Mexický slovník

Fiesta – odpust

V predchádzajúcom blogu som načrtla, že po príchode zo Cecachi som sa vrátila do veľkých osláv – do odpustu. Myslím, že som už zažila rôzne formy slávenia odpustu, no tento bol “špeci”. Ja som na začiatku slávností nebola, nakoľko som bola v Cecachi a vrátila som sa až v piatok večer. Hneď v piatok nás pozvali na večeru. Samozrejme, nepredstavujte si večeru takú, ako máme na Slovensku, alebo hostinu, keď vás niekto pozve. Tu pozvanie na obed alebo večeru (resp. raňajky) znamenajú – Caldo Mixe (tradičná miestna polievka), tamales (kukuričná masa plnená niečím, najčastejšie kuracím mäsom, varená v banánovom liste) alebo tacos (tortilla najčastejšie s posekaným mäsom (vnútornosťami alebo mäsom z hlavy zvieraťa…obetovaného zvieraťa). V tomto prípade sme večerali tacos. Keď som tu letmo spomenula obetované zviera, tak to je naozaj doslovne. V tejto “kultúre” sa moc nespoliehajú len na jedného Boha. Hovoria, že veria v Boha, ale svojským spôsobom. Obetovanie zvierat, čo je tu rozšíreným kultom, “slúži” na vyprosenie a poďakovanie. Záleží veľmi od finančných prostriedkov jednotlivcov, ale kedže obyvatelia Mixe sú dosť chudobní, najčastejšie obetujú sliepku a z obetovaného zvieraťa urobia raňajky/obed/večeru. To má slúžiť ako zaručenie, že prosba bude vypočutá. V sobotu a nedeľu bol odpustový program nasledovný – krátka procesia, svätá omša a následne jedenie, jedenie a jedenie (resp. pitie pre miestnych) a sledovanie basketbalu a jalapeo – jazdenie na “roztatárenom” býkovi. Celkom vtipné pozorovať také dačo. Samotný slávnostný odpustový deň, sviatok Svätého kríža, sme už potom viac-menej prežili pokojnejšie, pretože slávnosť sa skončila obedom.

Dary – obetné dary

Taktiež som sa v predchádzajúcom blogu zmienila o obetných daroch. Viete, obetné dary tu je taká, aspoň pre mňa, veľmi príjemná záležitosť. Takmer pri každej sv. omši máte obetné dary a samozrejme s nimi aj krátky komentár. Najprv sú prinášané vopred pripravené obetné dary a ako posledné sa prináša agapé. Taktiež tu to predstavuje niečo “jedlé”. Do sprievodu sa postavia všetci, ktorí chcú niečo priniesť ako obetný dar. To, čo prinášajú, dávajú zo svojho a darujú to kňazovi, ktorí celebruje svätú omšu. V tomto je naše agapé odlišné – my si ho rozdelíme pred kostolom. Tu, v našom prípade, to pripadne komunite. A čo môže byť obetný dar? Obetným darom môže byť naozaj všeličo možné. Aspoň ja som už videla všetko možné – “hostie a víno”, prací prášok, čistiace prostriedky, voda, mescal (tradičný alkoholový nápoj ako tequila), ovocie, zelenina (tie darujú najčastejšie v krabiciach) … a dokonca som mala možnosť vidieť, ako do kostola “doteperili” ako obetný dar živú ovcu! Takže naozaj všeličo možné.

Jedenie

Od malička sa učíme správne držať lyžičku, neskôr sa učíme jesť príborom a predovšetkým, nejeme rukami. Pamätám sa, ako sa na mňa všetci prvé týždne prekvapene “kukali”, že krájam omeletu príborom; že jem príborom. Tu sa príbor používa veľmi zriedka. Správne držanie lyžičky alebo vo všeobecnosti príboru, to by ste chceli naozaj veľa. Hlavným “príborom” sú ruky. Všetko sa je rukami za pomoci tortilly.

Matagallinas

Matagallinas je počas týchto mesiacov mojím domovom. A čo to slovo v preklade znamená? Bitúnok sliepok. Niekedy si z nás robia srandu, keď poviete v taxíku, kam idete. A do Matapollo? To je ironicky povedané “bitúnok kurčiat”. Od začiatku som sa zaujímala, prečo sa moje miesto tak volá, kedže som nikde nevidela sliepky. Niekedy som si tak pomyslela, že asi v mojom mieste bolo veľa sliepok ale už nie sú, pretože všetky pobili. Pravdu povediac, nebola som až tak ďaleko od pravdy. Ako som na začiatku spomínala, v mojom regióne je veľmi rozšírený kult obetovania zvierat. A kedže sliepka je zvieraťom chudobných, takmer všetci obetujú sliepky, z ktorých potom varia už spomínané Caldo mixe. Ešte pred vznikom Matagallinas bola v našom údolíčku “skládka” sliepok…veľmi veľká skládka. Ľudia, ktorí prechádzali po hlavnej ceste, mali veľmi dobrý výhľad na túto skládku a na to, čo sa “u nás” dialo. Na priblíženie: hlavná cesta sa nachádza na kopci a Matagallinas sa nachádza v údolí. Z hlavnej cesty sa vidí perfektne celé okolie. No a kedže vždy, keď prechádzali, videli obetovať sliepky, slovne to skonštatovali: “A zasa zabíjajú sliepky.” Z tohto vznikol názov Matagallinas.

