleký nie len od môjho domova ale aj od civilizácie. Niekedy mi aj trochu chýba mesto, ale všetko má svoje čaro. Bude ale dosť zaujímavé vrátiť sa, pretože, pravdu povediac, nemám ani “šajnu” , čo sa deje vo svete. Ale zato si plným dúškom užívam život tu v “Mata”. Tieto posledné dva týždne nám dali trošku zabrať (a to si asi nechcem predstaviť, čo ma čaká nasledujúce dva :D). Prípravy na miestne športove dni FIJUSA 2017. Nakoľko to má ráz olympijských hier, mali sme tu teraz (plus ešte tento posledný týždeň) prípravy na rôzne športové disciplíny. Jediné, čo tu asi nebude, je plávanie. A tieto prípravy sú niekedydosť náročné, ale nesťažujem sa. Minule som tak uvažovala nad tým, že vždy som mala rada telesnú výchovu a hlavne beh a atletiku. Keď som doma chodievala behávať, tak som sa niekedy stretla s nepochopením. Tu čas na môj obľúbený beh nemám, ale vlastne kedže stále niečo robím, tak v istom zmysle behám :D. Ale aj to, že som behávala, mi tu teraz veľmi pomáha. A viete prečo? Pretože keď deti trénujú beh na dlhé trate alebo prekážkový beh na dlhé trate, tak vyšlú mňa, pretože niekto z vedúcich musí vládať s tými, čo vedú. A taktiež, teraz po novom majú dievčatá za trest, keď prídu neskoro na nástup, 20 minútový beh, tak tam taktiež posielajú mňa. Medzitým mám teraz na starosti hodnotiť ich výkon. Počas hier mám úlohu rozhodkyne, čo v niektorých prípadoch bolo celkom vtipné. Hlavne keď mi dali na starosť handball alebo futbal. Našťastie teraz už poznám takmer všetky pravidlá a už som sa naučila asi všetky nadávky (aj ich používanie sa hodnotí, tak aby som vedela :D).

A kedže už dávno som nič nenapísala s duchovným rázom, tak niečo z poslednej aktivity, ktorú som vymýšľala. Túto sobotu sme mali mať adoráciu, ktorú mal organizovať jeden učiteľ so svojimi žiakmi, ale pol hodinu predtým nám pri večeri oznámil, že žiadnu adoráciu nepripravil a že teda nebude. Kedže pri mne sedela sestra, s ktorou vymýšľame aktivity, tak som sa len na ňu pozrela a opýtala sa, čo teda budeme robiť. A ona, že budeme mať adoráciu. A tak s mojím súhlasným konštatovaním sme pokračovali vo večeraní premýšľajúc, čo pripravíme. Nakoľko deň predtým som maľovala na plátno “maratón”, ktorý slúžil ako podklad pre jednu hru, adorácia dostala názov “Maratón”. No a tí, ktorí ma poznajú, tak vedia, že ja rada píšem Bohu listy, takže ostala som verná mojej tradícií. Maratón spočíval v tom, že každý dostal papier, kde písal odpovede na otázky, ktoré kládla sestra. Otázky boli typu, Ježiš sa ma pýta… Deti mali následne odpovedať písomne. Po ukončení otázkového maratónu mali tichú adoráciu a následne mali napísať sľub, čo chcú tento mesiac darovať Bohu. Následne prichádzali pred oltár, kde pálili svoje listy. Medzi jednotlivými časťami sme spievali adoračné piesne a počas písania mali pustenú meditačnú hudbu. Kedže ja som mala na starosti hudbu, mala som možnosť “výhľadu” na deťúrence a zaujalo ma, ako sa vžili do aktivít a do celej adorácie. Naozaj sme ju “zbúchali” tak narýchlo, ale myslím, že v srdciach každého niečo zanechala. A adorácia, ktorá za normálnych okolností trvá hodinu, trvala dve a priniesla následne ticho (čo moc zvykom nie je). Bolo vidieť, aspoň v prípade dievčat, že aj po adorácií odchádzali premýšľajúc nad tým, čo zaznelo, resp. aký dialóg viedli s Bohom. A to oslovilo zasa mňa. Boh sa dotýka každého iným spôsobom, spôsobom, ktorý otvára srdce, aby do neho vstúpil Boh, aby ho pretvoril na srdce pokorné a láskavé, podobné tomu Jeho, ktoré žiari nekonečnou láskou.

Myslím, že na dnes stačí. Nabudúce vám opäť niečo napíšem.

Všetkých vás srdečne pozdravujem z krásneho Mexika.

Mária

Myšlienka na nasledujúci týždeň:

Budem sa snažiť pozerať na tých, čo ma obklopujú, cez Božiu optiku lásky, nie cez optiku povinností.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.