Don Luscoň uvažuje o Titusovi Zemanovi a koronavíruse a nachádza podobnosti

(Bratislava, 7. apríla 2020) – Don Jozef Luscoň napísal úvahu o tom, čo nás môže naučiť príbeh blahoslaveného Titusa Zemana v tomto období koronavírusu a súhlasil so spracovaním jeho úvahy do formy tohto článku.

„Korona doba, v ktorej sa nachádzame, zastavila náš bežný saleziánsky spôsob života a priniesla čosi nové. Ja osobne som prestal sledovať svoj google kalendár. Už nesledujem, kde kedy mám byť, čo som mal tam robiť… Skôr sa zamýšľam, kde som bol a čo som doposiaľ robil. A či som to dobre robil… Je tu čas na prehodnotenie toho, kde sme sa ocitli a čo sme spravili,“ konštatuje na úvod don Luscoň. Spomína si na to, ako bol tesne pred epidémiou na peknom stretnutí o bl. Titusovi v Dubnici nad Váhom na Cirkevnej základnej škole sv. Dominika Savia, a potom aj s birmovancami.

„Stihol som sa ešte stretnúť s historikom z Ústavu pamäti národa Patrikom Dubovským i s tetami zo Šenkvíc, kde don Titus pôsobil ako kaplán u miestneho farára Alfonza Paulena… A opäť som sa od nich viac dozvedel. Teraz to spájam a hľadám, či nemajú nejaký odkaz pre túto našu vírusovú dobu,“ píše ďalej don Jozef Luscoň.

Uvažuje o tom, že vtedajší šenkvický farár Alfonz Paulen a salezián don Anton Vácval boli bratanci, „takže Paulen bol istotne presiaknutý aj myšlienkami dona Bosca.“ A tak bola zrejme Paulenovi blízka aj myšlienka spájania síl a tiež stavania hrádze zlému. „Naši hrdinovia sa ocitli v jednej farnosti, neleňošili a don Titus i duchovný otec Alfonz spojili svoje sily. Vo svojej dobe postavili hrádzu a chceli zastaviť epidémiu vírusu komunizmu. Pán farár Paulen našiel v Šenkviciach úkryty, kde sa môžu kňazi pred agresívnymi prejavmi komunizmu uchrániť. Umiestnil ich do karantény u dobrých ľudí. Po porade s Titusom vysvitlo, že pri úteku pôjdu bahnitým, zamoreným priestorom. I rozhodol sa nakúpiť im ochranné prostriedky. A bolo treba toho hodne: až 80 párov gumákov. Odkiaľ ich doviezť? A kde na to zobrať peniaze? Príjmy zo zvončeka nemohli použiť, tie boli určený na iné farské projekty,“ pokračuje don Luscoň a dodáva, že tzv. „zvonček bol podvyživený…“

V tejto úvahe o podnetoch z príbehu blahoslaveného Titusa Zemana pre aktuálne obdobie koronavírusu autor ďalej pripomína aké dôležité sú pri zvládnutí epidémie vynachádzavosť, súdržnosť, spoločenstvo. „Alfonz napísal svojmu bratovi Viktorovi, ktorý mal gazdovstvo v Malých Bedzanoch. Prosil ho o sponzorstvo, grant i nenávratnú pôžičku. Viktor žiadosť vybavil jedným šmahom ruky: predal tri kravy, poslal bratovi peniaze a ten ´farské hmotné zásoby´ doplnil. A životne dôležité ochranné prostriedky – gumáky, zaobstaral. V Šenkviciach ešte žije babka, ktorá dosvedčila, že pán farár prostriedky nespreneveril a gumáky od jej otca ozaj nakúpil.“

Ďalšiu zaujímavú podobnosť prináša časové hľadisko. Don Luscoň objasňuje: „Keďže don Titus vycítil, že karanténa pred vírusom komunizmu bude trvať dlhšie, odporúčal domácim nakúpiť si dostatok literatúry. Bol som veľmi zvedavý, čo mladým v tom čase odporúčal. A istá pani v Šenkviciach si spomenula: Boli to dve knihy od Mateja Zaťka. Prezrel som ich a jedna s názvom ´Obradoslovie´ hovorila o liturgii, druhá s názvom´Biblické dejiny´ dávala pohľad na dejiny spásy. Obe mali katechetické pozadie a zmieňovali sa o tom, ako sa chrániť pred totálnou stratou imunity – pred stratou viery, nádeje a lásky. A tituly tiež dávali návod, ako imunitu získať – knihy propagovali popracovať na ľudských čnostiach ako sú múdrosť, mravná sila, miernosť, spravodlivosť.“

Od uvažovania nad vírusom komunizmu prechádza don Jozef Luscoň k zamysleniu nad obdobím po roku 1989, kedy „vírus sa zmenil, modifikoval, zaliezol hlbšie do hostiteľov, kde zmocnel a o pár rokov opäť vyšiel v plnej sile na povrch… A do spoločnosti sa mocne vylial. Poznáme ho ako vírus konzum. Mnohí ľudia pod jeho vplyvom už od dobroty ani nevedeli, čo si ešte  dožičiť. Je pozoruhodné, že vírus komunizmu i konzumu má základný bunkový kmeň ten istý: v jadre je vízia krásneho života bez Krista. Aby ste to teda mali ešte viac jasné, ´komouš´ je vlastne kámoš konzumu. Možno aj viac.“

A pri záverečnom pohľade na nový koronavírus vidí don Luscoň nielen trochu rýmovania, ale i čosi viac. „COVID-19 akoby od tých dvoch vírusov niečo odkukal. Dokonca sa ich názvy trochu aj rýmujú: komunizmus, konzumizmus, koronavírus… Ako by ich jedna mater mala. Všetky, aj ten posledný, sa správajú totalitne. Tíško sa zakrádajú, izolujú ľudí, ako opatrenie privolávajú karanténu v rôznej podobe… Cítime, že kdesi aj za tým COVIDom je vízia dožičiť si. Je zaujímavé, že sa mu dobre darí a šíri sa najmä pri hesle: ´Nik mi nebude rozkazovať čo mám robiť! Veď žijem len raz!´ A práve akoby týmto vetám tento COVID rozumel: ´Vidím ťa. V poriadku, žiješ len raz!´“

Don Luscoň svoj pohľad rozširuje až po príhovor bl. Titusa: „Nuž, nie je pliaga ako pliaga… Tie najväčšie sa zvyknú šíriť potichu. Jednej sa postavil do cesty don Titus aj so spolupracovníkmi… Natíska sa otázka: A či by aj teraz nepomohol? Veď vedel, ako vzdorovať komunistickej pandémii i konzumizmu… Nepomohol by nám zvládnuť aj tú korona epidémiu? Neviem, či ho niekto o to už prosil…“

V úplnom závere sa oravský rodák don Jozef Luscoň dotýka témy, ktorá je jeho srdcu veľmi blízka, a to sú nové duchovné povolania. „Neviem, či si uvedomujeme, že don Titus chcel epidémiu zla zastaviť prípravou tímu bojovníkov: kňazov– duchovných ´zdravotníkov´. Akokoľvek, máme čas aby sme premysleli ako na to, keď ten COVID-19 ustúpi. Máme čas urobiť plány ako vybudovať antivírové centrá pre mladých ľudí. Aby sme premohli aj ďalšie ´korona blbosti´, ktoré isto prídu.“

Spracoval rhsdb

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.