(Bratislava, 11. marca 2014) – V ranných hodinách miestneho času zomrel v pondelok 10. marca v americkej nemocnici v hlavnom meste Haiti don Augustín Vrecko, vo veku nedožitých 80 rokov. Informáciu poskytol kňaz a lekár Rick Frechett, riaditeľ nemocnice. Miestom jeho posledného odpočinku sa zrejme stane jeho bývalá farnosť Bois de Lorence, na Haiti, ktorú založil a kde postavil murovaný kostol.
V emaile z pondelka 10. marca P. Rick Frechett napísal: „Bol som s ním včera na obed a bol pokojný. Poobede sa však jeho stav zhoršil. Vrátil som sa k nemu o 18:00 a pomodlil sa pri jeho lôžku ruženec. Posledné pomazanie som mu udelil už keď sme ho prijali minulý pondelok. Včera večer o šiestej bol pri vedomí a bol láskavý napriek tomu, že zápasil s dýchaním. Myslím si, že jeho stav sa začal zhoršovať už pred minulotýždňovou mŕtvicou, ktorá bola následkom, nie príčinou jeho zhoršeného zdravotného stavu. Významnými faktormi boli určite zápal pľúc a ťažkosti s prehĺtaním. Bol to čas (kairos) poslednej agónie (boja, ktorý odkrýva jeho dušu a charakter) otca Augustína, ktorý zomrel zahrnutý láskou a modlitbami z blízka i ďaleka. Som rád, že som mohol brata v kňazskej službe sprevádzať pri jeho poslednej agónii, byť mu spoločníkom a modliť sa pri ňom. Otca Augustína som si aj za ten týždeň obľúbil. Modlime sa za jeho večný odpočinok a prosme, nech sa prihovára za nás, ktorí zatiaľ zostávame na tejto zemi, aby sme pracovali pre dobro nášho sveta a jeho obyvateľov.“
Don Augustín Vrecko sa narodil 12. júla 1934 v obci Nevidzany, blízko Prievidze. Ako 18-ročný odišiel ilegálne do povojnového Nemecka, kde ho situácia donútila narukovať do americkej armády. Neskôr požiadal o emigráciu do Belgicka, tam stretol saleziánov a rozhodol sa vstúpiť medzi nich a stať kňazom. Tak od začiatku svojho duchovného povolania patril don Vrecko do belgickej saleziánskej provincie. Teológiu študoval v Lyone a za kňaza bol vysvätený 29. júna 1968. Pôsobil najprv v pastorácii v Belgicku, mal skúsenosť aj s kňazskou prácou medzi robotníkmi v továrni. V roku 1975 odišiel pracovať ako misionár medzi chudobných na Haiti. „Tamojší biskup mi ponúkol na výber niekoľko farností. Jedna z nich bola úplne izolovaná od sveta, nachádzala sa ďaleko v horách. Práve tam ľudia najviac potrebovali pomoc kňaza,“ spomína don Vrecko.
V tejto zapadnutej dedinke Bois de Lorence, kam neviedli žiadne cesty, neboli tam školy ani pitná voda, ľudia nepoznali zeleninu a báli sa miestnych šamanov, pôsobil don Augustín 20 rokov a spolu s dobrovoľníkmi tam postavil základnú školu a vyškolil učiteľov spomedzi domorodcov. V dedinke postavil aj kostol, spolu s miestnymi obyvateľmi viac-menej svojpomocne aj 50 kilometrov ciest, a prívod pitnej vody.
V roku 1996 dostal otravu krvi. Po transporte do Belgicka mu lekári dávali len pár dní života. Prežil, hoci následky ostali. Na istý čas ostal v Belgicku, kde sa okrem iného venoval aj pastorácii a pomoci mladým Slovákom. V roku 2006 začal znovu organizovať pomoc pre Haiti a o rok neskôr sa tam vrátil. S dobrovoľníkmi začal pracovať na novom mieste, asi 140 km od hlavného mesta, v dedinke L´Aguamith.V októbri 2013 sa posledný krát vrátil z Haiti do Belgicka, kde podstúpil vážny lekársky zákrok. Nedoprial čas potrebnej rekonvalescencii a iba mesiac po hospitalizácii znova odletel na Haiti. Tam sa mu zdravotný stav zhoršil natoľko, že ho začiatkom marca znova hospitalizovali v americkej nemocnici. Pôvodom Slovák, štátnou príslušnosťou Belgičan, srdcom Haiťan, don Augustín Vrecko zomrel zaopatrený sviatosťami, v pondelok 10. marca 2014 približne o 4.00 h haitského času (10.00 SEČ). Pochovaný si želal byť medzi svojimi Haiťanmi.
V prianí k Vianociam 2013 napísal: „V našej chudobe potrebujeme bohatstvo nášho Nebeského Otecka. Kde a čo je bohatstvo? Čo je chudoba? Vo väčšine ľudských hláv je to veľmi pomiešané! Otec Nebeský nám poslal svojho milovaného Syna, aby bol cestou každého človeka do jeho náručia – vždy, všade a vo všetkom. Aby bol Slovom-Svetlom-Smerom. Znamená slobodná vôľa, že máme na výber?! Rozjímajme spolu. Smrť je hranicou konca a začiatku! V pozemskom živote môžeme aj blúdiť, s večným životom nemáme skúsenosť. Máme len Dôveru. Želám si, aby ti dal Všemohúci hlboký pocit jeho nežnosti k tebe.“
rhsdb