Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Bratislave hostila 29. októbra 2026 vedecký seminár k 100. výročiu narodenia saleziána, exilového kňaza a redaktora Rádia Slobodná Európa Antona Hlinku (1926 – 2011).
Seminár zorganizovali Ústav pamäti národa a Slovenská provincia Saleziánov don Bosca. Ukázal Hlinku ako muža, ktorý bol mostom medzi prenasledovanou Cirkvou na Slovensku a slobodným svetom.
Podujatie otvorili prodekan Jozef Žufa, za Teologickú fakultu, Jerguš Sivoš, predseda Správnej rady ÚPN, provinciálny vikár saleziánov don Peter Lukáčik a pomocný biskup Jozef Haľko za Arcibiskupský úrad v Bratislave.
Odbornú časť moderoval historik Peter Jašek, popoludňajšiu diskusiu Beáta Katrebová Blehová.
Od Šaštína cez Akciu K až po útek
Prof. Róbert Letz, PhD. predstavil Hlinkove mladé roky. Narodil sa ako piaty zo šiestich synov, od roku 1939 bol chovancom saleziánskeho ústavu v Šaštíne a v roku 1944 vstúpil do noviciátu vo Svätom Beňadiku.
Po Akcii K v apríli 1950 prešiel internáciou, brigádou na Priehrade mládeže v Púchove a napokon Pomocnými technickými prápormi (PTP). Už vtedy tajne pomáhal udržiavať duchovný život medzi spolubratmi. Po neúspešnom pokuse o útek v apríli 1951 v tretej výprave dona Titusa dezertoval z PTP. Hranicu do Rakúska prekročil 8. augusta 1951.
Pod drobnohľadom ŠtB
Mgr. Patrik Dubovský, PhD. z ÚPN priblížil, ako ho komunistická Štátna bezpečnosť desaťročia sledovala. Preverovala jeho rodinu, kontrolovala poštu a snažila sa preniknúť do jeho okolia v Mníchove. Keď ho nedokázala zastaviť, v roku 1979 mu odňala štátne občianstvo. Ešte v osemdesiatych rokoch ho vo svojich správach označovala za „diverzné centrum“ mobilizujúce veriacich.
Hlas, ktorý chránil
Dr. Beáta Katrebová Blehová sa venovala Hlinkovmu pôsobeniu v Rádiu Slobodná Európa, kam nastúpil 1. marca 1971 pod pseudonymom Martin Tiborský, a neskôr aj v Hlase Ameriky. Popri tom napísal množstvo kníh, medzi nimi sedemzväzkovú Ozvenu slova či Sila slabých, slabosť silných.
Ing. PhDr. Ján Šimulčík, PhD. ukázal, ako fungovala jeho „advokácia“ v praxi. Hlinka pomáhal posielať na Slovensko náboženskú literatúru aj tlačiarenskú techniku. V druhej polovici osemdesiatych rokov mu informátori z verejných telefónnych búdok „prezvonili“ a on im zavolal späť. Medzi jeho spolupracovníkov patrili Ján Čarnogurský, František Mikloško či Ladislav Stromček. Vysielanie podporovalo aj také udalosti ako Velehrad 1985, petíciu za náboženskú slobodu v roku 1988 či Sviečkovú manifestáciu.
Archív a osobné spomienky
Archivár don Ondrej Miliczki, SDB, predstavil Hlinkovu pozostalosť v Saleziánskom archíve v Bratislave: približne 40 škatúľ dokumentov a kartotéku s 500 heslami. V pozostalosti dona Štefana Santnera sa našlo aj 50 magnetofónových pások s kázňami a rozhlasovými reláciami. Archívny výskum opísal Hlinku v piatich rolách: kňaz, filozof, vychovávateľ, obhajca prenasledovaných a sprievodca na duchovnej ceste.
Diskusia okrúhleho stola pridala osobné svedectvá. Susanne Ferina, dlhoročná asistentka v Mníchove, svedčila aj o účinkovaní Božej prozreteľnosti, kedy na tlač dôležitej knihy chýbalo presne 50 000 mariek a práve vtedy prišiel šek z Austrálie na rovnakú sumu. Manželia Július a Renáta Brockovci spomínali na rizikové telefonáty z búdok. Prof. Letz zmapoval Hlinkov návrat v roku 1990 a založenie Slovenskej katolíckej akadémie, ktorej bol rektorom. Mnohí v sále si pripomenuli aj jeho novoročnú modlitbu pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Don Anton Hlinka je pochovaný v saleziánskej hrobke na cintoríne vo Vrakuni.
Čo zostáva
Seminár potvrdil, že Anton Hlinka patrí medzi významné osobnosti moderných slovenských dejín. Bol mostom medzi exilom a domovom, obhajcom prenasledovaných a svedkom, že pravda sa dá hlásať bez nenávisti. Ako znelo pri jeho ocenení Ústavom pamäti národa v roku 2014, don Anton Hlinka zostáva „Statočným v našej pamäti a v našom srdci“.
Informoval: Peter Lukáčik, SDB
Foto: Peter Lukáčik, SDB, facebook.com/ustav.pamati.naroda
