Kam sme sa to dostali

Prešli už 3 mesiace a zažili sme toľko vecí, že nedať to na papier, sa už asi ani nedá 🙂 . Tém je veľa, ale tak začnime od začiatku…kam sme sa to dostali.

Dňa 15.9.2015 sme 2 dobrovoľníčky, Maťa a Zuzka, opustili Slovensko a vydali sa na cestu do najvýchodnejšej Európy, do Azerbajdžanu. Čo, kto, ako, či cesta sú už irelevantné témy, takže poďme sa rovno pozrieť na to, kam sme sa to dostali.

Azerbajdžan je prevažne moslimská krajina (cca 95% obyvateľstva). Štát je to ale sekulárny, a teda akceptuje rôzne náboženstvá a každý občan si (oficiálne) má možnosť zvoliť svoju vieru. Každá cirkev, ktorá tu ale chce aktívne pôsobiť, musí od štátu získať “registráciu” (najmä kvôli rôznym extrémistickým skupinám, keďže sme na medzníku rôznych svetov a kultúr a mohlo by to tu byť fakt pestré).

Súčasná história katolíckej cirkvi v Azerbajdžane začala v roku 1997 s príchodom o.Jerzyho, ktorému sa v roku 1999 podarilo katolícku cirkev oficiálne zaregistrovať. Následne sem v roku 2000 prišli prví saleziáni, v roku 2006 sestry Matky Terezy (Missionaries of Charity – “Sestry MC”) a v 2015 sestry saleziánky (FMA). Okrem katolíkov sú v Azerbajdžane zaregistrovaní napr. aj ruská pravoslávna cirkev, horskí židia, niekoľko protestantských denominácii a iní. Vzťahy so štátom upevnila aj návšteva sv.Otca v 2002 a vtedajší prezident daroval saleziánom pozemok, na ktorom dnes stojí jediný katolícky kostol v Baku a vlastne v celom Azerbajdžane – Chrám nepoškvrného počatia Panny Márie. Okrem neho je oficiálnym miestom aj kaplnka Krista Vykupiteľa a Útulok pre bezdomovcov Sestier MC.

Dnes tu pôsobí 10 saleziánov, o ktorých by som Vám niečo krátke napísala ďalej z môjho pohľadu, ako ich vnímam ja 🙂 . O.Vladimír – ordinár a pre nás “hlavný nadriadený”; o.Vova – zodpovedný za kostol a farnosť a náš styčný dôstojník; o.Jozef – ktorý zastrešuje anglicky hovoriacich veriacich; o. Martin – direktor Centra Maryam, preklad kníh a textov do Azeri a zastrešenie skupiny azerbajdžansky hovoriacich veriacich; o. Štefan – direktor Centra Maryam, momentálne na PN na Slovensku; o.Selva – ktorý tu už stihol osláviť v novembri 1 rok od svojho príchodu do Azerbajdžanu a v decembri 2 roky kňazstva (klobúk dole), inak pochádzajúci z Indie a aktívny najmä v CiA; o.Jerry – detto z Indie, vyhľadávaný miestnymi najmä na osobné poradenstvo; br. Marián – vše-kutil, ktorý sa stará o technický chod vecí a ihriská; br. Rado – multifunkčný človek, ktorý robí asi všetko, čo je momentálne potreba od CiA, spevu a gitary, techniky, prekladu….; br. Peter – zodpovedný za projekt PAD a ak je záujem, aj učiteľ zvárania.

Moje prvé reálne oboznámenie sa s „celým“ fungovaním katolíckej cirkvi v Azerbajdžane prišlo na stretnutí tzv. „Social Action Board“, čož je sumárny názov pre stretnutie zástupcov všetkých aktivít a projektov, ktoré tu momentálne bežia. Musím povedať, že toto stretnutie ma fakt ohromilo, pretože som pochopila, že to všetko, čo sú tu títo ľudia schopní robiť, by nemohlo fungovať bez požehnania „zhora“ a nadšenie týchto ľudí – no wow. Poďme si projekty pozrieť jednotlivo:

Maryam centre – charitatívne vzdelávacie centrum pre miestnych, najmä deti (o vzdelávaní a jeho funkčno-nefunkčnom systéme určite ešte napíšem, takže to neskôr).

Centrum začalo fungovať v roku 2004 a momentálne ho navštevuje cca 400 žiakov na 25 učiteľov. Všetky školopovinné decká chodia na doučovanie (doobeda alebo poobede), takže centrum funguje od 9:30 do 20:00 od utorka do soboty a učia sa tam všetky (o ktoré je dostatočný záujem) školské predmety, predškolská príprava detí, príprava na univerzity, jazykové konverzácie (podľa aktuálneho obsadenia), gitara, tance, CISCO Network akadémia a remeslá. O remeslá však žiaľ momentálne nie je veľký záujem, takže sa práve otvára len elektroinštalačný krúžok, hádam sa uchytí. V minulosti sa vyučovalo napr. aj zváranie, kaderníctvo či tkanie kobercov.

Doučovanie prebieha cez školský rok, t.j. od októbra do mája. Cez prázdniny zas centrum organizuje voľnočasové aktivity pre deti a mládež a letné tábory.

