Don Artime: Boh sa rodí v Agartale

(India/Tripura, 11. decembra 2019) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo december 2019).

V Indii som sa v jednom centre pre „inak obdarených“ stretol s fantastickými deťmi. Ich ruky, ktoré v posunkovej reči akoby vyšívali zo vzduchu, mi pripomenuli krídla betlehemských anjelov.

Milí priatelia Bollettino Salesiano a charizmy dona Bosca, posielam Vám želania požehnaných Vianoc z nádhernej severovýchodnej Indie. Práve som sem prišiel zo „strechy sveta“, z Nepálu, a z provincie Šillong, ktorá pripomína krásne ohlasy v dejinách saleziánskych misií.V Šillongu som stretol svojich bratov a saleziánskych laikov, členov saleziánskej rodiny, naše sestry Dcéry Márie Pomocnice a naše Sestry misionárky Márie Pomocnice.Sestry misionárky z Agartaly obetujú svoj život v jednom centre pre deti, dospievajúcich mladých s postihnutím, čiže pre „inak obdarených“.Úplne upútali moju pozornosť a hlboko ma dojali, keď počas svätej omše v ten deň päťdesiatka chlapcov a dievčat, hluchých aj nemých, predniesla všetky spevy v posunkovej reči, pričom „napodobňovali“ sestru, ktorá im vpredu pred nimi, taktiež v posunkovej reči, „hovorila“ text piesne. Bol som dojatý, keď som videl, ako spievali svojimi znakmi, svojou vnímavosťou a sústredenosťou, svojím výrazom šťastia, svojimi očami, ktoré žiarili ako svetlá kaplnky.A modlil som sa s vierou. Modlil som sa s nimi a za nich.V nasledujúce ráno som sa s nimi stretol v ich dome, ktorý sa oficiálne volá „Rehabilitačné centrum Ferrando“ v Agartale, hlavnom meste štátu Tripura (v Indii). Je to priekopnícka škola techniky a lásky rehoľných sestier. Spočiatku sa starali o menšie i väčšie nepočujúce deti, dnes pracujú na začlenení rôznych zdravotných postihnutí do vzdelávania, preto v posledných rokoch prijali aj žiakov s autizmom, so zrakovým postihnutím a deti s detskou mozgovou obrnou.Rehoľné sestry sa starajú o 150 chlapcov a dievčat z oblasti Tripura, z nich 62 žije v dome so sestrami. Všetci sú z chudobných rodín. Stredné vrstvy pravdepodobne majú iné možnosti, ale ako som viackrát povedal, chudobní majú iba nás.

Počas návštevy nám chlapci a dievčatá predviedli tradičný tanec hojagiri. Všetci tancovali v dokonalej rovnováhe a vykrúcali sa v rytme hudby, ktorú „nepočujú“ ako my, ale veľmi dobre ju intuitívne cítia so sebe vlastnou citlivosťou. Bolo to pôsobivé. Jedna mladá akrobatka všetkých prekvapila vysokou úrovňou svojho vystúpenia. Ale najkrajšia bola jej citlivosť, radosť, jej úsmev, výrazy vďačnosti v posunkovej reči a jej modlitba za nás.Uvažoval som o malých žijúcich zázrakoch, ktoré som mal pred sebou. Sú vzdelaní. Sú šťastní. Pripravujú sa na život. Mnohé deti, ktoré tam boli roky pred nimi, úspešne skončili vysokoškolské štúdiá. V každej chvíli som v tom dome cítil Pánovu prítomnosť a materstvo Márie v sestrách, ktoré sa stáva darom a službou.Nemôžem zabudnúť na radosť tých detí a dospievajúcich, vďačných Pánovi za to, čo v živote dostávajú. Kontemploval som, pozoroval a ďakoval v hĺbke svojho srdca.Keďže opäť som si mohol overiť, ako predtým v Nepále alebo v Siliguri, že Boh naďalej píše pekné životné príbehy, v ktorých je prítomný, a naďalej sa rodí v mnohých srdciach.Počas tých hodín som sa naučil niekoľko „slov“ v posunkovej reči. Toľko, koľko stačilo na to, aby som ich pozdravil, aby som im povedal, že ma očarili, aby som im poďakoval. Cítil som sa s nimi naozaj šťastný.Zároveň som cítil povinnosť poďakovať Pánovi za dar dona Bosca a tejto jeho saleziánskej rodiny, pretože v nej my všetci tvoríme pevnú silu, hoci aj skromnú, ale celú oddanú dobru a úsiliu robiť mladých šťastnými „v čase i vo večnosti“.V posunkovej reči som tým deťom sľúbil, že sa budem za ne modliť a že o to požiadam aj mnohých ďalších. Ďakovali mi a ich oči hovorili za všetko, ich úsmev zasahoval do hĺbky.Touto mojom spomienkou chcem zviditeľniť aj pre vás, milí priatelia, tie malé (hoci sú veľké) výchovné „zázraky“ dejín „spásy“, ktoré my saleziáni práve píšeme.Preto v bezprostrednej blízkosti týchto Vianoc vám ešte raz garantujem, že Pán je medzi nami prítomný (či sme si toho vedomí, alebo nie) a stáva sa Životom najmä medzi tými najpokornejšími a najjednoduchšími, ako sú deti z Agartaly.Nikdy nezabudnem na ich ruky, ktoré v ich tichej reči akoby vyšívali zo vzduchu a vyzerali ako mnoho letiacich lastovičiek alebo skôr ako krídla mnohých anjelov, tých z Betlehema.Vianočné obrazy anjelov majú nádych ľahkosti, radosti a túžby po živote.Anjeli nám otvárajú nebo. Odstraňujú ťažobu zeme. Dávajú nám tú detskú radosť, ktorá bola charakteristická pre oratórium dona Bosca.Moji priatelia, sú Vianoce. Dovoľme, aby nám vianoční anjeli pripomenuli, že náš život v Bohu sa stáva svätým a plným svetla.Spoločne s „inak obdarenými“ deťmi z Agartaly si želajme požehnané Vianoce, šťastné narodenie Božieho dieťaťa, Lásky pre nás všetkých.S láskou Vám želám požehnané Vianoce!

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.