Kultúrny šok?

V predchádzajúcom blogu som sa zmienila o tom, že sa veľmi teším na stretnutie s dobrovoľníkom Martinom. Tak tým aj začnem.

Ja osobne (na základe mojich skúseností) mám také pravidlo, že sa snažím nikdy netešiť na to, čo bude. A prečo? Pretože vždy, keď sa teším, tak sa niečo “zbabre”. Pravdupovediac, nejako som na to “zabudla”. V deň, keď som mala vycestovať, aby som sa dostala do Mexico City, kde sme sa mali s Martinom a ďalšími mexickými dobrovoľníkmi stretnúť, sme dostali informáciu, že sa nikam necestuje.


Kedže nemám veľa možností študovať miestnu politiku a vlastne ma to ani tak nejak nezaujíma (čo by ma asi malo), tak o tom veľa neviem napísať viac, takže iba tak v skratke. Boli tu nejaké politické “pakty-machty” (to je tu v mojom regióne dosť časté, nakoľko môj región je ževraj región najväčších nepokojov), a aby nikoho nepostrieľali, tak uzavreli všetky cesty. Takže nikto nemohol cestovať. Cestovať teoreticky áno, ale ak by potreboval prechádzať cez mesto Oaxaca, tak nie. Čo bol teda aj môj prípad. Takže som sa s Martinom nestretla. Ale život pokračuje ďalej a teda snáď čoskoro.

Našťastie som o niekoľko dní dostala možnosť ísť do mesta vyzdvihnúť jednu sestru, ktorá prišla vypomáhať na tieto nastávajúce dni do Matagallinas, a to mi padlo viac než vhod. Niekedy si uvedomujem, ako veľmi mi chýba mesto. Možno je to aj tým, že som si počas môjho štúdia navykla na mestské prostredie. Ale o tom nechcem písať. Po takmer vyše dvoch mesiacoch by som chcela napísať niekoľko riadkov o kultúrnom šoku. Čo je kultúrny šok, to už asi všetci vieme. A každý, kto menil prostredie, ho zažil. Kedže som študovala vo viacerých krajinách, mala som možnosť odsledovať si, ako reagujem na všetko, čo začína byť pre mňa “nové”. Noví ľudia, kultúra, jazyk, stravovanie. Na všetko sa dá zvyknúť, keď sa chce, ibaže je to dlhší proces. Keď som cestovala na letisko, tak som si mala čas prehodnotiť tieto dva mesiace. Prežila som zaujímavý kultúrny šok. Z prostredia, kde som sa neustále stretávala s novými ľuďmi, som sa premiestnila do prostredia, kde stretávam stále tých približne 120 párov očí. Umývate sa v studenej vode, môžete piť vodu len trikrát do dňa a to určený prídel, prvýkrát v živote máte vo vlasoch vši, učíte sa prať všetko ručne. Deti vás neustále sledujú, čo robíte a stále sa pýtajú, prečo sme bieli. Ňuchajú vám ruku, hladkajú vlasy, obdivujú farbu očí, a keď si oblečiete sukňu, tak sa nevedia vynadívať na vaše nohy. Spomínam si, ako nám náš vedúci počas prípravy ukázal jeden obrázok, kde bolo v kruhu, ktorý tvorili ľudia tmavšej pokožky, malé dieťa svetlej pokožky. Otázka bola: “Čo myslíte, ako sa cíti to dieťa v strede? Čo myslíte, čo si myslia ľudia okolo?”. Vtedy sme sa zamýšľali nad týmito otázkami. Keď teraz tak uvažujem, moje hodnotenie bolo úplne odlišné od reality, ktorú tu žijem. Už mnohokrát som sa ocitla ja osobne akoby v tom kruhu. Mňa osobne farba pleti neprekvapila. Prišla som ale do prostredia, v ktorom nikdy predtým nebol nijaký človek bielej pleti. A zrazu som prišla ja. Malé európske (biele) dievča so svetlohnedými vlasmi a zelenými očami. Myslím, že mnohí pri pohľade na mňa prežili šok. Udivené pohľady, ktoré som vnímala a vnímam naďalej každý deň niekedy vystriedali pohľady s ukazovaním prstom na mňa a veľkým smiechom. A keď vidia fotoaparát, len na mňa niektorí ukážu prstom, začnú kričať a utekať (a spolu s nimi všetci, čo sú nablízku). O fotení vám ale napíšem viacej niekedy inokedy, nateraz si len vážte fotky, ktoré mám :D. Toto je jeden extrém, ktorý prežívam v mojej domorodej oblasti. A aký je druhý extrém? Prídete do mesta, kde už majú mobil a vedia, čo je to “fotka” a len ku mne prídu a opýtajú sa ma, či sa so mnou môžu vyfotiť. Takže je to niekedy veľmi zaujímavé. Podľa tohto ste už istotne usúdili, že si ma všimne aj “slepý”. Za istých okolností by som povedala, že to má veľké výhody, no tu je to niekedy veľmi náročné a veľmi nebezpečné. A to aj v tom, že nikde nemôžem ísť sama. Na druhej strane, keď chcem vidieť iba pozitívum, je to aj veľmi vtipné. Okrem toho, že ma niektorí (možno aj mnohí) vidia ako vstupenku do Európy, som tu pre mužov prototyp nádhernej a vysnívanej ženy. Čo mi je teda veľmi vtipné. Niekedy je to únavné, ale niekedy mi to dodá viacej sebavedomia (najmä, keď sa ráno zobudím a neviem, čo si mám obliecť, pretože je mi zrazu takmer všetko malé, kedže som pribrala už asi aj 10kg :D). Takže nejak takto v skratke o mojom doterajšom kultúrnom šoku.

A niečo v skratke o týchto dvoch týždňoch: Boli to nádherné dva týždne (niekedy náročné). Pripravujeme teraz vianočné besiedky, takže večer máme rôzne skúšky a doobedu sa mojím programom stalo maľovanie – pripravujem kulisy a mením výzdoby každý deň, pretože som pripravila pre deti na každý deň počas adventu nejakú tému. Len tak mimochodom, teraz robím detský betlehem podľa vzoru jedného dreveného betlehemu hlavnej sestry. V jeden okamih, keď som miešala farby, som omylom položila štetec na hlavu jednej postavičky zo sestrinho betlehemu a keď som si to po čase všimla, farba (telová) bola už zaschnutá. Hneď som bežala k vode, aby som ju zmyla, ale ako som ju zmývala, tak sa zmyla aj pôvodná farba vlasov sv. Jozefa. Takže som hneď začala vymýšľať, čo spravím, kedže som nemala čiernu farbu. Tak som namiešala hnedo-sivú farbu a jemne som premaľovala čierne vlasy. Sestra si to našťastie nevšimla, takže mi hneď odpadol kameň zo srdca. 8. novembra bol sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, čo bol veľký sviatok! A pravdupovediac, nikdy som neprežila tento sviatok tak ako tu. 4-dňová duchovná príprava, slávnostná vigília, veľká slávnostná procesia a následne program plný smiechu. Pripravili sme pre deti rôzne hry (takmer všetky boli spojené s vodou), takže si to užívali nielen deti, ale aj my dospelí. Chrípku tu už nemáme a tieto dva týždne boli mimoriadne slnečné, tak vám posielam trochu slnečných lúčov, aby vás ohriali v tej zime, čo máte doma :).

Mária

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.