Don Ernest Macák slávi 93 rokov

(Bratislava, 7. januára 2013) – 7. januára 2013 sa don Esnest Macák dožíva 93 rokov. Na sviatok Zjavenia Pána prišli najstaršiemu saleziánovi na Slovensku zablahoželať aj jeho spolubratia – Milan Ďurica, Peter Bučány, Jozef Sarnecký, Jozef Ižold a Bohuš Mošať, ktorý v Cerovej pôsobí ako duchovný správca. Oslavy sa zúčastnila aj predstavená kláštora Sestier sv. kríža a sestra Hedviga, ktorá sa priamo stará o dona Ernesta. 

Oslávenec sa zaujímal o spolubratov a odkázal starým bratom z Hodov, že na nich myslí v modlitbách. Don Ernest, napriek vysokému veku nešetril pohotovými odpoveďami či radami. Na otázku, či nechystá nejakú ďalšiu knihu odpovedal, pričom si trochu pomohol Pilátom: "Čo som napísal, napísal som".

Don Ernest zostal stále mužom modlitby. Každý deň koncelebruje sv. omšu a sestry Hedvigy sa večer pýta, či sa už pomodlil celý breviár.

2013_1_macak2.jpg

2013_1_macak1.jpg

2013_1_macak3.jpg

2013_1_macak.jpg

Životopisný prehľad

Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v Moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave.

Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už v jeseni 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. V jeseni toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.

V Podolínci, kde ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu ešte 10. októbra toho istého roka aj vydaril. Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili – k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.

V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval aj na slovensko-talianskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Práve z tejto poslednej „zahraničnej vinice Pána“ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby bratom a mladým v úlohe „otca“ sa vrátil do milovaného Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slvoenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.

Popri svojich rehoľných a pedagogických záväzkoch sa otec Ernest Macák venoval aj literárnej činnosti. V zahraničí a po páde totality aj na Slovensku publikoval niekoľko kníh: Malý generál/Malá superstar (Michal Magone), Muž s ranami (Páter Pio), V bunkri hladu (Maximilián Kolbe), Lurdy – maják atómového veku, Naša Sedembolestná Matka. Don Macák je aj spoluautorom (spolu s Rudolfom Blatnickým a Andrejom Paulínym) významného katechetického diela – príručky Dejiny spásy.

Sériou kníh: Zápisky spoza mreží (vyšli v slovenskom, anglickom a španielskom jazyku), Dva roky v katakombách, Diagnóza: blázon pre Krista, Utečenci pre Krista a Prenasledovaní pre Krista priblížil dejiny prenasledovania Cirkvi na Slovensku. Posledné jeho dielo – pohľad na vlastný život – vyšlo v minulom roku pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.

Informoval: Jozef IžoldŽivotopisný prehľad: Rastislav Hamráček 

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.