Do večnosti odišiel don Milan Badžgoň

(Nitra, 21. mája 2014) – Vo veku 82 rokov odišiel do večnosti v stredu 21. mája v ranných hodinách salezián kňaz Milan Badžgoň. Zosnul v nemocnici v Nitre.

Rozlúčková sv. omša za zosnulého bude v pondelok 26. mája 2014 o 12:30 v kostole sv. Jána Bosca v Bratislave – Trnávke. Pohrebná sv. omša a pohrebné obrady budú v utorok 27. mája 2014 o 15:00 v kostole Božského srdca Ježišovho v Klokočove. Svätú omšu s pohrebnými obradmi bude celebrovať žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.

Don Milan Badžgoň sa narodil 24. októbra 1931 v Turzovke, saleziánov spoznal v Žiline, prvé sľuby ako člen rehole zložil tajne 15. septembra 1955 v Zlatých Moravciach, doživotné potom 15. augusta 1975 v Bratislave. Tam bol aj vysvätený za kňaza 19. septembra 1986. Pôsobil najmä v Bratislave, v Blumentáli, na Trnávke a na Daliborovom námestí.

Pripájame životopisnú spomienku:

Don Milan Badžgoň sa narodil 24.10.1931 v Turzovke rodičom Márii a Ondrejovi, ktorí okrem neho mali ešte synov Pavla a Ladislava a dcéry Máriu a Annu. Jeho matka Mária Badžgoňová vytušila synovo smerovanie ku kňazskému povolaniu a všemožne ho najmä modlitbami podporovala, no nedožila sa ich naplnenia. Zomrela 14.6.1979.

Jeho kontakty so saleziánskou rodinou začali v Žiline, ešte pred rokom 1950. Veľmi priateľské kontakty neskôr udržoval najmä s donom Miroslavom Kyselom a po príchode do Bratislavy ešte viac s donom Andrejom Dermekom. Je známe, že veľmi obetavo slúžil na cestách a ako „spojka“, keď sa don Dermek v časoch sledovania zo strany ŠTB potreboval ako provinciál s niekým „slobodne“ stretnúť. Bol tiež veľmi tvorivý a vynaliezavý, čo prejavil aj vtedy, keď takmer sám zaobstaral a dôkladne a dômyselne zrenovoval a upravil na službu pre saleziánsku rodinu dve chaty, v Sokolovciach pri Piešťanoch a v Turzovke -Turkov na Kysuciach. Slúžili najmä na duchovné cvičenia pre kňazov, saleziánov i laikov. Tento „manažment“ a všetko, čo s tým súviselo, ho podľa slov dona Dermeka stálo veľa síl a podpísalo sa aj na jeho zdraví.

Prvé sľuby skladal tajne v Zlatých Moravciach 15.9.1955 a večné v Bratislave v roku 1975. Kňazskú vysviacku prijal tiež v Bratislave, ale až v roku 1986, lebo jeho cesta za povolaním bola sprevádzaná neprajnosťou a zložitosťou ťažkej doby, ale i trpezlivou a húževnatou povahou a vytrvalým úsilím, ktoré charakterizovali ho, a ktoré, ako sa neskôr ukázalo, priniesli naozaj bohaté ovocie.

Don Milan Badžgoň celý svoj aktívny vek po skončení štúdií pracoval v Inžiniersko-geologickom a hydrogeologickom prieskume. Postupne sa tam stal napriek zložitosti doby a rôznym podobám neprajnosti uznávanou autoritou vo svojom odbore a to, či už zo strany svojich podriadených ale aj nadriadených. S niektorými ho Božia Prozreteľnosť potom znova, hoci aj s odstupom rokov spojila, keď im mohol poslúžiť službou spovedníka a svojím ľudským a citlivým záujmom.

Don Milan bol hĺbavým človekom, ktorý rád a veľa čítal, študoval. To mu poslúžilo najmä v jeho službe spovedníka a duchovného radcu. Faktom je, že ho kvôli tejto službe vyhľadávalo mnoho ľudí v blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu „vymysleli“ prezývku svätý páterko, ale i v šaštínskej bazilike, kde na púťach, alebo počas fatimských sobôt chýbal iba vtedy, keď sa pre chorobu nemohol pohnúť z domu. Mnohí ľudia na neho s vďačnosťou spomínajú, ako im pomohol pri sanovaní manželstva a pri prekonávaní rôznych osobných kríz a kríz vo vzťahoch. Jeho duchovná služba je bytostne spojená najmä s Bratislavou, kde po roku 1989 niekoľko rokov patril a pôsobil v komunite v Trnávke, a aj po roku 2001, prakticky až kým mu nevypovedali sily, v komunite na Daliborovom nám. v Petržalke. Odtiaľ prišla aj jedna z posledných esemesiek, ako vďačný pozdrav od mladých ľudí, ktorí ho tam nevolali len „páter“, ale aj „ujo“ Milan: „Áno, modlíme sa a pozdravujeme. Nech on potom pozdraví od nás Pána Ježiša, Pannu Máriu, Dominika Savia, Máriu Goretti a Terezku Ježišovu. A nech si pomyslí na Andreja a na mňa (Veroniku) a Betku. Dovidenia v nebi!“

Don Milan Badžgoň prežil ostatné roky v opatere v kňazskom domove v Nitre. Veľkou oporou mu bol synovec Ján a veľmi mu pomáhal aj synovec Peter – kňaz z nitrianskej diecézy. Po 82 rokoch života, z ktorých 58 prežil ako salezián, vrátane 27 rokov kňazstva, don Badžgoň odovzdal svoju dušu Pánovi 21.5.2014 v ranných hodinách v nemocnici v Nitre.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.