Don Artime: Mestečko blahoslavenstiev

(Rím, 14. novembra 2022) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo november 2022).

Vo vzrušujúcej a živej atmosfére megalopolisu Chennai (Madras), uprostred obrovských priemyselných komplexov a veľkolepých chrámov žiari čriepok pravej saleziánskej dobroty.

Tento príbeh sa začal pred mnohými rokmi po neslávne známej prvej svetovej vojne v malom mestečku v hornom Taliansku v chudobnej, ale dôstojne žijúcej rodine s trinástimi deťmi.

Raz večer sa rozdávala polenta bratom a sestrám. Jeden zo súrodencov si všimol, že rodičom sa neušlo. „Prečo máš ty a ocko prázdny tanier?“ spýtal sa chlapec mamy. Ona mu odvetila: „Dnes večer nie sme hladní.“ „Tak potom ani ja nie som hladný,“ povedal a s plačom vybehol do tmy do humna. Mamka ho dobehla a za ňou aj ocko. Vtedy malý Orfeo odhodlane vyhlásil: „Ak sa stanem kňazom, budem pracovať len pre chudobných, pre tých, čo sú hladní, ako som dnes večer hladný ja!“

Orfeo Mantovani vstúpil do saleziánskeho noviciátu a v roku 1934 odišiel na saleziánske misie do Indie. India sa stala jeho druhou milovanou vlasťou. Jeho biskupom bol ďalší saleziánsky velikán, ktorý mal odvahu a bradu patriarchov – Mons. Louis Mathias. Ten donovi Mantovanimu hneď vyhovel a zveril mu najbiednejšie časti mesta Madras.

Orfeo sa pustil do práce. Vedľa železnice, na zemi sčernetej od starodávnych skladov uhlia, začal zbierať z ulíc bezprizorné, všetkými opustené deti, ktoré už nevládali žiť. S nimi sa dal do boja proti „čiernemu tigrovi“, zúfalému hladu slumov.

Tak salezián s dobráckym úsmevom založil – kúsok po kúsku, ako to robieval don Bosco – stredisko sociálnej pomoci: denné a večerné základné školy, bezplatnú kliniku a nemocnicu, útulok pre malomocných a sviatočné oratórium. Keď zomrel, na jeho miesto nastúpil ďalší salezián a potom ďalší a ďalší, pretože v tom je krása veľkej rehoľnej rodiny. A tak sa toto miesto stalo citadelou prívetivej dobročinnej lásky.

Pred niekoľkými týždňami som vošiel do tejto citadely v Chennai a bol to pre mňa úžasný zážitok. Dielo sa volá Blahoslavenstvá a je známe ako saleziánsky dom, do ktorého ľudia vstupujú ako trojroční a mnohí odtiaľ odchádzajú až na konci života, aby sa stretli s Pánom. Tu sa hovorí: pod usmievajúcim sa donom Boscom „od kolísky po hrob“.

Možno vás prekvapí to, čo vám píšem, ale obdivoval som saleziánsku prácu, službu ponúkanú tisíckam rodín, deťom, dospievajúcim, mladým aj starým. A toto všetko je výsledkom spolupráce troch kongregácií saleziánskej rodiny. Toto je tá novinka, toto je to bohatstvo! Pracujú tam saleziáni dona Bosca, dcéry Márie Pomocnice a kongregácia nazývaná Sestry Márie Pomocnice (Suore di Maria Ausiliatrice SMA).

Deti od troch rokov a deti základných škôl navštevujú školu, ktorú vedú dcéry Márie Pomocnice. Prijímajú aj dospievajúce dievčatá. Sestry SMA prežívajú svoj život tak, že pomáhajú starším mužom a ženám, ktorí by nemali iné miesto (a, samozrejme, ani sociálnu pomoc) na prežívanie staroby do konca svojich dní. Komunita saleziánov dona Bosca sa stará o chlapcov a dievčatá rôzneho veku a o chudobné deti pozbierané na ulici. Okrem toho saleziáni, samozrejme, navštevujú aj rodiny z okolia, ktoré žijú vo veľkej chudobe, a starajú sa o farnosť.

