Homília Mons. Vladimíra Feketeho pri kňazskej vysviacke saleziánov

(Poprad, 27. júna 2018) – Prinášame plné znenie homílie, ktorú predniesol biskup Mons. Vladimír Fekete, Apoštolský prefekt Azerbajdžanu, pri vysviacke štyroch novokňazov saleziánov, v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade, 23. júna 2018.

Drahí bratia a sestry, Božia prozreteľnosť nás povolala žiť v dobe, ktorú možno charakterizovať mnohými prívlastkami – moderná alebo už postmoderná, uponáhľaná, nespokojná, plná technologických vymožeností ale i nenaplnených snov a túžob ľudského srdca. Jedným z negatívnych znakov dneška je aj narastajúca neistota – ekonomická, politická a sociálna. Sme svedkami ako médiá denno-denne verejne prepierajú ekonomickú a morálnu špinu autorít. A tak je nám stále ťažšie veriť, že sú i čestní politici, nestranní sudcovia a bezúhonní policajti. Bohužiaľ, pod vplyvom celosvetovej kampane liberálnych médií sa otriasa dôvera veriacich aj voči Cirkvi a jej predstaviteľom. Ľudské slabosti a pohoršenie zo strany niektorých kňazov i biskupov vnášajú do sŕdc veriacich neistotu a pochybnosti. Človek však pre svoje normálne fungovanie a rozvoj potrebuje určité istoty a pevné body. Bez nich sa život a zemi mení v peklo alebo aspoň bolestný očistec. Ak v ľudskom spoločenstve a v našich vzťahoch začne prevládať neistota a nedôvera, tomu sa teší iba jeden – zlý duch. Ten, ktorý bol vrahom človeka od počiatku a ktorý veľmi dobre vie, že ak rozruší autoritu, ak udrie pastiera, stádo sa rozpŕchne a izolovaní jednotlivci sa oveľa ľahšie stanú jeho korisťou.

Dnes tu pred nami stoja štyria mladí muži, ktorí sa za krátko stanú kňazmi. Tak ako pre väčšinu z vás ani pre mňa nie sú cudzí. Pred desiatimi rokmi, na začiatku ich formácie, som mal príležitosť sprevádzať ich v saleziánskom noviciáte a tak viem, že nie sú ani hlúpi ani nivní. Veľmi dobre vedia, v akom svete žijeme. Uvedomujú si, že stať sa kňazom, to dnes nie je vstupenka k pokojnému a bezstarostnému životu. Majú vzdelanie, ktorým by sa dokázali uplatniť aj vo svete. No oni sa rozhodli inakšie. Chcú sa zrieknuť rodiny a vlastných detí – aby sa mohli stať duchovnými otcami a pastiermi. Chcú stáť blízko pri tých, ktorí očakávajú ich podporu a pomoc. Ako proroci v modernom svete majú poukazovať na reálne nebezpečenstvá, ale i východiská z nich. Ako sme to počuli v prvom čítaní z proroka Izaiáša – ako Boží proroci sú povolaní ohlasovať dnešným ľuďom cestu k opravdivej radosti; majú poúčať a posilňovať slabých a zlomených srdcom a viesť ich k prameňom občerstvenia a pravej duchovnej slobody. Vo svojej službe musia byť pripravení prijať nielen potlesk a pochvalu, ale podľa príkladu svojho Majstra musia byť pripravení zniesť aj posudzovanie, posmech možno i prenasledovanie. A toto všetko nie iba na nejakú prechodnú dobu, rok či dva. Kňazstvo so svojim dôsledkami sa prijíma navždy. Aj preto je príprava k nemu taká dlhá a spojená s mnohými skúškami. Ak sa teda napriek všetkému rozhodli žiť i zomrieť ako Kristovi kňazi, okrem vnútornej istoty a potvrdenia Cirkvi, že sú povolaní, potrebujú aj našu podporu a bratskú pomoc.