Peniaze

S peniazmi je to tu veľmi vtipné. Poviete si: “Ako? Však všade sa dajú vybrať peniaze z karty!”. Tak teraz vám to trošku priblížim. V mojej odľahlej domorodej časti by ste ťažko hľadali nejaký bankomant (najbližší je 5 hodín cesty od môjho centra) a platenie kartou, o tom by ste v mojom regióne naozaj mohli len snívať. Myslím, že platiť kartou sa tu dá iba v takých luxusných a oficiálnych obchodoch v hlavnom mete Oaxaca. Keď máte pesá, život je veľmi prijateľný, pretože si môžete kúpiť takmer všetko za veľmi prijateľné ceny. Pre mňa osobne je to prvá krajina, kde jedlo a veci nie sú také drahé, práve naopak. Keby takéto ceny boli na Slovensku, tak to by nám bolo všetkým radosť žiť :D. Ale čo pre mňa znamenajú pesá? Znamenajú, že na konte mám 1 peso, ktoré som našla pri kopaní v záhrade. Inak nemám nič. Samozrejme, v obálke mám od začiatku môjho pobytu odložených 100 eur, na ktoré sa len niekedy pekne pozerám, a ktoré nemôžem zmeniť. Pýtate sa prečo? Pretože tu so zmenou euro-peso je veľký problém a množstvo okolkov. Na zmenu peňazí potrebujete všetky doklady a bez dokladov nemôžete nič. Tu si asi tak poviete: “No tak tu nevidím žiaden problém. Však si vycestovala s pasom, máš víza, máš povolenie vstupu a pobytu…tak kde je problém?” Problém nie je, je len vtipná situácia, že ja nemám žiadne doklady. A o platnosti radšej ani nehovorím :D. Nemám nič, tak nemôžem nič :D. Prostredníctvom tejto správy sa všetci môžete začať modliť, aby mi vydali a vrátili moje dokumenty, nakoľko sa už chcem vrátiť domov :D. No…žiť takto je celkom vtipné. Od začiatku som tu ilegálne, no doteraz ma tu ešte nikto neprišiel hľadať. Vlastne prišli sa na mňa pozrieť vojaci, aj nás zastavili, no náš salezián to skonštatoval, že to len kvôli tomu, že ma chceli vidieť :D.

Taxi

Taxík. Len pri počutí tohto slova sa mi vynorí v hlave obrovská faktúra za cestu, ktorú by som si ja, bežný smrteľník,

nedokázala splatiť. Keď sme prišli do Mexika, hneď na druhý deň sme išli Taxíkom do centra mesta. Keď už som sedela v tom taxíku, tak som sa len modlila, aby nám nedali veľkú faktúru. Vlastne…ani neviem, prečo som sa modlila za faktúru, keď som vtedy nemala ani “šajnu” o kurze a nevedela som, akú hodnotu má mexické peso. Keď zahlásili saleziánovi 250 pesos, tak som sa úplne preľakla, že sme zaplatili 200 euro za jednu cestu taxíkom, a že to budem neskôr splácať celý môj život :D. Časom som zistila, že taxík je jedným z najzákladnejších dopravných prostriedkov. Všade vidíte taxík a takmer všetci jazdia taxíkom. A to aj na veľké vzdialenosti. Vo väčšine prípadov je cesta taxíkom celkom v pohode. Maximálne cestujú 6 dospelí + malé deti, ak sú. Je to síce dosť na päťmiestne auto, pretože Mexičanky (aspoň v mojom regióne) sú trošku plnšie ako Európanky – tí, čo ma stretnú po návrate z Mexika to pochopia, pretože ja už mám rozmery ako Mexičanka. Preto najradšej cestujem s mužmi, pretože tí sú naopak chudí. No a cena za taxík je v porovnaní s autobusom polovičná. Zhodnotenie – cestovanie taxíkmi je tu veľmi výhodné a lacné. Keby som mala peniaze, tak asi cestujem hore – dole. Na priblíženie – cesta ako z Bratislavy do mojej krásnej Zázrivej ma tu vyjde 90 pesos, čo znamená cca 4 eurá. Takže výhodné. A samozrejme, taxíky v každom mieste a meste sú rozličné. Pri Martinovi v Cecachi som videla “motorkový” taxík, v mojom regióne sú len autové bordovo-biele taxíky; v hlavnom meste mojho regiónu, v Oaxaxa sú žlté a napríklad v hlavnom meste v Mexiku sú ružové.

To by bolo asi všetko z mexického slovníka.

Na záver vám pripájam amatérske videá, ktoré som dokončila minulý týždeň:

Z mojich misií počas veľkého týždňa v Campana Baja:

https://www.youtube.com/watch?v=g-G3pBNT1fg&spfreload=10

Z centra Cecachi (kde sa nachádza Martin, kde som bola 5 dní):

https://www.youtube.com/watch?v=vpeDFJvyDCs

Z práce – krájanie zeleniny:

https://www.youtube.com/watch?v=Mg3TVFadb8I

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.