Don Ján Šutka by mal dnes 84 rokov. Spomína naňho don Anton Odrobiňák

(Bratislava, 11. septembra 2014) – Veľký slovenský misionár v Ekvádore, don Ján Šutka, zomrel 11. augusta, mesiac pred dovŕšením 84 rokov života. Ako salezián zasvätený Bohu prežil bez piatich dní 65 rokov, kňazom bol 53 rokov. Prinášame spomienku jeho nasledovníka v misii v Ekvádore, nášho saleziána dona Antona Odrobiňáka.

– – – – –

Don Šutka – slovenská saleziánska misionárska legenda

Správa o smrti veľkého saleziánskeho misionára zarmútila celé Slovensko a osobne aj mňa, pretože bol – a to môžem hrdo povedať – mojim "duchovným misionárskym otcom." Pred odchodom z Ekvádoru na dovolenku na Slovensko, v pondelok 21. júla tohto roku, som sa s ním lúčil so slovami: "Padre Juan, ako som Vám spomínal, zajtra odlietam domov, na Slovensko, na dovolenku a potom do Ríma trochu si oddýchnuť a poštudovať. Ak Pán dá, tak sa v decembri opäť stretneme." On zareagoval: "Dobre, len choď, potrebuješ odpočinok a viac poštudovať. Pozdrav všetkých bratov – saleziánov doma a vedeniu saleziánskej provincie odkáž, že im ďakujem za Don Bosco dnes, saleziánske kalendáre, ktoré mi každý rok posielajú, a ak zájdeš do Trnavy, pozdrav moju sestru Vilmu a všetky sestry saleziánky." To boli posledné slová, ktoré som zachytil.

Viem, že sa často modlieval za Slovensko, za povolania, za saleziánskych bratov a sestry, hoci to nedával najavo. Zaujímal sa o všetko, čo sa deje u nás doma. V Ekvádore sa už nestretneme, lebo 11. 8. 2014 sa rozniesla správa do celého sveta, že don Šutka, saleziánsky misionár, zomrel na pľúcnu embóliu. Posledné tri roky som s ním bol v častom kontakte. Stretávali sme sa skoro každý mesiac v Macase, v saleziánskom dome, kde žil v komunite. Rozprávali sme sa niekedy dlhšie, niekedy kratšie, o bežných záležitostiach života. Zaujímal sa, ako sa mi darí v práci so Šuarmi v mojej farnosti, aké ťažkosti a radosti s nimi prežívam. Pravidelne som mu kládol otázky, ako sa má, čo zdravie, choroba, život s bratmi. Nesťažoval sa. Vždy bol spokojný a vyrovnaný. Na moje otázky s pousmiatím, ale vážne odpovedal: "Normálne, ako vždy. Však sa tu o mňa dobre starajú. Mám čo jesť, kde spať a keď mám nejaký zdravotný problém, je tu ošetrujúci personál, ktorý na nás starých dohliada. Direktor je obetavý a pohotový. Pred pol rokom som odpadol, okamžite ma zobral do auta a osem hodín viezol do nemocnice v Cuenca. Len tak-tak som vykĺzol hrobárovi z lopaty," šibalsky dodal.

Don Šutka pre mňa veľa znamenal. Prvýkrát sme sa stretli v roku 1983 na byte dona Jozefa Sobotu v Námestove, keď som študoval na gymnáziu. Rozprával o sebe, o misii v Ekvádore, o svojej práci so Šuarmi. Doniesol predmety šuarskej kultúry, čelenky, náhrdelníky, náramky, ozdoby a pravú šuaarskú hlavu – tsanza, ktorá všetkých fascinovala. Môžem povedať, že to bol môj prvý dotyk so šuarskou kultúrou. Don Šutka odišiel. Neskôr som sa rozhodol stať saleziánom a donovi Šutkovi som o tom napísal. Odpovedal a povzbudil ma na začatej ceste saleziánskeho života. Od noviciátu som sa modlil pätnásť rokov za svoje misionárske povolanie. Ďalšie stretnutie s donom Šutkom som mal už ako saleziánsky kňaz v Bardejove, potom prišlo vycestovanie do Ekvádoru a deväťročné pôsobenie na misiách medzi Šuarmi.

Veľkou túžbou dona Šutku bolo, aby niekto zo Slovenska prišiel pracovať so Šuarmi. Veľa sa za to modlil, animoval, písal a trpezlivo čakal. Prišli niektorí, ale po čase odišli. Zostával sám, ale nestrácal dôveru, že Boh vyplní jeho túžbu. Pred ním so Šuarmi pracoval don Martin Križan, potom on, a potom čakal nástupcu, lebo videl, že síl ubúda a v diele treba pokračovať. Prišiel rok 2005. Dočkal sa nového, nádejného. Možno s obavou, dokedy vydrží. Veď toľkí už prišli, odišli, nevydržali…

Posledná túžba dona Šutku sa tiež čiastočne naplnila – návšteva slovenského saleziánskeho provinciála v Ekvádore. Provinciál osobne neprišiel. Poslal svojho delegáta pre misie dona Petra Jacka a delegátku misijnej organizácie Savio. Pre dona Šutku to bol veľký prejav záujmu a bratskej spolupatričnosti zo strany našej provincie o misie a slovenských misionárov v Ekvádore. Bol rád a vďačný Bohu za chvíle, ktoré sme s ním všetci Slováci vtedy v roku 2012 prežili.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.