Mladí z Novej Dubnice zažili na tábore dobu Titusa Zemana

(Nová Dubnica, 15. júla 2022) – Spolu 43 účastníkov a animátorov mládežníckeho zážitkového pobytového tábora prežilo v rekreačnom zariadení Bonums, neďaleko Belušských Slatín, v dňoch 3. až 9. júla, nástup komunizmu, neslobodu i návrat demokracie.

Prvú júlovú nedeľu nič netušiaci účastníci mládežníckeho tábora prichádzali do saleziánskeho mládežníckeho strediska v Novej Dubnici. Animátori ich srdečne vítali a fotili. Po krátkom presune na miesto tábora sa ubytovali a zoznámili. Večerný program navodil atmosféru saleziánskeho oratória. Mládež rozdelená do skupiniek plnila rôzne úlohy. Posledná z nich prezradila, ešte stále nič netušiacim účastníkom, tému tábora – Titus Zeman – vatikánsky špión.

Mládežnícky tábor novodubničania poznajú pod názvom Prežiť, a tak už v pondelok dopoludnia bola možnosť otestovať hranice svojich fyzických síl v Závodoch Formuly 1. Poobedný program, netradičnú duchovnú obnovu, pripravil pán farár don Bohumil Piešťanský s hosťom, tiež saleziánom, Jozefom Kmecom, aktuálne pôsobiacim v saleziánskom diele v Partizánskom. Jej súčasťou bola i krátka prechádzka a svätá omša v Jaskyni sv. Jozefa, neďaleko Mojtína.

Večerný program ponoril mladých opäť do témy tábora. Nastal prevrat a vlády sa ujali komunisti. Animátori v uniformách odovzdali „občanom“ ich občianske preukazy s fotkou. Nové pozdravy, nové pravidlá fungovania v tábore. Zmena však nastala bez väčších problémov. Jediný protestujúci, miestny kňaz, direktor saleziánskej komunity Marek Michalenko, bol zatknutý a odvedený v putách.

Aj ďalšia aktivita navodila zdanie pretrvávajúcej slobody. Cieľom mladých bolo, plnením rôznych úloh a aktivít, postaviť čo najviac saleziánskych stredísk v rôznych krajinách sveta. Zatiaľ jediný rozdiel oproti predchádzajúcemu, demokratickému režimu, bol v pozdrave „česť práci“ a v nutnosti, kedykoľvek sa legitimovať socialistickým občianskym preukazom a predísť tak prípadným komplikáciám.

Plní zážitkov sa mladí uložili k spánku. O necelé dve hodiny neskôr už mali, vďaka neslávne známej Akcii K, občania socialistického režimu možnosť na vlastnej koži spoznať to, čo zažívali ľudia kedysi. Do chatiek vtrhli muži a ženy v uniformách, všetkých vyviedli von. Svetlá bateriek, zvuky píšťal, krik, falošné obvinenia, podstrčená „nezákonne“ držaná náboženská literatúra, výsluchy. Hoci bolo jasné, že ide iba o jednu z pripravených aktivít, všetko sa zdalo až príliš reálne, vrátane reakcií vypočúvaných. Niektorí zapierali, iní, v snahe čím skôr sa opäť vrátiť do teplej postele, priznali všetko, čo sa od nich, hoci neprávom, žiadalo.

Nešlo však iba o to, danú dobu zažiť, ale i pochopiť, čo sa vlastne dialo. V tíme animátorov, boli prítomní aj študenti a učitelia dejepisu, ktorí mladým každý deň, v rámci večerného slovka na dobrú noc, vysvetlili, čo daná aktivita predstavovala, čo v ten deň na vlastnej koži zažili a ako to skutočne, počas vlády komunistov bolo.

Mladí zvládli aj psychicky náročnú aktivitu „byrokracia“, v rámci ktorej museli často nezmyselne chodiť od úradníka k úradníkovi, strácať čas vypisovaním rôznych tlačív a nekonečným čakaním v rade alebo počas aktivít. Tí, čo prejavili nespokojnosť, boli samozrejme odvedení na výsluch.

Spestrením dňa boli večerné dielničky. Začali svedectvom mamy jednej z animátoriek, ktorá aj počas vlády komunistov patrila k aktívnym mladým kresťanom, podieľala sa na prepisovaní samizdatov a zažila aj policajné výsluchy kvôli svojej viere. Mladí mali možnosť si vyskúšať výrobu hostií, ružencov, ale i prepisovať zakázanú náboženskú literatúru na mechanických písacích strojoch z čias socializmu.

Jedna z nočných aktivít dala účastníkom možnosť zažiť pokus o prekročenie štátnej hranice. Najskôr si museli v tajnosti, aby ich pohraničné hliadky neodhalili, zabezpečiť potrebné veci na cestu. Celá akcia prebiehala na lúke, asi hodinu cesty od tábora. Účastníci boli rozdelení do skupiniek po troch. Malo to pripomínať prechod skupín, ktoré organizoval aj bl. Titus Zeman, mučeník za duchovné povolania. Bola to fyzicky a psychicky náročná aktivita. V skutočnosti mnoho ľudí pri týchto pokusoch, dostať sa na západ, na slobodu, zahynulo alebo bolo zatknutých. Inak tomu nebolo ani počas hry. Asi polovica účastníkov bola počas tejto aktivity zatknutá alebo „zahynula“.

Ďalší deň bol venovaných reflexiám a podeleniu sa, čo počas tábora mladí stihli zažiť. Stále pretrvával totalitný režim. Nasledovali zinscenované súdne procesy. Podobne aj na tábore sa museli účastníci naučiť naspamäť svoje priznanie k veciam čo nespáchali. Zažili pocit nespravodlivosti, bezmocnosti i veľké prekvapenie, keď zistili, že vo vedľajšej miestnosti mali ostatní možnosť vidieť ich priznania na súde.

Po „právoplatnom“ odsúdení nasledovalo zaradenie do PTP – pomocných technických práporov, ktoré sa uskutočnilo na základe ich kádrových posudkov. V spolupráci s majiteľom zariadenia sa podarilo pripraviť síce nie veľmi fyzicky a časovo náročnú prácu, no pocit nespravodlivého odsúdenia a nástupu na nútenú prácu dodal danej aktivite na presvedčivosti. Pred jej vykonaním prešli všetci odsúdení ešte „poradovou prípravou“.

Predposledný deň sa konečne priblížila sloboda. Pomocou tenisových loptičiek sa podarilo zrekonštruovať pád Berlínskeho múru. Po všetkom, čo mladí počas týždňa zažili je viac než pravdepodobné, že pocit radosti z príchodu slobody bol naozaj skutočný.

Dôležitým prvkom tábora je vzájomné sa spoznanie účastníkov. Skupinky, v ktorých sa plnili jednotlivé aktivity a súťaže boli preto vždy iné, aby mal každý možnosť aspoň raz spolupracovať s každým. Nešlo ani tak o víťazstvá, ako o spoločné zážitky. Každý deň slúžili don Marek Michalenko a don Pavol Nízner, nová posila v novodubnickej komunite, sväté omše, počas ktorých mali príhovory zamerané na život Titusa Zemana.

Domov sa všetci vrátili unavení, no plní zážitkov a snáď i lepšie chápajúci dobu neslobody, ktorú prežili ich rodičia a starí rodičia. Môžeme parafrázovať výrok dona Titusa – „Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“ – nebolo to márne, ak si aspoň jeden z účastníkov, vďaka tomu čo prežil na tábore, bude viac vážiť slobodu a obeť, ktorú aj pre nás podstúpil don Titus Zeman.

Zdroj: faranovadubnica.sk

 

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.