Zaujímavosťou je, že centru sa podarilo v októbri 2014 stať sa akreditovanou CISCO Networking Academy organizáciou, a teda môže vyučovať kurzy a sprostredkovávať certifikácie tejto celosvetovej firmy v oblasti IT. V súčasnosti si to už zastrešujú miestni mladí a je vidno, že sa snažia, ďalej vzdelávajú a postupne si získavajú prvých a ďalších študentov a naozaj makajú na sebe a na tom, aby sa im to rozbehlo. Celé je to aj o tom, že tu človek nemá toľko možností a príležitostí niečo dosiahnuť a niekam sa dostať, takže ich úspech je naozaj hlavne výsledkom ich vlastného úsilia. Ale o tom celom viac v blogu o školskom systéme.

Mimo vyučovania si môžu decká zahrať stolný futbal či ping-pong, alebo si len tak kresliť a v areáli centra je menšie oplotené ihrisko na futbal, volejbal či basketbal. Čo je super, je tá atmosféra a duch; vidno, že deti sem chodia radi.

Heves Systemi – pre sociálne slabšie rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť za doučovanie (pričom poplatky sú fakt minimálne oproti iným centrám), je zriadený tzv. Heves Systemi so vzdelávaním zadarmo.

PAD (Program adopcie na diaľku) – rozvojová pomoc rodinám s deťmi, najmä opusteným matkám.

Postavenie žien je tu dosť odlišné od toho, ako ho poznáme v našich krajinách (k tomu tiež niečo viac v osobitnom blogu). Rozdiel je napr. aj v tom, že vydatá žena často ostáva doma starať sa o rodinu a domácnosť. Často vidíme aj v centre Maryam, že ženy privedú deti na doučovanie a ostanú tam pár hodín len tak sedieť a „vykecávať“ s inými, či štrikovať, kým deti neskončia vyučovanie a oni ich môžu vziať späť domov. Nie je tiež výnimočné, ak žena takmer vôbec nechodí von bez svojho manžela. Tým pádom sú tieto ženy často krát veľmi nesamostatné a v prípade, že ostanú samé, nevedia, čo ďalej. Jednak potrebujú prežiť, čož znamená potravinovú pomoc, lieky a oblečenie, ale taktiež poradiť, pomôcť s papiermi a byrokraciou (ktorej je tu viac než neúnosne) a kontrolovať vlastný progres. Decká s mamami prichádzajú raz týždenne do kaplnky na Genčlike, kde deti absolvujú hodiny ruského a anglického jazyka a medzičasom mamy dostanú svoje balíčky. PAD má na starosti br. Peter s pomocou miestnej ženy – Laly. Ako som už písala a ako to vidíme aj na Slovensku, nestačí len dávať. Všetky tieto rodiny sú teda kontrolované a navštevované, deti hodnotené, či sa dobre učia, aby celý tento proces podpory mal aj nejaký reálny prínos do budúcna.

Parish (Lokálni veriaci) – keďže Baku je obrovské mesto s množstvom zahraničných firiem a dlhou históriou, okrem domáceho azerbajdžanského obyvateľstva je tu mnoho rusky hovoriacich a anglicky hovoriacich veriacich. Najviac aktívna, čo sa týka prezentácie, je anglická skupina, tvorená veľmi živou filipínskou časťou a expatmi (zahraničnými zamestnancami zahraničných firiem).

Sestry Matky Terezy – vedú útulok pre bezdomovcov

V súčasnosti je tu 5 sestier, ktoré sa starajú o cca 35 ľudí. Častokrát berú ľudí priamo z ulice, dávajú im domov, stravu, starostlivosť a opateru. Tie príbehy sú občas naozaj neuveriteľné. Veľmi veľa ľudí žije v chudobe, čiže dostať sa na ulicu nie je až taký problém.

Zároveň sa venujú deťom – robia krúžky anglického jazyka a pomáhajú deťom z neďalekej veľmi chudobnej štvrte, či trávia čas s deťmi farníkov.

Caritas in Azerbajdžan (CiA) – súčasť svetového diela Caritas, no v upravenej verzii 🙂 .

Náplňou činnosti CiA je podpora ostatných projektov (popísaných vyššie). Či už pomoc s marketingom, so získavaním peňazí na fungovanie, písaním projektov, organizovaní stretnutí a eventov a pod.

V novembri sme napr. organizovali 3. benefičný koncert, ktorý dopadol výborne. Po koncerte, čo bola novinka, nasledoval tzv. Charity fair – prezentácia jednotlivých projektov. Každý projekt si pripravil nástenku a popri občerstvení, ktoré nasledovalo po koncerte, mali ľudia možnosť dozvedieť sa niečo viac o našej činnosti.

Zároveň sa podobná prezentácia konala aj po anglickej nedeľnej sv.omši, v rámci tzv. čajopitia. Čajopitie je vlatne posedenie pri čaji a to sladkom, čož je tu veľmi obľúbená činnosť. Takéto čajopitie sa taktiež robí po každej nedeľnej sv. omši a podobné prezentácie sa plánujú konať aspoň raz za štvrťrok.

Toť zo života tu a o veciach, do ktorých sa snažíme aktívne zapájať 🙂 .

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.