Keď musíš zmeniť plán…

Polrok misijného dobrovoľníctva ubehol oveľa rýchlejšie než som čakala. Moja situácia sa nevyvinula úplne tak, ako som očakávala – krátko po tom, čo nastalo obdobie dažďov začali rásť trávy 🌿, na ktoré som alergická a keďže ani tabletky/kvapky… nezaberajú, moja misia bude pokračovať na Slovensku. Momentálne sa vybaľujem a zároveň píšem (zvykám si na multitasking).

Didia, Tanzánia je malé mestečko, pre nás vyzerajúce ako dedinka, v ktorom sa nachádza stredná škola s asi 1000 študentami. Mojou úlohou bolo začleniť sa do kolektívu, pomôcť tam, kde treba, učiť náboženstvo, sem-tam doučiť informatiku, matematiku a angličtinu, ale hlavne venovať svoj čas.

Som rada, že môžem zhrnúť čas, ktorý som tu strávila. Spoludobrovoľníčka mi prednedávnom položila reflexívnu otázku a inšpirujem sa ňou: Čo ti tu bude a nebude chýbať. Tak aj tento blog je práve o tom.

Čo mi chýbať nebude 🙅‍♀️

  • Oslavy – to bola moja prvá odpoveď. Asi si práve myslíte, že som sa pomýlila – ako je možné, že niekto nemá rád oslavy. Ja som sa o sebe túto novinku dozvedela asi po štyroch mesiacoch v Didii. Je samozrejme veľmi pekné, že ľudia stále hľadajú niečo pozitívne, čo sa môže oslavovať a z čoho sa môžu tešiť, ale aj oslavy majú svoj limit (aspoň pre mňa). Mňa už po toľkých oslavách netešilo, že sa mám opäť z niečoho tešiť. Oslavuje sa skoro každý týždeň, niekedy aj viac krát za týždeň a vyzerá to asi takto. Na začiatku sa pomodlíme a začne sa večera. Po večeri má KAŽDÝ z prítomných hostí príhovor (alebo aspoň jeden reprezentant skupiny, napríklad kňaz, brat, sestra, dobrovoľník). Príhovor má obsahovať peknú myšlienku. Potom sa krája koláč (opäť jeden reprezentant z každej skupiny) pričom všetci chytia jeden nôž a krájajú naraz. Neskôr tancujúcim tempom prichádzajú na rad darčeky. Novinkou je, že každá krajina zatancuje tanec a ostatní sa majú pripojiť. Určite je to zaujímavé, pekné, plné smiechu, ale mnohokrát s pocitom “rýchlo vymysli pekný príhovor pre osobu, ktorú si prvý krát stretol”
  • Sprcha studenou vodou – resp. sprcha s vodou z vedra. Voda tu niekedy buď nejde alebo aj ak áno, tak je ľadová. Vďaka tete Valike, ktorá mi nanútila vziať si jej konvicu (vidíš Pali, že sa zišla! 😁) sme si vodu, keď sme ochoreli alebo keď bolo vonku chladno vedeli zohriať (ak nevypadla elektrina)

  • Pranie v rukách – už teraz sa teším na práčku. Ak by náhodou niekto potreboval poradiť, existuje cestovná práčka, ktorú som si so sebou pribalila (keď to don Pali na colnici zbadal, myslela som, že ma vráti hneď domov). Každopádne, po ani nie 2 týždňoch sa pokazila. Pranie v rukách už nie je taký problém, zvykli sme si, ale skôr sa teším na to, že prať budem môcť aj keď bude pršať, a že budem mať aviváž a prací prášok, ktorý mi nezničí všetky ponožky 😅

  • Trávy…
  • Skoré vstávanie – vstávanie o 5:15 mi robilo problém, no zvykla som si… ale keď do toho prišla ponuka supervisorovať študentov pri štúdiu (o 5 ráno začínajú študovať), tak to bolo ešte horšie. (to som podstúpila asi len 5 krát.. alebo 3 😬)