V istom zmysle sa to skrátka javí ako „malé saleziánske mestečko“ vďaka všetkému, čo sa tam prežíva. Hlboko na mňa zapôsobilo. Sľúbil som im, že o tom budem hovoriť a umožním, aby ho aj iní spoznali, pretože – ako sme sa naučili od dona Bosca – o dobre, ktoré sa robí, treba dať vedieť iným.

Veľmi si vážim spoluprácu, ktorú sme medzi týmito tromi kongregáciami našej saleziánskej rodiny zaviedli. Nie je dôležité, kto vlastní pozemok alebo budovy, ale dobro, ktoré sa robí, a to spoločne, ako sa vychádza v ústrety tým najchudobnejším a najkrehkejším (pomyslime na tých starších, aby sme vedeli, čo je to krehkosť a neistota), a to len vďaka tomuto malému raju zvanému Blahoslavenstvá, ktorý pre nich určite vymyslel náš Boh.

Každý, kto sa zamyslí nad Mestečkom blahoslavenstiev, nemôže nežasnúť nad výsledkami, ktoré umožňuje dosiahnuť troška preukazovanej lásky. Každý deň je zaručené jedlo pre 300 starších ľudí, denne sa poskytuje pomoc viac než 1 000 deťom oboch pohlaví a viac ako 15 000 ľudí dostane odpoveď na svoje rôzne potreby, a „to všetko takmer bez nákladov“. Ľudia, ktorí vstúpia do Mestečka blahoslavenstiev, vidia na vlastné oči tých „50 rokov každodenných zázrakov“.

Charakteristickými heslami domu sú: „Slúžiť chorým je najlepšia modlitba“ (Mantovani). „Nikto nemá právo byť šťastný sám.“ „Je možné dávať bez lásky, ale nie je možné milovať bez dávania.“

Ľudia sú presvedčení, že Mestečko blahoslavenstiev je hmatateľným vyjadrením vernosti saleziánov službe chudobným a konkrétnym prejavom Božej prozreteľnosti v ich prospech. Pre mladých ľudí zo slumov je to oáza. Nachádza sa tam kostol, škola, ihrisko na trénovanie futbalu, telocvičňa atď.

A predstavte si, že v Chennai je 15 saleziánskych komunít, ktoré sa starajú o farnosti, základné a stredné školy (gymnáziá), technické inštitúty, oratóriá, centrá animovania mládeže, sociálne centrá pre deti a mládež v ohrození, formačné domy, medzi nimi o jeden seminár. Arcibiskup, kňazi a kresťanskí i nekresťanskí laici si veľmi cenia prácu saleziánov, najmä ich pozornosť venovanú pastorácii mládeže a poslaniu, ktoré vykonávajú v službe tým najchudobnejším, a tiež vynikajúcim školám, ktoré sú klenotom v oblasti kvalitného vzdelávania pre všetkých.

Toto všetko mi hovorí o kráse evanjelia, ktoré sa hlása po celom svete, často v sile a v tichu dobročinnej lásky; hovorí mi to o charizme dona Bosca a o veľkej hodnote toho, že sa chcel dostať do najodľahlejších kútov sveta. Neúnavne pripomínam v našej saleziánskej rodine, že dnes sú synovia a dcéry dona Bosca v 134 krajinách (72 % krajín sveta), pretože don Bosco vo svojej dobe, keď ešte neboli takmer nijakí saleziáni, chcel, aby prvá skupina odišla do Argentíny, aby pomáhala talianskym emigrantom a potom sa dostala k domorodým obyvateľom. Ak by zostal len v Taliansku, realita charizmy dona Bosca by dnes bola úplne iná.Končím slovami, ktoré jedného dňa vyslovil istý hinduistický predstaviteľ: „Ak kresťanské náboženstvo dokáže vytvárať ľudí ako otec Mantovani, môže byť iba božské.“

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.