(Šaštín, 11. júna 2015) – Formačný rok kandidátov v saleziánskom prednoviciáte vyvrcholil ich púťou po stopách Titusa Zemana. Jej zavŕšením bolo napísanie žiadostí o vstup do noviciátu. Púť sa uskutočnila konci mája a trvala päť dní.
V utorok kandidáti vyrazili z Košíc smerom do Šaštína. Cestou sa posádka v zložení: traja prednovici – Peter Biela, Lukáš Závodník, Volodymyr Basarab a ich direktor Pavol Drška zastavili v Cerovej, kde sa stretli s najstarším slovenským saleziánom donom Ernestom Macákom. Don Ernest v minulosti osobne pomáhal spolu s donom Titusom mladým bohoslovcom dostať sa za hranice. Aj keď mu už pamäť neslúži tak ako kedysi, ešte vždy mal pre mladých prednovicov povzbudivé slová, zaspieval si s nimi a každému z nich dal osobné požehnanie. Ďalšou zastávkou bol Šaštín, v ktorom si pútnici oddýchli a kde sa k nim pridal posledný účastník púte – provinciál don Jozef Ižold.
V stredu začala púť „po vlastných“. Po zverení sa pod ochranu Panny Márie Sedembolestnej podľa vzoru dona Titusa, vyrazila celá posádka po záhoráckych pieskoch do osady s názvom Húšky, kde prespali v malom domčeku. V tejto dedinke sa stretli s pani Tecinkou, ktorá je najstaršou a jedinou pôvodnou obyvateľkou Húšok. Pani Tercinka ich okrem pravej záhoráčtiny potešila aj pravými lokšami.
Vo štvrtok ráno sa všetci zúčastnili svätej omše v miestnom kostole a opäť sa vyrazili na cestu po vlastných. Okolo obeda skupina dorazila k rieke Morava, ktorú preplavili na člne. Tu nastala pre viacerých zúčastnených najťažšia časť púte, ktorou bol šplh z člna na strmý breh. Našťastie nikto nespadol do Moravy, aj keď tomu veľa nechýbalo. A to už boli putujúci v Rakúsku. Posádka vykročila smerom k dedinke Drosing, kam putoval aj don Titus a kde nasadol na prvý ranný vlak do Viedne. Na železničnú stanicu dorazila aj výprava našich pútnikov, ale tí nenasadli na vlak, ale do provinciálovho auta.
Po dvoch dňoch chôdze si cestu autom, tentokrát do Viedne, každý užíval. Vo Viedni sa slovenskej výprave dostalo vrelého privítania v jednom zo saleziánskych domov, kde študuje aj Slovák žijúci v Rakúsku Michal. Nasledoval rýchly presun na metro. Dóm sv. Štefana, námestie, pouliční umelci, Mozartove gule, toto všetko nesmelo chýbať. Podobne ako aj don Titus aj slovenskí pútnici sa po príchode pomodlili v Dóme sv. Štefana. Večer sa výprava zúčastnila adorácie.
Najvzdialenejším bodom tohtoročnej púte bola dedinka Maria Neustift, kde končila za čias dona Titusa sovietska zóna. Pútnici sa tam vybrali v piatok a v miestnom kostole slávili svätú omšu. Všetkých prítomných ohúrila okolitá príroda v podobe údolí, fariem a kopcov. Z Maria Neustift sa pokračovalo do Vajnor. Prečo? Pretože Vajnory sú rodiskom dona Titusa Zemana a aj miestom jeho odpočinku. Modlitba pri jeho hrobe nesmela chýbať.
Noc z piatka na sobotu strávili kandidáti a ich direktor opäť v Šaštíne. Sobota bola pre nich dôležitým dňom. Slovenskí kandidáti sa práve v tento deň ubrali do ústrania, aby v tichu ešte raz premodlili svoje rozhodnutie a zverili ho Panne Márii. Potom nasledovala svätá omša pri oltári Panny Márie Sedembolestnej, na ktorý obaja slovenskí kandidáti položili svoje žiadosti o vstup do noviciátu ako symbol toho, že sa celí chcú dať Pánu Bohu a zverujú svoje rozhodnutie pod ochranu Panny Márie.
Informoval: Lukáš Bobor Závodník