Keď sa FIJUSA skončila

V mojom predchádzajúcom blogu som písala o prípravách na saleziánske športové dni – FIJUSA 2017. Dnes vám chcem priblížiť priebeh týchto športových dní. Pre mňa znamenali dva týždne intenzívnej činnosti, spálenie tváre, málo spánku, ale zato veľa radosti s mládežou.

Deti boli rozdelené do 8 skupín (štátov) – Izrael, Kamerun, USA, Mexiko, Francúzsko, Austrália, Japonsko, Španielsko. Každý štát sa zapájal do všetkých športových disciplín – prekážkový beh, maratón, štafetový beh, “zákopový beh”, beh na 100 m, hádzanie diskom, guľou, skok do diaľky, skok do výšky, volejbal, handbal, futbal, basketbal, bejzbal. Myslím, že som spomenula všetky disciplíny, ktoré sme tu mali. Na niektorých som bola rozhodkyňou, ale väčšinou som fotografovala a natáčala videá. Tieto disciplíny boli pre druhý stupeň poobede. Doobeda súťažil prvý stupeň s trošku inými hrami – niektoré som tu videla po prvý raz 😀 . Mne osobne sa tento čas veľmi páčil, aj keď bol psychicky dosť náročný a vyčerpávajúci. Ale aspoň sa na mne zasmiali, pretože ma jeden deň tak spálilo na tvári, že som bola červená ako rak, čo oni nikdy nevideli, takže majú aspoň jednu ďalšiu spomienku na “belošku”.

V sobotu sme si mohli zahrať aj my učitelia proti rodičom. Vytvorili sme taktiež 8 družstiev a celý deň sme hrali futbal, volejbal a basketbal, až kým sme nedostali víťazov. Ja som bola zaradená do skupiny, ktorá vyhrala všetky zápasy (Izrael), takže som si v nedeľu (v nedeľu sme mali ukončenie FIJUSA 2017, počas ktorej sa oceňovalo) odniesla dve zlaté medaily – jednu za dispozíciu pri všetkých súťažiach a druhú za výhru.

Hneď po skončení týchto hier sme dostali deň voľna, ktorý sme využili všetci na výlet. Takže sme na celý deň opustili Matagallinas a išli sme sa kúpať do jednej rieky, ktorá bola vzdialená dve hodiny nákladnou dodávkou :D. Predstavte si, že vás do “kufra” nasáčkujú 50 osôb (ako sardinky) a takto natlačení cestujete 2 hodiny. Kedže sa nemáte čoho chytiť, tak pri každej zákrute sa ocitnete na bruchu alebo chrbte nejakej osoby a len čo sa postavíte, znova prichádza ďalšia zákruta…niekedy sa nestihnete ani postaviť… No veľmi vtipné cestovanie. Má to ďaleko od našich preplnených autobusov a vlakov 😀 . Kúpanie v rieke som si vychutnala aj ja, ale iba hodinku, potom som z krásnej priezračnej rieky vyliezla, pretože som priťahovala pozornosť a ľudia sa prichádzali len tak na mňa pozrieť a už mi bolo nepríjemné, že na mňa stále pokrikovali. Čo narobíte, keď som biela :-D. Od nás jeden mládenec to skomentoval takto: “Mária, ten, kto vynašiel farbu bielych tanierov, sa nechal inšpirovať istotne farbou tvojej pokožky.” :D. Ja, ako osoba, ktorá je svetlá, som si už zvykla, že všetci okolo mňa sú tmavšej pokožky a sčasti som na to už nejak aj zabudla, že nie som hnedá 😀 (Prosím, neinterpretujte to zle – ale keď nemáte zrkadlo a prezliekate sa v tme, tak už nad tým nejak nerozmýšľate). A teraz v utorok k nám prišli dať duchovné cvičenia 2 biele sestry. A ja keď som ich videla, tak som sa normálne zľakla tej beloby. Normálne mi to prišlo nenormálne a divné, až som s “vypúlenými” očami ostala chvíľu stáť medzi dverami. Až keď som si uvedomila, že ony sú takej istej farby pleti ako ja, som sa trochu znormalizovala. Ale ten šok! Až teraz tak trošku chápem, ako ma niektorí ľudia berú alebo brali. Ak ste čítali môj blog o kultúrnom šoku, kde som písala o tom, ako sa ku mne niektorí ľudia správajú, tak teraz som to trošku pochopila. Veď to sa človek fakt zľakne.

Ďalším mojím zážitkom bolo zemetrasenie, čo som tu tento mesiac zažila. Vlastne boli dve. Ja som už zažila pár zemetrasení – v Taliansku niekoľko a aj tu som už zažila pár. Ale takých slabých. Popadali mi len veci z poličky, ale teraz, v nedeľu, sme tu mali v noci jedno tých silnejších zemetrasení. Iba sme sa všetci zobudili v noci, že sa nám hýbu postele (aj spolu s nami) a len sme tak čakali, že čo sa bude diať. Ale nič viac sa neudialo. Zemetrasenie utíchlo a my sme pokračovali v spánku. Celkom vtipné to bolo. Aspoň som mala dôvod na upratovanie. Ako všetci.

A niečo z duchovného rožka. Teraz som pripravila pre dievčatá “cestu na Kalváriu”. Cestu som vytvorila z kameňov, ktoré predstavujú každý jeden deň až do Veľkej Noci. A každý jeden kameň má svoju úlohu, ktorú vždy spoločne odhaľujeme večer pred spaním. Úlohy sú vypísané na malých kartičkách, ktoré potom dievčatá pripevnia na kameň. Je pre mňa veľmi zaujímavé, ako sa do tejto aktivity dievčatá vložili. Jeden večer som zabudla vybrať kartičku, pretože som mala na starosti ísť maľovať, tak prišli za mnou, aby som im prišla dať aktivitu na ďalší deň, pretože ju už chcú vedieť. Tak takto spoločne kráčame a pripravujeme sa na najväčšie sviatky roka.

Ak chcete vidieť viac fotiek, tak na našej stránke FB.

Videá, ktoré som spravila môžete nájsť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=ddSPsYKyVx4&feature=youtu.be

https://www.youtube.com/watch?v=nJTBBsm21L0

Pozdravujem vás všetkých z Mexika 🙂

Mária

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.