Na ceste za vojnou

(Sýria, Aleppo 16.októbra 2012) – Provinciál saleziánov Blízkeho východu, don Munir El Rai, navštívil v posledných týždňoch sýrske komunity. V správe, ktorú poslal ANSu (Saleziánska tlačová agentúra, pozn. red.), odkazuje na cestu, počas ktorej naňho zo všetkých strán doliehal výkrik: „Haaj“ (Dosť).Jeho prvou zastávkou bol Bejrút, kde don El Rai stretol saleziánov žijúcich v Libanone. Medzi témami, ktoré preberali, boli aj procesy, ktoré by zabezpečili vysťahovaným Sýrčanom príchod do krajiny cédrov, aby mohli nájsť mier a prácu.

Koncom septembra zahájil cestu do Damasku (Sýria). Príchod sa odohrával v rovnakom čase ako záverečná fáza útoku na Ministerstvo obrany – celé mesto bolo v pohotovosti a plné zátarás. Dôsledkom útoku sa provinciál dostal do saleziánskeho centra len s ťažkosťami. Komunita štyroch saleziánov v Damasku je situovaná v oblasti, ktorá je dostatočne bezpečná. Snažia sa ponúknuť nádej mladým ľuďom a rodinám, organizujú stretnutia, duchovné a rekreačné aktivity. Ich stredisko sa stáva oázou mieru, zdieľania a pohostinnosti, ktorých hodnota pre mladých ľudí z oblasti vzrastá. „Pri príležitosti mojej návštevy sme obnovili stretnutia u rodín a mladých, ktorí sa momentálne stredisku vyhýbajú zo strachu z nebezpečenstiev, s ktorými sa môžu stretnúť počas svojej cesty. Snažili sme sa ich podporiť na duchovnej, morálnej a materiálnej úrovni,“ hovorí don El Rai.

Cestu do mesta Aleppa absolvoval 2. októbra autobusom.  Vyjadril sa, že „autobus bol nabitý napätím a strachom, ktoré nás sprevádzali cez oblasti najviac postihnuté konfliktmi a zároveň očakávaniami tých, ktorí sa vracali do svojich domovov so snahou nájsť svojich milovaných. Popri opustenej ceste ste si mohli všimnúť znaky vojny: autá a ozbrojené tanky, poškodené a opustené domy, rozličné zátarasy sýrskej armády, ktorá nás zastavovala kvôli prehliadke našich dokladov. Boli sme si vedomí, aké sme mali šťastie, že nás cestou nenapadli.“Jeden z mladých Sýrčanov sa donovi El Raiovi zdôveril, že prvú pomoc, ktorú ľudia zo strany Cirkvi potrebujú, je „silný znak duchovnej a morálnej podpory a neskôr solidaritu“. Vojna nie je spôsobovaná len násilnými činmi, ale aj morálnymi a psychologickými. Ulice sú plné blokád, ľudí a ozbrojených vozov, všade sú zbrane. Všetci hovoria jazykom vojny, deti poznajú názvy zbraní a počas explózie dokážu rozoznať zbraň, ktorou bola spôsobená. Snívajú o tom, že sa ráno zobudia a všetko bude vyriešené.

„Táto cesta sa ma dotkla z ľudského, kresťanského aj saleziánskeho uhla pohľadu. Ukázala mi mysle mužov, ktorí veľmi túžia po mieri a bezpečnosti. Uvedomil som si, že riešenie môže prísť jedine prostredníctvom dialógu. Tiež môžem svedčiť o silnom návrate k viere a modlitbe, k túžbe žiť, ktorá paradoxne vzrástla natoľko, že došlo k zvýšeniu počtu sobášov,“ hovorí don El Rai. „Zdá sa mi, že sú pred nami dve hlavné výzvy: podporovať obyvateľstvo vo fáze pohotovosti – čeliť s nimi súčasný nedostatok humanitárnej pomoci, a uspieť vo vymazaní nenávisti po toľkom násilí. To je spôsob, ktorým bude konečne nastolený mier.“

Na záver nás don El Rai prosí: „V mene všetkých Sýrčanov, ktorých som stretol počas cesty – modlite sa za nás.“

Správa prebraná z ANS, krátená a upravená tl

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.