Narodil sa v roku 1985 v Prešove. Ako mladý človek odpovedal na povolanie stať sa saleziánom a svoje prvé rehoľné sľuby zložil v Poprade v roku 2006. Už počas saleziánskej praxe vedel, kam ho Boh volá – nielen na Slovensko, ale aj za hranice. Na vlastnú žiadosť strávil rok na misii v Baku, kde sa po prvýkrát stretol s realitou krajiny, v ktorej viera nie je samozrejmosťou. Za kňaza bol vysvätený v roku 2015 a po troch rokoch na Miletičovej v Bratislave nastúpil na novú cestu, na misiu v Jakutsku.
Od roku 2018 žije a slúži na Sibíri, najprv v komunite v Aldane, dnes v hlavnom meste Jakutskej republiky.
Krok za krokom v misii
Bežný deň saleziánskeho misionára v Jakutsku nie je nikdy rovnaký. Začína sa modlitbou, pokračuje prácou pre komunitu, farnosť aj misiu. Od prekladania textov a úradných povolení, cez odpratávanie snehu pri -50 °C, až po rozhovory s hľadajúcimi. „Ranné modlitby s komunitou a meditácia – to je základ. Potom prichádzajú malé i veľké úlohy, ktoré deň prinesie,“ hovorí don Ján. „Veľa času zaberú povolenia na pobyt, vybavovanie dokumentov či drobné opravy. V lete vysádzame a polievame, v zime odpratávame sneh a udržiavame teplo. Všetko sa tu deje pomalšie, ale s pokojom.“ Až popoludní sa otvára kostol. Nie je to len kostol, ale miesto, kde sa začínajú rozhovory, ktoré menia srdcia a zohrievajú duše.
„Otvorený kostol je pre nás evanjelizačným gestom. Časť ľudí prichádza len zo zvedavosti, iní hľadajú niečo hlbšie. A niektorí tu naozaj nachádzajú cestu k Bohu. Aj obyčajná šálka čaju po večernej omši sa môže stať miestom evanjelizácie,“ dodáva s úsmevom.
Viera z rozhovoru a záujmu
Jedného decembrového večera prišiel telefonát od Ivana z Neriungri. Chcel sa porozprávať o viere a o živote. O pár dní neskôr sa objavila mamička mladej Eleny, ktorá kvôli záchvatom nemohla vychádzať von. Život jej zmenili stretnutia s komunitou, modlitba, čaj, rozhovor.
„Ľudia, ktorí sem prichádzajú, často nemajú ani základnú predstavu o Bohu.“
Pýtajú sa: „Kto je Panna Mária? Kto je Syn Boží? To, čo je pre nás samozrejmé, je pre nich nové a objavné.“ Dmitry z detského domova, Andrey so záujmom o psychológiu, Saša, ktorý prišiel len pozrieť kostol a ostal pomáhať… Mladí, ktorí sa sami označili za katolíkov, hoci nikdy neboli pokrstení. „Niektorí prídu len raz, iní sa vracajú. Ale v každom z týchto stretnutí cítiť, že Boh koná – potichu, nenápadne, ale vytrvalo.“ Vladimir a Nikolaj, ktorí sa postavili v mraze pred kostol o piatej popoludní a čakali, kým sa otvorí. Všetky tieto príbehy majú spoločné to, že niekto v nich veril.
„Keď prechádzam okolo bohostánku, často sa pýtam: Pane, čo mi tým chceš povedať? Čo nám chceš povedať?“ A niekedy stačí iba byť pripravený, otvoriť dvere a počúvať.
Aj vďaka Vašej podpore
V Jakutsku, ale ani v Baku by nebolo možné robiť misie bez pomoci dobrodincov. Vaše modlitby, dary pomáhajú tam, kde podmienky sú náročné, ale srdce ostáva otvorené. Vďaka vám môže misia pokračovať.
MisiaMY – spolu tvoríme misie.
