Kde Veľký voz je naozaj veľký a svätojánske mušky sú muchami

Dnes, keď píšem tento blog, sa nachádzame presne v polovici júla. A čo to znamená pre mňa? Znamená, že už čoskoro sa mi ukončí moje ročné dobrovoľníctvo v Mexiku a viac, že už teraz sa nachádzam v mojom centre takmer sama ako prst, pretože včera, 14. júla, sme ukončili školský rok a všetci sa rozutekali do svojich domovov, aby si oddýchli.

Tieto posledné týždne s dievčatami, respektíve so všetkými deťmi tu boli veľmi zaujímavé. Všetci sme vedeli, že čoskoro príde deň, kedy sa budeme musieť rozlúčiť, a tak často bolo vidieť rozcítené tváre, ktoré si začali uvedomovať tento fakt….najviac sa to dalo pozorovať na tvárach tretiakov, ktorí končili. Okrem tohto faktu som vnímala, ako sú všetci unavení, a ako všetci už čakali na vytúžený oddych. Niekedy sa to dalo pozorovať prílišnou podráždenosťou, odmietaním, nepríjemným odvrávaním, respektíve taktiež prílišným karhaním. Ja som si ale tieto posledné týždne vychutnávala najviac, ako som mohla. Bola som síce v neustálom nasadení, no čas s deťmi je to, čo si odnesiem v srdci. Tieto posledné týždne som mala na starosti predovšetkým gitarový krúžok doobeda a poobede prácu na poli, upratovania a pod. Pri týchto aktivitách som sa veľa nasmiala, hlavne, keď sa ma začali vypytovať také “pikantné” otázky, na ktoré som skoro nevedela ani odpovedať…myslím v španielčine 😀 . Okrem toho prišiel čas aj na generálne upratovanie – upratovanie aj tých najskrytejších kútov a posledných príprav na slávnostné záverečné ukončenie školského roka (to sa značne od toho nášho líši).

V samotný deň ukončenia školského roka sme začali sv. omšou, po ktorej nasledoval program, ktorý pozostával z nástupu, odovzdávania štátnej vlajky, zmeny eskorty, odovzdánia vyznamenaní a sociálneho programu. Sociálny program pozostával z tancov a akrobačných kúskov. Po skončení programu nasledoval obed, krájanie torty, upratovanie, posledné oznamy a samotný odchod detí. Tento program sa skončil o 17:30 (začal sa o 9:00). Čo je zaujímavé a odlišné od nášho ukončenia školského roka je, že sa neodovzdávali vysvedčenia – po ne si prídu prvý augustový týždeň. Hneď v tento deň sa rozutekali taktiež takmer všetci vyučujúci – s niektorými som mohla ešte stráviť nasledujúci deň – sobotu, no potom som tu už ostala len ja, jeden salezián a jedna sestra…a k tomu odišiel aj internet 😀 . Takže som začala upratovať môj izbový kútik, ktorý posledný týždeň vyzeral dosť hrozivo, nakoľko sa premenil na nočnú pracovňu 😀 . No teraz je taký vyriadený, že by mohol prísť aj sám kráľ 😀 .

A kedže sa ukončil školský rok, tak sa u nás nevarí. Takže žijeme z Božej prozreteľnosti, z obetných darov, a keď hovorím, že z Božej prozreteľnosti, tak to myslím úplne doslova. Nechcem, aby to vyznelo drasticky a hnusne, ale zomrela nám jedna pani. To pre nás, kedže sme len traja, znamená, že po dobu deviatich dní máme večeru. Počas týchto deviatich dní sa chodí modliť do domu zosnulej, kde po modlitbách za zosnulú dávajú večeru. Každý deň niečo iné. Ja som nemala rada, keď nás niekto pozval na obed, pretože vždy to malo pre mňa predovšetkým alergický efekt alebo kŕče žalúdka, v zriedkavých prípadoch ma navštívila teta hnačka, no odvtedy ako som si zvykla na čili a fazuľu, je mi už vlastne jedno, kde jem :D. A teraz si to už aj vychutnávam, pretože môžem spoznávať miestnych ľudí a pod. …a hlavne, neostávam hladná 😀 .

A čo viac? Viete, že ten Veľký voz, ktorý mi na Slovensku pozorujeme na oblohe je “krpatým” vozom? Nikdy som si

nemyslela, že ma budú fascinovať súhvezdia! Vždy, keď mám čas a chuť ísť prejsť sa večer, aby som si usporiadala myšlienky, aby som si mohla nahlas zaspievať nejakú pieseň alebo aby som sa mohla porozprávať (niekedy pohádať) s Bohom, tak vyjdem z centra prejsť sa po jednej “uličke”. Na tejto uličke nie sú žiadne svetlá – jedinými svetlami sú hviezdy a niekedy môj mobil, a keďže je všade tma ako v rohu, je fascinujúce obdivovať hviezdy, hviezdne súhvezdia. Niekedy mám pocit, že sú tak blízko, že keby som mala o pár metrov viacej, tak by som sa ich mohla aj dotknúť, no takto ich len obdivujem a hľadám moje známe súhvezdia. Najľahšie je nájsť Veľký voz, pretože ten je naozaj veľký. Ja osobne by som povedala, že je obrovský. Taktiež Malý voz by ste našli hneď, pretože ten je taktiež omnoho väčších rozmerov, ako ho my poznáme na Slovensku. Malý voz tu je dvakrát väčší ako Veľký voz na Slovensku. A Veľký voz vám neviem priblížiť…je obrovský!…možno 10-krát alebo aj viacej väčší než ten slovenský.

Druhou zaujímavosťou sú svätojánske mušky. Teraz si uvedomujem, že právom sú svätojánske mušky muškami :-D. Takmer ich ani nevidno. Akurát som si spomenula, že raz som mala v ruke jednu rozprávkovú knihu (už si nepamätám, ako sa volala) a v tej rozprávkovej knihe bol jeden kreslený obrázok, ktorý znázorňoval noc a v tráve boli svätojánske mušky, ktoré svietili tak veľmi, že osvetľovali lúku. Keď som pozerala na ten obrázok, tak som sa zamýšľala, že aké by to bolo fascinujúce, keby to bola skutočnosť. A viete čo? Ono to naozaj je skutočnosťou, hoci nie u nás na Slovensku. Tu sú svätojánske mušky muchami, ktoré sú ako svetlá v noci, ktoré blikajúce v tráve alebo vo vzduchu a osvetľujú lúky. Neviem to opísať, ale je to čarovné a krásne.

A dnes posledné z mojej dobrovoľníckej skúsenosti. Pred tromi týždňami mi ukradli okuliare 😀 . Chápete, okuliare?! Išla som do mesta vybavovať doklady a mi ukradli okuliare, ktoré som mala zavesené na blúzke. Viem, že ľudia kradnú všelijaké veci, ale okuliare?! Neviem, na čo niekomu budú slúžiť moje dioptrické okuliare, ale v poriadku 😀 . Keby to bolo nejaké oblečenie, to by som pochopila asi viacej, pretože tu mi pokradli veľa oblečenia…svetre, tričká…dokonca aj nohavičky! 😀 😀 😀

Z môjho spirituálneho rožka:

Náš život je ako kniha, v ktorej nájdeme kapitoly, ktoré sú smutné. Niektoré kapitoly, ktoré nás naplnia radosťou, iné nás prekvapia, motivujú. Niektoré trvajú dlho, niektoré krátko. No nikdy by sme sa nedozvedeli viacej, keby sme neobracali stránku za stránkou tak, ako ich napísal najlepší autor – Boh.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.