(Rím, 10. mája 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo máj 2021).
Vo svete, ktorý vidí v diaľke svetlo, ale stále je v tuneli bolestivých obáv, má naša modlitba k nej, k Matke, plný zmysel. Ak sa pozorne pozrieme na Máriinu tvár, odhalíme nielen jej krásu, ale aj lásku, ktorá prýšti z jej očí.
V tomto nežnom a krásnom mesiaci vám, drahí priatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano a charizmy dona Bosca, posielam svoj čo najsrdečnejší pozdrav.
Práve počas päťdesiatich dní Veľkonočného obdobia oslavujeme rozkvet života a jeho víťazstvo nad všetkým, čo „znehodnocuje“ ľudské bytosti. Uprostred tejto doby oslavujeme Máriu ako ten najkrajší kvet, ktorý nám Boh daroval.
Mesiac máj, stredobod jari a znovuzrodenia, je zasvätený jej, Matke, Márii z Nazareta, Matke Ježiša Krista a našej Matke. Don Bosco a jeho chlapci napĺňali tento mesiac dojemnými mariánskymi pobožnosťami a zvykmi. Ľudia aj dnes cítia silnú túžbu spievať starodávne mariánske hymny, ktoré poeticky opisujú nielen krásu Božej Matky, ale v podstate aj našu vlastnú krásu.
Ako „videl“ don Bosco obraz Márie Pomocnice, ktorý mal vyniknúť v jej svätyni? Celé dni sa snažil vnuknúť maliarovi Lorenzonemu všetko, čo na tom obraze „chcel vidieť“. Musel sa vzdať veľkých rozmerov obrazu. Bol chudobný, ale chcel „krásny“ obraz.
Lorenzone pracoval asi tri roky. Podarilo sa mu dať tvári Márie Pomocnice materský a veľmi nežný výraz. Istý svedok z tých čias porozprával: „Jedného dňa som vošiel do jeho ateliéru pozrieť si ten obraz. Lorenzone bol na rebríku a robil posledné ťahy štetcom na Máriinej tvári. Neobrátil sa na šramot, ktorý som urobil, keď som vošiel; pokračoval vo svojej práci. O niečo neskôr z neho zostúpil a začal obraz pozorovať. Vtom si uvedomil, že som tam, chytil ma za ruku a zaviedol ma na miesto, odkiaľ bolo na obraz najlepšie vidno: „Pozrite, aká je krásna! To nie je moje dielo, veru nie. To nie ja maľujem. Moju ruku vedie iná ruka. Povedzte donovi Boscovi, že obraz bude nádherný.“
Keď bol obraz prenesený do svätyne a vyzdvihnutý na svoje miesto, Lorenzone padol na kolená a začal plakať ako dieťa.
Boh urobil svet nielen dobrý, ale aj krásny. Krása, ktorú obdivujeme na mnohých sochách a obrazoch Madony, odráža krásu stvorenia. Krása nám robí dobre. V kráse sa duša cíti ako doma. Práve tento význam majú naše kostoly.
Od krásy mariánskych obrazov sa potom môžeme vrátiť k často tvrdej realite nášho sveta bez toho, aby sme mu podľahli.
V týchto rokoch som mal pri vizitáciách Kongregácie a saleziánskej rodiny vo svete dar spoznať v mnohých krajinách, ako sa srdcia ľudí stávali hlboko ľudskými a citlivými, keď išlo o pozeranie a vnímanie Matky nebies.