  • Dlhé tanzánske pozdravy – príklad (preložené zo svahilčiny): Ahoj – Ahoj – Ako sa máš? – Dobre a ty? – Dobre – Ako si sa vyspal? – Dobre a ty? – Dobre – A ako si sa zobudil? – Dobre a ty? – Dobre – Všetko ok? – Áno, skvelé a ty? – Aj ja, vďaka za opýtanie…… Až potom príde čas na reálnu konverzáciu. Raz sa mi stalo, že za mnou pribehol študent, pozdravili sme sa ako sa patrí (2 minúty) a nakoniec dodal – Prepáčte mi, ja som Vám len chcel prísť povedať, že máte na krku chrobáka 🙄😭

  • Slovo Mzungu – t.j. “nie Afričan, resp. človek z Európy”. Každý nám to vysvetlil úplne ináč. Kdekoľvek sme ale boli, zovšadiaľ sme počuli toto pomenovanie a boli sme si isté, že je reč o nás. Samozrejme, že Mzungu človek by mal zaplatiť za všetko viac, pretože má určite peniaze.
  • Cestovanie autobusom alebo 6 ľudí v 5 miestnom aute. Taktiež som sa nedopátrala k rozvrhu odchodov autobusov. Lístky som si nemohla rezervovať/kúpiť online, všetko sme sa dozvedeli cez telefonát alebo až pri príchode na stanicu.

Čo mi chýbať bude 🤗

  • Študenti – niektorí dosť odvážni pozdieľať sa o tom, čo ich naozaj trápi, požiadať o radu alebo o modlitbu. Chýbať mi bude čas, kedy to neboli len zdvorilostné frázy “ahoj ako sa máš, a ty…”, vtipné slovenské pozdravy, ale kedy sme sa vedeli rozprávať do hĺbky, napríklad o živote alebo rodinných situáciách.

  • Vyučovanie religion classes – hodiny so študentmi bolo to najkrajšie, čo som tu zažila. Či už išlo o hodiny ako riešiť problémy, čo je to evanjelium, spievanie a tancovanie alebo iné, stále som sa niečo naučila a verím, že aj oni. Priznám sa ale, že raz po hodine so 150 žiakmi (3 spojené triedy) som vyslovila: “som rada, že idem domov” 😄
  • Slová vďaky – študenti vedia veľa vyžadovať, ale vedia byť aj veľmi vďační. Poklady, ktoré si odnášam sú vety “zvykol som byť smutný, ale už sa viem viac radovať”, “po tom rozhovore sa mi zmenil život k lepšiemu”, “začínam Bohu viac veriť” a iné. Práve vďaka tomu viem, že som mala podporu “zhora” a aj keď to tu bolo niekedy veľmi ťažké, nakoniec sa to oplatilo, aj keby to bolo prínosné iba pre jedného človeka.

  • Vtipné situácie – ako keď som kamerovala v slow-motion farebnú jaštericu a v priamom prenose ju zožrala mačka… (na sociálnych sieťach to bolo 30 minút, kým to ľudia nezačali hejtiť 😅), alebo keď černoch černochovi povie “Nechytaj ma tou tvojou čiernou rukou”…
  • Italian lesson, a.k.a Spánok po raňajkách – nie stále, ale často 💤
  • Status “dobrovoľník”, ktorý do ničoho nie je nútený, ale môže sa zapojiť do skoro všetkého
  • A samozrejme komunita a dobrovoľníčky ♥️

Aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa mysleli alebo podporili toto dielo. Už sa teším na to ďalšie. Verte, že rozhodovanie pre mňa nebolo ľahké a strávila som dosť veľa času premýšľaním čo bude najlepšie, ale ako don Štefan povedal – aj takto sa môže prejaviť Božia vôľa a možno som sa pre niečo mala vrátiť domov. 🙏 Asante sana!

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.