Denník provinciála

20. deň s donom Boscom – Môj list donovi Boscovi.

Drahý otec.

Tak ako som sa ti prihováral pri tvojom príchode na Slovensko v Michalovciach, tak chcem ukončiť naše putovanie dnes a chcem všetkým povedať niečo z toho, čo som s tebou zažil.

Tá veta – stačí, aby aspoň jeden tomu veril a don Bosco sa o ostatné postará je pravdivá, môžem to dosvedčiť. Snažil som sa tomu veriť a som si istý, že som nebol sám. A ty si sa postaral. Si slávny. Prišlo si ťa uctiť do 100 000 ľudí. Médiá ťa spomenuli 150 krát za tieto 3 týždne. A to sme vôbec neplánovali. Niekto poznamenal, či by si to ty takto chcel keby si žil. Ako ťa poznám tak odpovedám – ak by to malo pomôcť čo len jednej duši, určite by si to chcel. Som presvedčený, že to pomohlo viacerým. A tebe sláva už nemôže uškodiť. Si slávny lebo si svätý. To je úplne iná sláva ako tá, na ktorú sme zvyknutí. Pochopil som, že svätosť priťahuje, harmonizuje, upokojuje, spája…

O všetko si sa postaral, všetko klapalo ako hodinky. Organizácia, časy príchodov, odchodov, počasie, zastávky… Po prvých dňoch mi bolo úplne jasné, že to zvládaš lepšie ako my a prestal som sa starať. Všetky stretnutia, pobožnosti, sväté omše prebehli v pokojnej a uzobranej atmosfére aj keď kostoly praskali od náporu pútnikov. Ľudia boli disciplinovaní, úctiví a nejakí iní. Videl som ako sa dvíha vlna nadšenia a niečoho príjemného, pekného okolo teba  a okolo celého putovania a pochopil som veľmi rýchle, že toto nebude interná záležitosť saleziánskej rodiny, ale toto bude celospoločenská vec. Prekonal si všetky moje očakávania. Prepáč, podcenil som ťa. Toto nebola ľudská práca, to bolo Božie dielo.

Videl si naše Slovensko, stretol si takmer všetkých spolubratov saleziánov, naše sestry saleziánky a saleziánsku rodinu. Odovzdával som im tvoj odkaz, to tvoje ďakujem.

Čo si ma naučil? Bol som 20 dní intenzívne  s tebou, 20 dní sa točili okolo teba, okolo tvojej svätosti. 20 dní som sa dotýkal tejto svätosti, pozeral na teba, vnímal ťa. Naučil som sa, že ty to všetko oveľa lepšie zvládaš ako ja. Naučil som sa vidieť to pekné, požehnané a tešiť sa tomu. Ako si to povedal Dominikovi Sáviovi? Buď stále veselý! Učil som sa tešiť sa z toľkého požehnania a milostí a nakaziť touto radosťou aj iných. Bolo to oveľa silnejšie ako fyzická únava. Potreboval som to povedať svetu, a tak som písal. Učil som sa registrovať aj to negatívne a ťažké, ale nenechať sa tým ovplyvniť, znechutiť. Ach, don Bosco, vieš aké je to ťažké pre nás Slovákov? Nevieme sa tešiť.  Vieme vyplakávať a sťažovať sa. Videl si aj niektorých smutných a unavených saleziánov a členov saleziánskej  rodiny. Často som prosil za nich a chcel som, aby si ich stretol. Naučil som sa pozerať do tvárí ľudí. Videl som tisíce tvárí. Tie tváre hovorili a hovoria. Snažil som sa pozerať tvojimi očami. A naučil som sa nebáť, nehanbiť sa za teba. Tam na tej colnici keď sa na naše pohľady prvýkrát stretli a keď tam zavládol taký vnímateľný pokoj, tam to zo mňa všetko padlo. Odvtedy som prijímal  všetky pozvania do médií, odpovedal som na všetky zvedavé otázky, bol som pre všetkých lebo to som už nebol ja, moje ego. To už bola len jedna túžba – chváliť Boha za teba a ohlasovať to všetkým.A ešte jedno som sa naučil. Mať nádej. To vtedy, keď som videl mladých tak ako tuná. Bolo ich na tisíce. Im som hovoril všade to tvoje – túžim vás vidieť šťastných tu i v nebi. Ich som ti zveril a už viem, že nie sú sami aj keď sa tak niekedy cítia. Už viem, že nie sú nepochopení, nie sú nemilovaní. Tam hore majú silného orodovníka – teba. A ty ich poznáš, lebo si ich stretol a videl. Už sa o nich nebojím. S mladými som ti odovzdával aj Cirkev na Slovensku. A to znova s tou tvojou nákazlivou nádejou.

A na záver? Keď mi zomrela mamka, povedal som na jej pohrebe – nebo je pre mňa teraz oveľa bližšie lebo je tam niekto, koho poznám. Teraz k tomu pridávam – don Bosco, nakazil si ma svojou svätosťou, pri tebe som zažil kúsok neba. Prajem požehnané putovanie a teším sa na stretnutie.  Dovidenia…

2013 04 30 dennik

 

19. deň s donom Boscom – Vy ste teraz tou rukou dona Bosca.

