Don Artime: Ako balzam a ako oheň

(Rím, 17. apríla 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo apríl 2020).

 

„Milosť, ktorá prichádza od Pána, ktorej sa odovzdávam, vaša pomoc, pomoc všetkých saleziánov na najrôznejších miestach sveta a láska, ktorú mám a ktorú máme k našim mladým, najmä k tým najchudobnejším, mi dávajú potrebný pokoj a odvahu.“

Milí priatelia a bratia saleziánskej rodiny, keď začínam svoje nové šesťročie, chcem sa s vami podeliť o to, čo cíti moje srdce. Predovšetkým ďakujem Bohu, v ktorého milujúcich rukách sa všetci nachádzame a hýbeme. Boh nás viedol až do tejto chvíle. Áno, ktoré som znovu vyslovil, pramení z dôvery v Boha ak vám všetkým, ktorí vytvárate veľkú dušu a veľké srdce tejto našej milovanej rodiny.Je to silná emócia.Ešte sa cítim premožený skutočnosťou, že som nástupcom dona Bosca, otcom a stredobodom jednoty saleziánskej rodiny. A znova zostávam bez slov, keď v duchovnom testamente dona Bosca čítam, čo nám o tom zanechal napísanénáš otec:„Skôr ako odídem do večnosti, musím voči vám splniť niekoľko povinností a tým uspokojiť živú túžbu môjho srdca (…) Zanechávam vás tu na zemi, ale len na krátky čas. (…) Váš hlavný predstavený zomrel, ale namiesto neho bude zvolený iný, ktorý sa bude starať o vás a o vašu večnú spásu. Počúvajte ho, milujte ho, poslúchajte ho, modlite sa zaňho, ako ste to robilimne.“Slová nášho milovaného otca dona Bosca rezonujú v mojej mysli asrdci ako balzam a zároveň ako oheň. Jeho postava je taká veľká, že sa nevyhnutne cítim malý a nehodný. Iba milosť, ktorá prichádza od Pána, ktorej sa odovzdávam, vaša pomoc, pomoc všetkých saleziánov na najrôznejších miestach sveta a láska, ktorú mám a ktorú máme k našim mladým, najmä k tým najchudobnejším, mi dávajú potrebný pokoj a odvahu.Mnohí spolubratia sa ma pýtali, ako sa cítim. Moja odpoveď bola vždy takáto: veľmi pokojne a veľmi slobodne. Práve toto som prežíval po celý čas, počas kapituly a počas rozlišovania. Práve toto som cítil pred voľbami a po nich: pokoj a slobodu, pretože som nevyhľadával ani nevyhľadávam túto službu. Bol som duchovne pripravený pokračovať, pretože cítim, že tých predchádzajúcich šesť rokov, ktoré sme prežili, bolo rokmi milosti, samozrejme, nie bez ťažkostí, ale nevytrhli mi ani nezobrali nádej a túžbu po osobnej vernosti Kongregácii. Bol som však aj pripravený ukončiť svoju službu, ak by to bola mienka zhromaždenia v Pánovom mene.Práve s týmto pokojom a slobodou vtláčam do seba to, čo sa povedalo vzhľadom na očakávania o hlavnom predstavenom – pousilujem sa, nakoľko to bude možné, byť skutočným Božím mužom so silnou charizmatickou a pastoračnou identitou, prezieravým, schopným pohľadu viery a nádeje pri čítaní reality. Je mojou hlbokou túžbou zostať, nakoľko to bude možné, mužom, ktorý je schopný byť otcom, prejavovať bratskú náklonnosť, sprevádzať a byť blízky spolubratom.

2020 04 17 hp1

Myslím, že veľa energie vynaložím na to, aby som bol človekom schopným budovať jednotu, zapájať a sprevádzať, vytvárať spoločnú víziu, dávať dohromady rozdiely, budovať okolo seba spoločenstvo, pracovať v tíme a delegovať.Nakoniec obraciam pohľad na mladých ľudí. Oni sú pre nás „sviatosťou“ nášho stretnutia s Bohom. Predstavujú „horiaci ker“, ku ktorému sa približujeme v Božom mene. Sú posvätným miestom posväcovania, ktoré nám Boh zveril v donovi Boscovi.Prítomnosť mladých ľudí na generálnej kapitule zanechala v našich srdciach mnoho emócií vďaka sile ich mladistvých slov.Mladí ľudia nás požiadali, aby sme boli s nimi, aby sme ich neopustili a neponechali ich osudu. Požiadali nás, aby sme ich mali radi, milovali ich, pretože oni nás chcú a milujú. Požiadali nás, aby sme ich sprevádzali na ceste života. A takisto aby sme boli mužmi, ktorí sú schopní hovoriť im o láske, ktorú má k nim Boh. Nežiadali od nás štruktúry alebo viac múrov ani manažérske programy či činnosti.Mladí boli spoluzakladateľmi s donom Boscom, povedal pápež František vo svojom príhovore pre 28. generálnu kapitulu. Práve preto oni a tóny ich hlasov – píše Svätý Otec – sú a musia byť našou najlepšou hudbou. Sme teda povolaní preniknúť do života mnohých opustených, ohrozených, chudobných a vyradených mladých ľudí, ktorí očakávajú pohľad nádeje, ktorí očakávajú takého saleziána, ktorý bude bratom, niekedy otcom a vždy priateľom.Nemôžeme nebyť verní, keď máme pred očami deti, dospievajúcich, mladých ľudí a ich rodiny. Očakáva sa od nás dvojitá vernosť: vernosť mladým a učenlivosť voči Duchu Svätému.Bolo dôležité prežiť 28. generálnu kapitulu na Valdoccu. Sám Svätý Otec hovorí o tom, čo nazval „voľba Valdocco“ a čo premieňam na sny, ktoré sú už realitou, ale musia ňou byť ešte viac, pretože snívam ako don Bosco, že salezián 21. storočia je mužom plným nádeje, vášnivej lásky k Ježišovi Kristovi. Snívam o saleziánskej rodine s duchom Valdocca, ako ju vybudoval don Bosco, ktorá žije pre deti a mladých a s nimi a skutočne ich miluje v Pánovom mene.Snívam o saleziánskej rodine, v ktorej tí najchudobnejší a najviac opustení, vyradení, vylúčení, tí, ktorí zažili akékoľvek zneužívanie a násilie, sú prioritou, ako to robil don Bosco.Ak je to tak, Matka Pomocnica bude v tejto Kongregácii a v tejto saleziánskej rodine naďalej robiť všetko. A všetkým vám s láskou opakujem slová pápeža Františka: Snívajte a snívajte vo veľkom. Snívajte a pomôžte snívať.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.