Prišli. Došli ma tu pozrieť. Preleteli cez 5 700 km, aby sa stretli s ich malou sestrou. Môj veľký brat Ďuri, úžasná (faketwin) Anička a kamoška Katka, no a samozrejme v tieto magické dni tu bol ešte ktosi : ). Ďakujem za tento náš krásny spoločný čas! Začítajme sa už ale teraz do slov mojej sestry a pozrime sa na to, ako to tu všetko videla Anička, moje druhé ja : ).
Vyhliadková veža KICC v centre mesta Nairobi.Veronika je už viac než pol roka ako dobrovoľníčka v centre Bosco Boys Lang’ata v Nairobi. Ťažko povedať, či to bolo myslené vážne alebo zo srandy, no v decembri nás pozvala na Vianoce do Kene. Keď to nevyšlo cez zimu, my sme sa za Veronikou vybrali v marci : ).
Tento výlet sme spojili s projektom, ktorý bol len deň pred našim odletom. Spoločne sa nám podarilo zorganizovať 3. ročník Nočného orientačného behu dvojíc s názvom Pátračka, ktorého celý výťažok išiel tento rok práve pre chlapcov centra Bosco Boys Lang’ata. (pozn. Moja sestra sa tým nerada chváli, no ten beh organizovala ona a z peniažkov, ktoré nám doniesli, postupne zapĺňame sklad či už školskými, hygienickými, zdravotníckymi alebo inými pomôckami. Naozaj ďakujeme. Z celého srdca!)
Samozrejme, aj na nás prišiel čas zasadnúť späť do školských lavíc…Naša skvelá sestrička nám ukázala celé centrum pre chlapcov ulice, v ktorom pôsobí ako (zdravotná) sestra, učiteľka, animátorka a pomocníčka, kde treba. Chlapci tu majú zabezpečenú stravu, vzdelanie, nocľah, oblečenie a program na celý deň vrátane školy, športov, psychosociálnych a iných voľnočasových aktivít.
Veľmi radi sme využili možnosť zapojiť sa do programu s chlapcami a aspoň málom priložiť ruky k tomuto krásnemu dielu. Pomáhali sme pri príprave a vydávaní jedla, zúčastnili sme sa na svätej omši či modlitbe ruženca. Boli sme súčasťou poroty Talent night a svojou prítomnosťou sme sa snažili dať aspoň niečo zo seba „Veronikiným chlapcom“. Bola som prekvapená, akú radosť im urobilo, keď som si obula ich zapotené korčule a pretekala sa s nimi.
Čas je to najvzácnejšie, čo môžeme darovať ľuďom vôkol nás.V jeden deň sme navštívili Kuwindu, susedné centrum, kde posielajú chlapcov do školy po niekoľkomesačnom procese transformácie. Vôbec som nečakala, že sa tam stretneme aj s chlapcom, našim bračekom, ktorého si prednedávnom na diaľku adoptovali naši rodičia. Bola som veľmi rada, že sme ho mohli vidieť a chvíľu sa s ním porozprávať.
Nečakané stretnutie so Samkom, našim adoptívnym bračekom na diaľku : ).Ostatné dni sme spoznávali krásy mesta Nairobi a jeho okolie. Navštívili sme Nairobi National Park, boli sme na vyhliadkovej veži KICC, dali sme si piknik v areáli Paradise lost, zavoňali sme zrnám pravej kávy v Coffee farm Kiambu (čo sa nášmu bratovi neskutočne rátalo) a prešli sme ulicou slumu cestou z Ngong Cathedral.
Najkrajším zážitkom bolo kŕmiť žirafu z ruky : ).Sme veľmi radi, že sme mohli byť aspoň na pár dní v Keni a vidieť to, ako sa tam žije. Určite tento výlet a návšteva v každom z nás zanechali hlbokú stopu a budeme nad všetkým ešte veľa rozmýšľať… (Čo ale vyšlo z klávesnice mojej sestry, ma fakt dojalo. Nechajte sa inšpirovať : )).
- Viac si budem vážiť rozmanitú stravu – lebo nemám každé ráno suchý chlieb s čajom, na obed gidheri (fazuľovo-kukuričná polievka) a na večeru ugali so sukumou wiki (kukuričná kaša so zeleninou), a to som rada, že mám čo jesť.
- Viac si budem vážiť bezpečie – lebo doma po mne na ulici nikto nevykrikuje a nemám strach, že sa mi môže niečo stať.
- Viac si budem vážiť slovenské zdravotníctvo – lebo aj keď sa naň sťažujem a nie je to ideál, stále je na oveľa lepšej úrovni a nemusím si za všetko platiť.
- Viac si budem vážiť slovenské cesty a dopravu, aj keď je, aká je – lebo sa nemusím tlačiť v matatu s ďalšími 19 ľuďmi, aj keď je pre 12, môžem sa pozerať cez čisté okná autobusu, cestou sa nemusím zastavovať na benzínke a môžem veriť šoférovi, že cesta bude v pohode.
- Viac si budem vážiť vzdelanie – lebo u nás môže každý chodiť do školy bez toho, aby si musel platiť každý jeden ročník, učebnice či uniformu.
- A nakoniec, viac si budem vážiť domov – lebo ja ho mám a mám v ňom bezpečie, prijatie, lásku a pokoj.
Pri všetkej tej chudobe, ktorú som videla, som si nevšimla, že by sa niekto na niečo sťažoval. Na tvárach ľudí, ktorých som stretala, žiaria úsmevy a vedia sa tešiť z maličkostí. Majú čas, ktorý sme my dávno stratili naháňaním sa za zbytočnosťami. Našli, alebo respektíve nestratili pointu bytia. No a čo si z toho beriem? Chcem žiť naplno tu a teraz a neriešiť zbytočnosti, lebo “hakuna matata” (pozn. no problem).
Vďačnosť za spoločný čas po dlhej dobe je to najviac : ).Verím, že sa Vám páčilo cez riadky mojej sestry byť tu takto so mnou aspoň na chvíľku. Ak hej, isto napíšte do komentu, poteší sa : ). Musím ale ešte prezradiť, že Anička už stihla mať prednášku o tomto tripe, my sme začali plniť sklad s nevyhnutnými potrebami a i vďaka podpore od tejto vzácnej návštevy majú naši chlapci nielen pohár mlieka raz za týždeň, ale aj piatkové vajíčko a iné zmeny či novinky : ). Ďakujeme! Navždy budem mať v srdci tieto kúzelné dni a vy, milí čitatelia, nikdy nezabudnite na to, že keď sme spolu ako jeden tím, dokážeme toho naozaj veľa : ).
No a na záver ešte pár slov od môjho brata: „Páčilo sa mi, že tu ľudia hovoria veci na rovinu (aj keď niečo chcú) a že tu vládne organizovaný chaos bez nejakých následkov.“ Kamoška Katka zas ocenila zážitok už len z obyčajnej cesty do mesta. „Boli sme naozaj milo prekvapení, keď chlapci rozprávali po slovensky a zažili sme na vlastnej koži úprimnosť a dobrosrdečnosť v každom ich slove. Spočiatku to bol “výlet za Veronikou”, no zmenilo sa to na nezabudnuteľný zážitok plný intenzívnych pocitov, z ktorých budeme ešte veľmi dlho čerpať.“
Keď sme spolu ako jeden tím, dokážeme toho naozaj veľa : ).