Po takmer troch týždňoch strávených na cestách som spal vo vlastnej posteli. Ráno vstávam skoro a ponáhľam sa na Mamateyovu, kde je svätá omša o 7.00 hod. a predsedá pán biskup Jozef Haľko. Hovorí svoju skúsenosť s donom Boscom a tiež hovorí o nás, o saleziánoch ako o duchovných synoch dona Bosca. Povedal nám: „Vy ste teraz tou pravou rukou dona Bosca, ktorá rozhrešovala, držala a rozdávala Telo Kristovo…“ Silne to vo mne zarezonuje. Po raňajkách a modlitbe pri relikviách sa lúčime s Petržalkou a odchádzame do provinciálneho domu na Miletičovu, kde relikvie ukončia svoje putovanie po Slovensku. Čaká nás plné nádvorie mladých a veľa dospelých. Po privítaní otca direktora vstupujeme do kostola, ktorý sa hneď zaplní. O 12.00 hod. je svätá omša a po nej modlitba so zamestnancami provincialátu a všetkými, ktorí s nami spolupracujú. Modlím sa k donovi Boscovi za nich a odovzdávam ich. Na záver ďakujem zamestnancom v mene dona Bosca a ponechávam im myšlienku, ktorú som sa naučil pri putovaní – snažíme sa spoločne pracovať, spájať sily, koordinovať, informovať sa… Don Bosco spája oveľa lepšie a dokonalejšie, preto to teraz odovzdávam jemu.

 

Doma nachádzam list od pani Ochabovej. Píše, že čítala v novinách ako som pri rozhovore spomenul, že asi prvý Slovák, ktorý videl živého dona Bosca bol nejaký pán Ochaba, vojak, ktorý sa dostal do Talianska. Ona to dosvedčuje, lebo je jeho príbuzná, jeho nevesta! Poslala mi fotky a tiež informáciu, že jeden ich príbuzný bol saleziánom. Ihneď si spomeniem na zosnulého Jozefa Ochabu, ktorý pôsobil vo Francúzsku. Je to zaujímavé, ako sa to všetko prepája… A prišli mi ešte aj iné svedectvá, skúsenosti s donom Boscom.

 

Na svätej omši o 18.00 hod. máme dvoch biskupov – predsedá pán arcibiskup Zvolenský a koncelebruje pán biskup Haľko. Kostol, ako ináč, je plný. Pán biskup hovorí o návode ku svätosti, aký dával a žil don Bosco. Po svätej omši je malé občerstvenie. Otca arcibiskupa informujem, že máme jednu záujemkyňu, ktorá chce slúžiť Pánu Bohu ako zasvätená panna a keďže toto spadá pod diecézneho biskupa, dohodneme sa na ďalšom postupe. Po občerstvení pozývam otcov biskupov uctiť si relikvie. V tichej, pokojnej atmosfére prúdi v kostole dav ľudí k ucteniu si relikvií. Pridávame sa k nemu.

 

18. deň s donom Boscom – Denník provinciála: Vidím veľmi veľa detí.

Je nedeľa. Po rannej svätej omši, ktorá je o 7.00 hod. sa lúčime so Šaštínom, miestom kam prišli prví saleziáni v roku 1924 a pokračujeme v púti smerom do Bratislavy na Trnávku. Pred kostolom nás víta veľmi veľa ľudí spolu so spolubratmi. Hneď som si všimol, že je tu veľmi veľa detí. Svätá omša je tak ako všade inde plná ľudí, hoci je to už tretia alebo štvrtá svätá omša dnes v tomto kostole. Vidím tu aj odchovancov, ktorí chodievali na Trnávku ku saleziánom ešte pred rokom 1950 a ktorí sa každý rok stretávajú. Don Bosco priťahuje mladých, starších. Sväté prijímanie sa neušlo všetkým, ktorí chceli prijať Pána Ježiša, a tak to musia spolubratia riešiť po svätej omši. Potom nasleduje bohatý program pre celú farnosť, počas ktorého si ľudia prichádzajú uctiť relikvie dona Bosca. Po obede odchádzam na chvíľu do televízneho štúdia, aby som sa podelil s divákmi so zážitkami a skúsenosťami z putovania. Po návrate strávim čas v kostole. K relikvii prichádzajú chlapci z futbalového klubu Domino, aby sa spolu modlili a odfotili sa s donom Boscom. Don Bosco, žehnaj ich aj celý klub. Tak veľmi to teraz potrebujeme. Potom majú krátky vstup zástupcovia rodín a hovoria svoje svedectvá so saleziánmi, s týmto strediskom a s donom Boscom. Všade je plno detí. A dav, ktorý si chce uctiť relikvie stále prúdi a prúdi… O 16.00 hod. to musia organizátori ukončiť a nasleduje rozlúčka s donom Boscom, pri ktorej si spolubratia obnovia svoje sľuby. No a my nasadáme do áut a smerujeme do Petržalky do saleziánskeho strediska na Mamateyovej ulici.

