Don Artime: V sile nádeje. Vianoce v čase pandémie

(Rím, 21. decembra 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo december 2020).

Milí priatelia a čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, pozdravujem vás z celého srdca. Sme blízko Vianoc a chcem sa s vami podeliť o malý dialóg medzi istou vnučkou a jej babičkou. Táto babička dobre pozná ľudské srdce po toľkých skúsenostiach na ceste životom.

„Babička, keby si bola moja dobrá víla, aký darček by si mi dala do výbavičky?“ spýtalo sa dievča svojej babičky.„Keby som bola tvoja dobrá víla, nedala by som ti oblečenie ani kočík,“ usmiala sa na dievčatko nežná starenka.„Darovala by som ti jedno tajomstvo: tajomstvo umenia žiť v nádeji. Existuje jedno zlaté pravidlo: svetom prechádzame iba raz. Takže všetko dobré, čo môžeš urobiť, alebo láskavosť, ktorú môžeš prejaviť ktorémukoľvek človeku, musíš urobiť ihneď. Neodkladaj to na neskôr ani to nezanedbaj, pretože svetom nepôjdeš dvakrát. Milovať je najambicióznejšou výzvou celého života. Tou najintenzívnejšou. A najuspokojujúcejšou. Pochovaj pomaly sekeru svojich vnútorných vojen, aby tvoja cesta životom zakvitla pokojom, pretože až do dňa, keď odídeš, vždy budeš nachádzať niečo, čo by si chcela zmeniť.Tancuj s vetrom zmien, ale nohy maj pevne ukotvené na zemi svojich zásad, snov, svojej túžby byť veľmi ľudskou a zároveň veľmi božskou.Nevzdávaj sa. Bojuj. Odpúšťaj. Spievaj si v sprche. Zastav sa a sleduj rozkvitnuté čerešne. Vždy pamätaj na to, že tvoje srdce je veľké a pružné, schopné pojať každého, kto sa k tebe priblíži s naliehavou prosbou v očiach. Buď vždy milá, pretože každý človek, ktorého stretneš, už vedie tuhý boj. Nauč sa žehnať iným a modli sa o slobodu vidieť, počuť, dýchať, vedieť, dúfať, robiť chyby.Toto je dar, ktorý by som ti dala, moja milá, ale ty už máš svoju dobrú vílu: život a lásku, ktorú ti Boh v živote každý deň dáva.“

Priatelia, aj keď so slzami v očiach kvôli ťažkému, zvláštnemu, tvrdému a bolestivému roku 2020 pre nás, a najmä pre mnohé rodiny a pre mnohých starších ľudí, má naozaj zmysel pozerať sa s nádejou na Život aj na Svetlo, ktoré nám Pán života naďalej ponúka.

V roku, v ktorom narástla chudoba veľmi mnohých, ale aj veľkorysosť mnohých, v ktorom došlo k bolestivým definitívnym odlúčeniam od drahých osôb a v ktorom sme sa objímali iba očami, má zmysel – ako hovorí táto babička – želať si taký život, ktorý sa buduje deň čo deň, niekedy so slzami a s únavou, ale aj s úsmevmi, so snami a s nádejou.

Jeden neznámy v tú noc

Sviatok Vianoc sa vracia naplnený svojím svetlom a nádejou. Aj tento rok, určite nie priaznivý pre sviatky kvôli Covidu, ktorý nás stále nechce opustiť, sa betlehemské jasličky objavia pred našimi očami a pred našou pamäťou v celej svojej ľudskej podstate. Vďaka informáciám nejakého okoloidúceho, ktorého meno zostalo pre históriu neznáme, Mária a Jozef našli jaskyňu používanú ako stajňa a strávili v nej poslednú noc čakania. Ježiš sa takto narodil absolútne chudobný.

Umelecká ikonografia obklopila túto trojicu, ktorú tvorila Mária, Ježiš a Jozef, anjelmi a hviezdami. A predsa koľko strachu a obáv zažili! Aj dnes nám niektoré reportážne fotografie našich dní ukazujú osamelé a opustené deti vo svojej bezbrannej a nevinnej slabosti. Vianoce konfrontujú každého z nás s večnými hodnotami, ktoré prinieslo toto Dieťa vtelené pre hladné a niekedy choré ľudstvo, ktoré je bez dosiahnuteľného horizontu a možno aj bez kompasu života. Ľudstvo, ktoré sa počas pandémie cíti krehkejšie, vôbec nie plné sily, ale ktoré potrebuje nádej – nádej, ktorá sa rodí v hĺbke našej ľudskej bytosti, aby bola obrazom a podobou Boha, ktorý je Láska.

Covid nás núti oslabovať vzťahy a uzatvárať sa, zatiaľ čo Dieťa Ježiš nás pozýva otvárať sa až do takej miery, aby sme dávali svoj život alebo jeho časť blížnym. Je to svetlo, ktoré sa spája s láskou. Z tohto dôvodu nám sviatok Vianoc pomáha prežívať aj neistotu, obmedzenia a choroby a pomáha nám každé ráno znovu začínať s vierou a nádejou.

Vo vianočnom pozdrave, ktorý som napísal ako svoje prianie priateľom, som si vybral vzácny a hlboký text pápeža Benedikta XVI. z jeho encykliky Spe salvi (v nádeji sme spasení, hovorí svätý Pavol Rimanom i nám: Rim 8, 24). Hovorí nám presne o tom, ako je život cestou a cieľom, ako je cestou po mori dejín, niekedy uprostred búrok, ktoré sa môžu volať pandémia Covid alebo iné pandémie, s ktorými žijeme každý deň a ktoré nám môžu tak veľmi ublížiť. Je cestou, kde skutočnými hviezdami, ktoré nás vedú, sú ľudia, vyžarujúci svetlo a nádej, aby sme sa dostali k tomu, ktorý je najväčším Svetlom, k Ježišovi, Pánovi, Božiemu a Máriinmu Synovi, ktorý si v tú vianočnú noc postavil svoj stan uprostred nás.

Tu je ten pozdrav, toto sú tie krásne slová:

„Ľudský život je cesta.K akému cieľu? Ako k nemu nájdeme prístup?Život je ako cesta na búrlivom a neraz tmavom mori dejín.Cesta, pri ktorej sledujeme hviezdy,ktoré nám ukazujú smer.Pravými hviezdami nášho života sú ľudia,ktorí dokázali správne žiť.Oni sú svetlami nádeje.[Zaiste,] Ježiš Kristus je skutočným svetlom,[slnkom] žiariacim nad všetkými temnotami dejín.Aby sme však dospeli až k nemu, potrebujeme bližšie svetlá,ľudí, ktorí nám dávajú svetlo tým, že berú z jeho svetlaa tak ponúkajú orientáciu aj nášmu putovaniu.Kto z ľudí by mohol byť pre nás väčšmi svetlom nádeje než Mária,ktorá svojím „áno“ otvorila samotnému Bohu bránu nášho sveta,tá, ktorá sa stala živou Archou zmluvy,v ktorej sa Boh stal telom, jedným z nása postavil si svoj stan uprostred nás?“(Spe salvi, 49)

Takže prajem požehnané Vianoce každej rodine, všetkým vám a najmä tým, ktorí sa cítia osamelí a opustení, ale ktorými hýbe nádej.

Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.