To, že ste sa tu dnes zhromaždili toľkí, ich príbuzní a priatelia, ma napĺňa nádejou, že sa budete aj v budúcnosti za nich modliť a pomáhať im, aby sa z nich postupne stali naozaj svätí kňazi. Drahí kandidáti kňazstva, úryvok z proroka Izaiáša, ktorý sám Pán Ježiš prečítal v synagóge v Nazarete vo svojom vysvetlení vzťahoval na seba samého. Ako Kristovi kňazi budete vo svojej sviatostnej službe často vystupovať in persona Christi. Znamená to, že tieto slová proroka Izaiáša sa majú naplniť aj vo vašom živote. Aj vy sa máte postupne tak zjednotiť s Ježišom Kristom, aby ste sa mu čo najviac podobali svojim zmýšľaním, slovami i konaním. Aby tí, ktorým budete slúžiť, mohli vo vás stále jasnejšie vidieť podobu Ježiša Krista, dobrého pastiera. V evanjeliu sme počuli, čo hovorí Ježiš o sebe ako o dobrom pastierovi. Dobrý pastier pozná svoje ovce a pre ich dobro je ochotný položiť aj svoj život. Nie je nájomníkom. Nerobí svoju prácu ani za peniaze ani za inú odmenu – ale stará sa o ovce z lásky k nim. Duchovný pastier potrebuje pre svoju službu viaceré kvality a schopnosti. Ja chcem teraz upriamiť vašu pozornosť na tri vlastnosti, ktoré považujem za zvlášť dôležité pre Vašu budúcu kňazskú službu. Prvou charakteristikou dobrého pastiera je VERNOSŤ. Je to vlastnosť, o ktorej v Evanjeliách viackrát hovoril sám Pán Ježiš a ktorú v liste Korinťanom zdôrazňuje apoštol Pavol slovami: Nech vás teda každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov božích tajomstiev. A od správcu sa už vyžaduje, aby bol každý verný (1 Kor 4, 1-2). Slovo, ktorým sa v gréčtine označuje vernosť sa zhoduje s výrazom, ktorý označuje vieru.

Vernosť služobníka Ježiša Krista teda spočíva v prvom rade v tej skutočnosti, že on sa nesnaží prispôsobiť vieru a svoje kázanie módnym trendom danej doby. Jedine Kristus má slová večného život a práve tieto Jeho slová musíme prinášať ľuďom. Oni sú tým najvzácnejším majetkom, ktorý nám bol zverený. Cirkev nie je Cirkvou kňazov, aby si s ňou robili to, čo sa im páči. Cirkev je Božím domom a každý sluha bude raz vydávať počet z toho, ako spravoval majetok, ktorý mu bol zverený. Kto viac dostal viac, od toho sa bude viac požadovať!

Neviažme si preto ľudí na seba, nevyhľadávajme moc, prestíž, úctu pre seba samých. Ale veďme ľudí k Ježišovi Kristovi a tak k živému Bohu. Týmto ich vovádzame do pravdy a slobody, ktorá vychádza z pravdy. Iba pravda vás oslobodí! Vernosť si vyžaduje altruizmus, sebaobetovanie a ako taká oslobodzuje samotného služobníka i všetkých tých, ktorí sú mu zverení. Nemýľme si však vernosť s ustráchanosťou. Pán karhá sluhu, ktorý ukryl do zeme tú časť majetku, ktorú mu zveril, aby sa tak vyhol akémukoľvek riziku. Zdravá vernosť je kreatívna, pretože je inšpirovaná láskou. Žijeme v dobe, ktorá chce byť akýmsi veľkým provizóriom – všetko odskúšať, ale na nič sa trvale nenaviazať, aby som si tým nezatvoril dvere pred inými možnosťami – to je veľké pokušenie našich dní. A tak sme svedkami epidémie rozvodov i zanechaní kňazských či rehoľných záväzkov. Nie sme tu preto, aby sme súdili. Každý si ponesie dôsledky svojich rozhodnutí.

