Denník provinciála: Môj list donovi Boscovi

Drahý otec.

Tak ako som sa ti prihováral pri tvojom príchode na Slovensko v Michalovciach, tak chcem ukončiť naše putovanie dnes a chcem všetkým povedať niečo z toho, čo som s tebou zažil.

Tá veta – stačí, aby aspoň jeden tomu veril a don Bosco sa o ostatné postará je pravdivá, môžem to dosvedčiť. Snažil som sa tomu veriť a som si istý, že som nebol sám. A ty si sa postaral. Si slávny. Prišlo si ťa uctiť do 100 000 ľudí. Médiá ťa spomenuli 150 krát za tieto 3 týždne. A to sme vôbec neplánovali. Niekto poznamenal, či by si to ty takto chcel keby si žil. Ako ťa poznám tak odpovedám – ak by to malo pomôcť čo len jednej duši, určite by si to chcel. Som presvedčený, že to pomohlo viacerým. A tebe sláva už nemôže uškodiť. Si slávny lebo si svätý. To je úplne iná sláva ako tá, na ktorú sme zvyknutí. Pochopil som, že svätosť priťahuje, harmonizuje, upokojuje, spája…

O všetko si sa postaral, všetko klapalo ako hodinky. Organizácia, časy príchodov, odchodov, počasie, zastávky… Po prvých dňoch mi bolo úplne jasné, že to zvládaš lepšie ako my a prestal som sa starať. Všetky stretnutia, pobožnosti, sväté omše prebehli v pokojnej a uzobranej atmosfére aj keď kostoly praskali od náporu pútnikov. Ľudia boli disciplinovaní, úctiví a nejakí iní. Videl som ako sa dvíha vlna nadšenia a niečoho príjemného, pekného okolo teba  a okolo celého putovania a pochopil som veľmi rýchle, že toto nebude interná záležitosť saleziánskej rodiny, ale toto bude celospoločenská vec. Prekonal si všetky moje očakávania. Prepáč, podcenil som ťa. Toto nebola ľudská práca, to bolo Božie dielo.

Videl si naše Slovensko, stretol si takmer všetkých spolubratov saleziánov, naše sestry saleziánky a saleziánsku rodinu. Odovzdával som im tvoj odkaz, to tvoje ďakujem.

Čo si ma naučil? Bol som 20 dní intenzívne  s tebou, 20 dní sa točili okolo teba, okolo tvojej svätosti. 20 dní som sa dotýkal tejto svätosti, pozeral na teba, vnímal ťa. Naučil som sa, že ty to všetko oveľa lepšie zvládaš ako ja. Naučil som sa vidieť to pekné, požehnané a tešiť sa tomu. Ako si to povedal Dominikovi Sáviovi? Buď stále veselý! Učil som sa tešiť sa z toľkého požehnania a milostí a nakaziť touto radosťou aj iných. Bolo to oveľa silnejšie ako fyzická únava. Potreboval som to povedať svetu, a tak som písal. Učil som sa registrovať aj to negatívne a ťažké, ale nenechať sa tým ovplyvniť, znechutiť. Ach, don Bosco, vieš aké je to ťažké pre nás Slovákov? Nevieme sa tešiť.  Vieme vyplakávať a sťažovať sa. Videl si aj niektorých smutných a unavených saleziánov a členov saleziánskej  rodiny. Často som prosil za nich a chcel som, aby si ich stretol. Naučil som sa pozerať do tvárí ľudí. Videl som tisíce tvárí. Tie tváre hovorili a hovoria. Snažil som sa pozerať tvojimi očami. A naučil som sa nebáť, nehanbiť sa za teba. Tam na tej colnici keď sa na naše pohľady prvýkrát stretli a keď tam zavládol taký vnímateľný pokoj, tam to zo mňa všetko padlo. Odvtedy som prijímal  všetky pozvania do médií, odpovedal som na všetky zvedavé otázky, bol som pre všetkých lebo to som už nebol ja, moje ego. To už bola len jedna túžba – chváliť Boha za teba a ohlasovať to všetkým.A ešte jedno som sa naučil. Mať nádej. To vtedy, keď som videl mladých tak ako tuná. Bolo ich na tisíce. Im som hovoril všade to tvoje – túžim vás vidieť šťastných tu i v nebi. Ich som ti zveril a už viem, že nie sú sami aj keď sa tak niekedy cítia. Už viem, že nie sú nepochopení, nie sú nemilovaní. Tam hore majú silného orodovníka – teba. A ty ich poznáš, lebo si ich stretol a videl. Už sa o nich nebojím. S mladými som ti odovzdával aj Cirkev na Slovensku. A to znova s tou tvojou nákazlivou nádejou.

A na záver? Keď mi zomrela mamka, povedal som na jej pohrebe – nebo je pre mňa teraz oveľa bližšie lebo je tam niekto, koho poznám. Teraz k tomu pridávam – don Bosco, nakazil si ma svojou svätosťou, pri tebe som zažil kúsok neba. Prajem požehnané putovanie a teším sa na stretnutie.  Dovidenia…

2013 04 30 dennik

Karol Maník, provinciál saleziánov dona Bosca na Slovensku

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.