 

Na Mamateyovej prebieha deň otvorených dverí, ktorí spolubratia každý rok organizujú okolo sviatku Dominika Sávia, patróna domu. Tento rok ho posunuli trochu skôr, kvôli donovi Boscovi. V areáli je niekoľko tisíc ľudí, sú tu kolotoče a rôzne iné atrakcie pre rodiny s deťmi. Tentokrát je scenár iný ako na iných miestach. Urnu s relikviami prikrývame a presunieme bez prijatia pod stan, ktorý je v areáli. Po nejakom čase sa v rámci programu pozornosť všetkých sústredí na ten stan, ktorý sa otvorí a dav víta dona Bosca na čele s komunitou. Potom si ľudia idú nakrátko uctiť relikvie. Vidím veľa detí, medzi nimi aj deti so zdravotným postihnutím. Modlím sa k donovi Boscovi za ne. Nasleduje presun do kaplnky a vešpery, pri ktorých sa nakrátko prihovorím ľuďom a delím sa so svojimi zážitkami a z dotyku svätosti. Nasleduje adorácia a nočné bdenie.

 

17. deň s donom Boscom – "Zažívam asi najdojímavejšie chvíle celej púte."

Je sobota ráno. Deň začína skoro. O 6.30 hod. slávim v kostole na Kopánke svätú omšu, pri ktorej kážem spolubratom a hovorím o vernosti, horlivosti a nadšení pre Krista  podľa vzoru dona Bosca. Potom sa lúčime a odchádzame smerom do Šaštína. Cestou sa zastavujeme na 10 minút v Šelpiciach, odkiaľ pochádza niekoľko významných saleziánov. Pán farár s veriacimi si nakrátko uctia relikvie a ideme ďalej. Z plánovanej cesty robíme ešte jednu odbočku a to do dedinky Cerová, kde je don Macák a don Mošať v starostlivej opatere rehoľných sestier, ktoré tu majú taktiež svoje choré a staré sestry. Zažívam asi najdojímavejšie chvíle celej púte. Po zložení urny na nádvorí a privítaní zoberiem don Ernesta za ruku a odvádzam do pomaly k urne. Rukou sa dotýka skla a pomaly sa posúva smerom ku hlave dona Bosca. S veľkou sústredenosťou a citom sa naňho pozerá. Vtom mi prichádza na um niečo a gestom poprosím našich sprievodcov, aby na chvíľu otvorili sklený kryt na urne. Spravia to a don Ernest sa pomaly skláňa ku hlave dona Bosca a priloží si svoju hlavu k jeho. Chvíľu tak zotrvá. Všetci sú dojatí a mnohým sa lesknú oči a zaslzia. Toto sa nedá pripraviť ani hrať. Toto je prejav veľkej lásky a úcty od staručkého, 93-ročného saleziána, ktorý prežil z lásky k donovi Boscovi a kongregácii veľa utrpenia počas komunizmu a ktorého považujeme za svätca.

Nastáva chvíľa kedy si ešte sestričky idú uctiť relikvie a potom sa lúčime a ponáhľame sa do Šaštína, kde je o 10.30 hod. prijatie spojené so svätou omšou prenášanou cez televíziu LUX. Spolubratia zorganizovali na tento deň púť miništrantov. Bazilika je plná a miništrantov vidím aj po skupinách v bazilike, aj pri oltári. Tak počas príhovoru sa rozhodnem zavolať všetkých k donovi Boscovi, a takto sa im prihovoriť. Verím, že don Bosco sa v nebi teší z tých niekoľko sto chlapcov v blízkosti jeho relikvií. Po svätej omši sa začína program rôznych skupín prepojený s tichým bdením pri relikviách. Stretávam sa s ašpirantami, ktorí sa zapojili do programu pre miništrantov a s mnohými inými ľuďmi. Nesmiem zabudnúť navštíviť najstaršieho spolubrata v tomto dome, ktorý pred niekoľkými dňami slávil 90 rokov – don Jozefa Hrdého. Je stále veľmi komunikatívny a plný radosti zo života. Spovedá, slúži sväté omše a pomáha ako vie hlavne vytváraním atmosféry v komunite. Don Bosco, toto sú naši slovenskí saleziánski velikáni.

2013 04 28 DonMacak1

 

16. deň s donom Boscom – „Na povale sme našli saleziánske materiály.“

Dnešný dopoludňajší program majú naše sestry saleziánky. Zišla sa celá inšpektória, aby slávili svoj deň vďačnosti. Modlia sa, prechádzajú si myšlienky a slová, ktoré don Bosco povedal sestrám počas svojho života a na záver si obnovujú sľuby. Potom už začína prúdiť dav ľudí od detí z materskej škôlky, cez stretká z oratka až po dospelých. Zaujme ma mladá rodinka s chlapčekom, ktorý nechce odísť od dona Bosca a plače, vzpiera sa. Potom dvaja mladí 12 – 13 roční chlapci, ktorí prišli sami, nechodia do oratka a jednoducho povedali:

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.