Ale každé zlé rozhodnutie má svoj dopad i na celú Cirkev, a preto dotýkajú i nás. Sú stovky foriem a prejavov malých či veľkých nevernosti, ale je iba jediná cesta šťastia človeka – cesta očisťovania, povstávania a snahy byť verným až do konca. Ak chcete byť šťastnými na zemi i vo večnosti, buďte VERNÍ svojim záväzkom. I tým, ktoré prijímate na seba dnes.

Druhá charakteristika, ktorú Ježiš požaduje od svojho služobníka je ROZVÁŽNOSŤ (lat. prudenza). Je prvou zo štyroch kardinálnych čností a poukazuje na primát pravdy, ktorá sa za pomoci rozvážnosti stáva kritériom nášho konania. Nemýľme si rozvážnosť so špekuláciou v náš osobný prospech. Rozvážnosť si vyžaduje pokoru, vyzretosť a bdelosť rozumu, ktorý sa nenechá oklamať ani predsudkami ani vonkajším zdaním. Rozvážnosť znamená vydať sa na cestu hľadania pravdy a konať v súlade s ňou. Kristov kňaz sa teda musí nechať modelovať pravdou, ktorou je Ježiš Kristus. Takýmto spôsobom sa stávame skutočne rozumnými osobami, ktoré posudzujú na základe celku a nie na základe náhodných jednotlivostí.

Rozvážnosť má aj niektoré jednoduché ale veľmi praktické stránky, ako napríklad: nerozhodovať sa príliš rýchlo ale nechať si čas na premyslenie; nehanbiť sa priznať, že čosi nevieme a potrebujeme sa poradiť; nenechať sa vmanipulovať do medzi osobných sporov; vždy si vypočuť obidve strany. Nadobudnúť si rozvážnosť, to predpokladá strážiť si čas na osobnú modlitbu a rozjímanie. Živiť sa Božím slovom a držať si srdce blízko Boha, aby sme sa naučili na všetko pozerať Božími očami. Ak chcete byť užitočnými kňazmi, naučte sa reagovať a konať ROZVÁŽNE.

Tretia charakteristika duchovného pastiera je DOBROTA. Aj tuná je hneď na začiatku treba povedať, že si ju nemáme mýliť so slabosťou, mäkkosťou, zle pochopenou „dobrotou“ tých, ktorí na všetko prikývnu, so všetkým súhlasia. Nie sú dobrými rodičmi tí, ktorí vypĺňajú všetky vrtochy svojich detí. Nie sú dobrými pastiermi tí, ktorí buď zo slabosti alebo vypočítavosti vždy konajú tak, ako sa od nich očakáva, ktorí reagujú v smere očakávania a menšieho odporu. Toto nie je dobrota, o ktorú sa máte snažiť.

Vieme, že dobrý v plnom slova zmysle je jedine Boh. On je Dobro, on jediný je dokonale dobrým a svätým. U človeka sa schopnosť byť dobrým nutne zakladá na hlbokom vnútornom zameraní sa na Boha. Dobrota človeka rastie tým, že sa vnútorne spája so živým Bohom. Formuje svoje srdce poznaním a prijímaním Božích zákonov a Jeho požiadaviek. Osobná vernosť Božím zákonom a ich jasné ohlasovanie však má ísť ruka v ruke s hlboko ľudským prístupom. V tomto zmysle by sa Dobrota dala nazvať aj saleziánskou charakteristikou duchovného pastiera. Don Bosco nám saleziánom ako patróna a vzor pre našu službu vybral ženevského biskupa svätého Františka Saleského, model dobroty a láskavosti. Jeho život i náuka sú stelesnením starej zásady: Fortiter in re, suaviter in modo. Byť pevný v podstatných veciach a láskavý v spôsoboch ich ohlasovania a presadzovania. Ako saleziánski kňazi sa usilujte poznať a osvojiť si DOBROTU sv. Františka Saleského.

Drahí bratia a sestry, pristupujeme teraz k samotnému obradu vysviacky. Nech Duch Svätý naplní srdcia kandidátov kňazstva všetkými milosťami, ktoré budú potrebovať vo svojej službe a nech ich stále sprevádza. Amen.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.