(Bratislava, 28. októbra 2019) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo október 2019).
Pomník donovi Boscovi pred Bazilikou Márie Pomocnice na Valdoccu je symbolom poslania saleziánov vo svete
Milí moji priatelia čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, pozdravujem vás z krásnej Indie, z Dimapuru v Nagalande na severovýchode blízko hraníc s inými štátmi. Na tomto mieste prítomnosť saleziánov zapustila pevné a nádherné korene a vyznačuje sa veľkou vernosťou donovi Boscovi.Práve keď vidím mimoriadne uvítacie scény, ktoré zažívam po celom svete, prichádza mi na myseľ jeden symbol lásky a vďačnosti, ktorý priatelia dona Bosca chceli postaviť práve pred Bazilikou Márie Pomocnice. Pomník donovi Boscovi.O niekoľko mesiacov bude mať sto rokov. Zvláda ich dobre a ako verný strážca víta všetkých, ktorí vstupujú do materského domu. Ako sa často stáva, sme naň takí zvyknutí, že ho poctíme náhlivým pohľadom a ponáhľame sa ďalej.A predstavte si, že myšlienka pomníka na tomto námestí zišla na um práve donovi Boscovi.Raz, keď sa už začala výstavba Baziliky Pomocnice, don Bosco prechádzal námestím, ktoré bolo vtedy pokryté len zle udupanou zemou. Zastavil sa, aby uvažoval o črtách vznikajúcej fasády, potom sa porozhliadal dookola – tým zasneným a rozhodným pohľadom, ktorý bol preňho typický – a povedal kňazovi, čo ho sprevádzal: „Tu uprostred by som rád postavil pomník, ktorý by predstavoval Mojžiša, ako udiera do skaly a z nej vytryskuje prameň vody, ktorá sa bude zachytávať do nádrže.“Dnes je uprostred námestia pomník. Nie je to presne to, čo si predstavoval don Bosco, ale vyjadruje čosi viac.
Epopeja saleziánskeho diela
Desiateho septembra 1911 sa na medzinárodnom kongrese bývalých chovancov zrodil nápad venovať pomník donovi Boscovi pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Ihneď sa pripojilo veľa osobností z celého sveta. Radnica v Turíne poskytla priestor a malý príspevok. Vyhlásil sa konkurz, na ktorom sa zúčastnili umelci z celého sveta. Napokon sa vybral projekt, ktorý predložil sochár Gaetano Cellini z Ravenny.Všetko bolo pripravené, ale hrozná prvá svetová vojna odsunula odhalenie pomníka, ktoré sa uskutočnilo až 23. mája 1920 o 11. 00 hod., na vigíliu sviatku Márie Pomocnice.Keď spadol závoj, ktorý pokrýval pomník, tisícky prítomných začali odhodlane a s dojatím tlieskať.Socha vymodelovaná z bronzu a postavená na mohutnej žule je epopejou saleziánskeho diela.V hornej časti sa nachádza dobrácka a usmievavá postava dona Bosca obklopená hlúčikom chlapcov, ktorí akoby tancovali okolo neho. Don Bosco robí veľmi výrazné gesto, akoby chcel zodvihnúť jedného z chlapcov. Je to nádherný symbol jeho poslania a poslania Kongregácie: slovo vychovávať znamená presne „vytiahnuť nahor“, zdvíhať, pomáhať rásť. Tón tejto scény je radostný, vlastný saleziánskej spiritualite, kde ovzdušie priateľstva medzi vychovávateľom a mladým človekom je veľkou pomocou pre osobný rast. V tradícii svätého Františka Saleského nebude možné rásť vo viere a zároveň mať vodcu, ak tam nebude pravé priateľstvo, komunikácia, vzájomný vplyv; priateľstvo, ktoré dospieva až k tomu, že sa stáva skutočne duchovným. Vzťah medzi saleziánskym formátorom a mladými musí byť poznačený tou „najväčšou srdečnosťou“, pretože familiárnosť prináša lásku a láska prináša dôveru. Chlapci sa pozerajú na dona Bosca plní dôvery, pretože majú istotu, že ich miluje.
Zrkadlo
Veľká skupina v spodnej časti predstavuje ľudstvo, ako sa zohýna pobozkať kríž, ktorý symbolizuje vieru. „Táto Spoločnosť bola na svojom počiatku jednoduchou hodinou katechizmu,“ tvrdil don Bosco. To privádza k počiatkom a ku koreňom Saleziánskej kongregácie. Od dona Bosca sa naučila vášnivej evanjelizujúcej láske, aby privádzala každého chlapca, každého človeka k stretnutiu s Ježišom.Na dvoch horných čelných reliéfoch je na pravej strane matka s dieťaťom na rukách, ktoré posiela donovi Boscovi bozky, na ľavej strane úbohý malomocný, ktorý sa s vďačnosťou pozerá na svojho dobrodinca.Dve „biele lásky“ po stranách, ktoré propagoval don Bosco, Eucharistia a Pomocnica, sa pretavili do myšlienky poslania „ad gentes“ a do myšlienky rodiny.Tri nízke reliéfy vzadu pripomínajú, čo saleziáni urobili a robia, aby pomohli emigrantom. Tým včerajším i tým dnešným. Myslím na to, koľko saleziánskych domov po celom svete má otvorené dvere pre migrantov každého veku. Myslím na utečenecké tábory a na útulky pre rodiny a deti. Po stranách sú zobrazené saleziánske odborné a poľnohospodárske školy. Každý deň vstupujú do našich domov tisícky mladých, aby sa stávali „dobrými kresťanmi a statočnými občanmi“.Ako v hre zrkadiel, práve za chrbtom postavy dona Bosca, uprostred fasády baziliky sa veľmi jasne vyníma socha Ježiša s deťmi. „Nechajte deti prichádzať ku mne… lebo takým patrí Božie kráľovstvo“ (Mk 10, 14). Po celom svete som videl synov dona Bosca, ako uskutočňujú tieto Ježišove slová s veľkou nezmenenou láskou. Preto ešte stále odtiaľto odchádzajú noví misionári a misionárky.Videl som predovšetkým nekonečnú vďačnosť nespočetných mužov a žien za to, čo dostali v mene dona Bosca. A keď prídem do niektorého saleziánskeho domu v ktoromkoľvek štáte na svete, zdá sa mi, že opäť vidím okolo seba vírenie tých chlapcov z pomníka. S takou radosťou a spokojnosťou, akú želám aj všetkým vám.
Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS