Niektoré týždne v roku sú obyčajné. A potom sú také, na ktoré sa nezabúda. Jarný tábor u saleziánov v Námestove bol presne takým. Počas piatich dní sa mladí so saleziánmi vydali na cestu okolo sveta. Každé ráno sa stredisko naplnilo smiechom, očakávaním a malými krokmi, ktoré sa ponáhľali za veľkým dobrodružstvom. Animátori prichádzali ešte za ticha rána, aby sa v modlitbe pripravili na deň. A potom to začalo – príbehy, hry, sväté omše, objatia, pokriky, únava aj radosť.
Prvý deň sa táborníci symbolicky presunuli do Azerbajdžanu, ku kostolu zasvätenému Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a učili sa pozerať na druhých očami láskavosti. V príbehu sv. Bartolomeja objavili odvahu milovať aj tam, kde je to ťažké. Deti si vytvorili skupinky, pokriky. Po svätej omši nasledovala veľká hra Stavanie kostola, kde si mohli vyskúšať spoluprácu, komunikáciu a trpezlivosť. Poobedná hra preverila ich spoluprácu a pozornosť. Už prvý deň ukázal, že keď ťahajú za jeden povraz, dokážu veľké veci.
Druhý deň deti zaviedol do chladného Jakutska. Mrazivý sibírsky deň ich učil, že skutočné teplo prichádza zo sŕdc. Pri hrách „skupinka proti skupinke“ nešlo len o body či víťazstvo, ale o spoluprácu. Učili sa povzbudzovať, počúvať sa navzájom a ťahať za jeden povraz. A práve v tom bola ich najväčšia sila – že stáli jeden pri druhom. Večer pokračoval nocovačkou, ktorá bola plná smiechu a spoločných hier.
Tretí deň patril Ekvádoru a svätej sestre Márii Troncatti, FMA, ktorá bola príkladom pracovitosti a trpezlivosti. Námestovčania sa spoločne vydali na výpravu do prírody. Cesta, vlajkovaná trasa aj šifry preverili vytrvalosť detí. Hoci to niekedy nebolo jednoduché, každý cieľ, ktorý dosiahli mal o to väčšiu hodnotu. Tento deň ich naučil, že k veľkým veciam vedie cesta trpezlivosti.
Vo štvrtok sa mladí preniesli do Nairobi a cez príbeh premýšľali o pravdivosti a čestnosti. Deti čakala veľká hra plná „levelov“, ktoré museli postupne prekonávať. Každá úloha bola výzvou – preverila odvahu, spoluprácu aj ich vytrvalosť. Po dobrodružstve prišiel oddych v kine. Deti si uvedomili, že aj malé víťazstvá nás učia robiť veľké rozhodnutia pre dobro.
Posledný deň patril domovu. Luník IX mladým pripomenul, že misie nie sú ďaleko. Sú bližšie, než si myslíme. Blahoslavený Zefirín Giménez Malla ich učil obetavosti a mestská hra Cesta hodnôt bola vlastne cestou každého z nás – cez rešpekt, dobrotu, trpezlivosť, pravdivosť až k odvahe.
„Keď sme sa lúčili, bolo cítiť niečo zvláštne. Únavu premiešanú s vďačnosťou. Hluk, ktorý postupne stíchol. Objatia o čosi dlhšie než zvyčajne. A v srdci jemné presvedčenie, že sa udialo niečo dobré. Niečo, čo presahuje jeden týždeň,“ vyjadrila svoje dojmy animátorka.
Na záver dostali všetci misijné kríže. Nie ako suvenír, ale ako smerovník. Aby mladým pripomínali cestu, ktorou kráčali na tábore, a aby ich povzbudzovali kráčať ňou aj naďalej – do školy, do rodiny, medzi kamarátov.
Zdroj: sdbno.sk
