Keď v roku 2014 zomrel v Ekvádore salezián Ján Šutka, slovenský misionár, prezident tejto juhoamerickej krajiny verejne ocenil jeho prínos. Ten spočíval nielen v samotnej evanjelizácii pôvodných obyvateľov, ale aj v jej spôsobe.
„Dôvod, ktorý ma vedie napísať knihu o našom veľkom saleziánskom misionárovi otcovi Jánovi Šutkovi, je vyzdvihnúť jeho osobnosť na Slovensku a oceniť jeho prínos pre ľudský, kultúrny a duchovný rozvoj šuarského národa. Rád by som podal ucelenejší pohľad na jeho život a dielo. Na Slovensku aj v Ekvádore ho poznajú a často spomínajú. Niektorí autori doma i v zahraničí už o ňom napísali knihy, i keď ho poznali len z niekoľkých stretnutí a mali informácie od druhých,“ objasňuje svoj zámer v úvode knihy jej autor, salezián Anton Odrobiňák, ktorý je akýmsi „duchovným synom“ a nástupcom dona Šutku v Ekvádore.
Ján Šutka opustil vlasť, v ktorej vládol povojnový komunistický režim, aby sa mohol stať kňazom a misionárom. Neraz riskoval svoj život a prekonával prekážky, aby prinášal svetlo evanjelia slovom aj vlastným príkladom. V novej domovine položil základy systematického vzdelávania, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a v politickej oblasti sa zaslúžil o to, aby Šuari nestratili vlastnú identitu. Dá sa povedať, že don Šutka bol pre šuarský ľud tým, čím boli pre náš slovenský národ svätí solúnski bratia Cyril a Metod. Vďaka tejto knihe môžeme bližšie spoznať jeho plodný a obetavý život.
Ukážka z knihy
Raz sa chystala školská krajčírska výstava a dievčatá ju pripravovali. V strede miestnosti bola figurína oblečená do krásnych svadobných šiat, s dlhým závojom. Zúčastnil som sa na výstave spolu s mojím spolubratom z Yaupi. Ten sa pri pohľade na svadobné šaty spýtal: „Pre koho sú?“ „Pre Mariu Teresu,“ odpovedalo dievča, ktoré ich zhotovilo. „A na čo jej budú? Veď ona potrebuje iné šaty. Do čoho zavinie dieťa? A načo jej bude ten dlhý závoj?“ „Netreba sa obávať,“ podotkol som, „veď z neho môže odstrihnúť, ak bude treba pre dieťa.“ Po skončení výstavy mi spolubrat dohováral, že takto sa podnecuje pýcha. „Situácia šuarskej ženy je iná. Žije v biede, prídu ťažkosti a s nimi iný život. Ešte nemá postavenie v šuarskej spoločnosti,“ zakončil spolubrat. „Áno, a práve preto jej musíme pomôcť vydobyť si ho. Ak nezačneme, nikdy sa to nepodarí. A okrem toho, nemyslím si, že pri zhotovovaní týchto šiat bola motiváciou nejaká prehnaná ambícia. Doprajme aj šuarskej žene niečo pekné v najkrajší deň jej života.“ Asi o týždeň neskôr za spevu celého internátu kráčala Maria Teresa po boku Dominga k oltáru. Závoj jej držala najmladšia sestra v bielych rukavičkách. Počas svadobnej omše som cítil akési uspokojenie. V neveste som videl budúcnosť postavenia šuarskej ženy.
Vydavateľstvo DON BOSCO
donbosco.sk