Mohol som navštíviť mnohé mariánske svätyne a vyznávať v nich svoju vieru. Okrem iného mám na mysli Pannu Máriu Fatimskú v Portugalsku, Pannu Máriu Guadalupskú v Mexiku, Pannu Máriu, ktorá sa zjavila v Brazílii, Pannu Máriu z Lujanu v Argentíne, Pannu Máriu Loretánsku v Taliansku, Čenstochovskú Čiernu Madonu. Navštívil som tiež, ako si viete predstaviť, mnoho bazilík a kostolov zasvätených Márii Pomocnici po celom svete, s Valdoccom a Matkiným domom uprostred: „Toto je môj dom, odtiaľto sa rozšíri moja sláva.“
Vždy, absolútne vždy, ma zasiahla hlboká viera ľudí. Zakaždým som ohromený, keď uvažujem nad tisíckami ľudí, ktorých som tam videl s ich životnými príbehmi, so slzami, s vďačnosťou za prijaté milosti. A toto všetko mi hovorí o tajomstve v Bohu. Dnes sa deje niečo veľmi veľké, ak po dlhých dvetisíc rokoch histórie ľudstva naďalej vnímame, že Ona je dnes viac ako kedykoľvek predtým „Matkou“.
„Katedrála“ v brazílskej džungli
„Katedrála“ píšem v úvodzovkách, pretože v tejto džungľovej oblasti Brazílie, kde žije väčšina národa Boi-Bororov, s ktorými sme prežívali svoj život my saleziáni už celé desaťročia, nie je žiadna kamenná katedrála, dokonca ani drevená, ale tam som zažil dojatie, keď som videl tých ľudí spievať Panne Márii, Matke a Pomocnici.
Počas návštevy, ktorú som mohol na tejto misii uskutočniť, po Eucharistii stála okolo sochy Márie Pomocnice skupina Združenia Márie Pomocnice – žien a mužov i mladých – vo svojom sviatočnom oblečení a s najlepším perím, aké mali. Stáli tam sami. Nebol tam žiaden kňaz, ktorý by im dával pokyny. Nebolo treba. Medzi nimi a Matkou nebolo treba nič iné. A počul som nádherné piesne v ich jazyku, piesne, ktoré by potešili nášho milovaného dona Bosca v jeho misijných snoch. Ktovie, či to neboli piesne z jeho snov.
V tých chvíľach som si uvedomoval, čo mnohí z nás vedia a cítia. V oblasti viery, kde je toľko ľudí ďaleko alebo nevedia, ktorou cestou sa majú vydať, je Ona, Matka naďalej bezpečnou cestou, dverami, ktoré sa otvárajú, sprievodkyňou našich krokov.
Don Bosco bol génius mariánskej pedagogiky
Ak sme sa naučili niečo o tom, ako priblížiť naše deti k Márii, vďačíme za to donovi Boscovi. Bol géniom v tejto pedagogike, ktorou dával svojim chlapcom – mnohí boli sirotami alebo mali rodičov veľmi vzdialených či nezvestných – pocítiť, že Ježiš je ich priateľom a že jeho matka je aj ich matkou. Don Bosco je génius pedagogiky konkrétnosti, ktorou robil zo života – napriek jeho tvrdosti a náročnosti – trvalý dôvod na radosť a nádej. A z tohto dôvodu dnes v saleziánskych domoch nosia generácie a generácie bývalých chovancov a mladých vo svojich srdciach lásku k Matke a istotu, že keď sa jej zveria, naozaj zisťujú, čo sú to zázraky, ako sľuboval sám don Bosco.
Preto vo svete, ktorý naďalej zasahuje pandémia a ktorý vidí v diaľke svetlo, ale stále je v tuneli bolestivých obáv, má v tomto krásnom mesiaci máj naša modlitba k nej, k Matke, plný zmysel. Ak sa pozorne pozrieme na Máriinu tvár, odhalíme nielen jej krásu, ale aj lásku, ktorá prýšti z jej očí.Chcem sa modliť slovami veľkej poetky Čiľanky Gabriely Mistralovej, veriacej ženy, ktorá zasvätila Panne Márii túto báseň:
Matka, už som tu, pri tvojich nohách nechám svoje srdce.Je smutné žiť, žiť bez teba,zdĺhavá úzkosť a zdĺhavá bolesť.V najhlbšom záhybe tvojho širokého plášťama táto stará únava núti spočinúť,osuš moje slzy a daj mi slnko skôr, ako zomriem.Mamka, už som tu:Vzala som pokoj, spôsobila som utrpenie.Ak nakoniec moje srdcenespočinie v tebe, kam sa vráti?
Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS