Na pohrebe dona Juraja Kyseľa ďakovali za jeho ľudskosť a horlivosť

(Kňažia, 9. júla 2020) – V obci Kňažia, pri Dolnom Kubíne, sa v stredu 8. júla konal pohreb zosnulého saleziána kňaza Juraja Kyseľa. Vo veku 75 rokov zomrel nečakane v piatok 3. júla v Trnave. Vo farnosti Kňažia, predtým farnosť Bziny, pôsobil od roku 1975 až do konca totality. Na rozlúčku s ním prišlo mnoho veriacich i desiatky kňazov.

Zádušnú svätú omšu predsedal a pohrebné obrady viedol nový spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš, koncelebroval s ním provinciálny vikár saleziánov don Peter Bučány i mladý salezián kňaz a rodák z Kňažej don Peter Žatkuľák. Prítomných bolo približne osemdesiat kňazov, prevažne saleziánov, ale i diecéznych a iných rehoľníkov, mnoho veriacich z farnosti i z okolia, tiež rehoľné sestry saleziánky aj uršulínky, ktorým posledné štyri roky života slúžil v Suchej nad Parnou.

„Často sme sa, Juraj, stretávali nad Božím slovom. Vždy som mal rád tvoje interpretácie Božieho slova, tvoje videnie Božieho slova,“ začal svoj príhovor v homílii salezián don Peter Hitka, ktorý so zosnulým prežil v 90-tych rokoch štyri roky na misii v ruskom Aldane. Slová z Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktoré zazneli v evanjeliu, vztiahol na život zosnulého spolubrata. „Celý život si pracoval, aby ľudia, s ktorými si žil, poznali jediného pravého Boha, a toho, ktorého poslal, Ježiša Krista. Kdekoľvek si bol a žil, záležalo ti predovšetkým na tomto. Tomuto si zasvätil celý svoj kňazský život.“

O pravdivosti týchto slov svedčili vo svojich rozlúčkových príhovoroch na konci bohoslužby aj zástupcovia veriacich z Kňažej, Bzín či zo Suchej nad Parnou, tiež rehoľné sestry saleziánky a uršulínky, i RNDr. Michal Kubán, zástupca Slovenského misijného hnutia, v ktorom don Kyseľ – po návrate z Aldanu na Slovensko a s dovolením provinciála – duchovne sprevádzal členov a pomáhal v animácii služby misiám. Napokon aj generálny vikár trnavskej arcidiecézy Peter Šimko vyzdvihol, ako don Kyseľ, hoci mal právo na odpočinok v dôchodku a bol vedený ako výpomocný duchovný, ďalej pracoval s horlivosťou akoby kaplána, a dodal: „Osobnosti nám odchádzajú nepozorovane. Budeš nám chýbať.“

„Božia sláva bola cieľom tvojho života a činnosti. Nešiel si za titulmi, nešiel si za ľudskou chválou, oceneniami. V skromnosti a skrytosti si poctivo pracoval, aby si oslávil Boha na zemi. A teraz je tvoje dielo dokončené,“ pokračoval vo svojej homílii don Hitka a vyznal, že bol svedkom toho, ako Juraj Kyseľ zjavoval ľuďom Božie meno, lásku, milosrdenstvo, a predovšetkým Boha ako Otca. Rovnako ako v každom ďakovnom príhovore na konci omše aj v homílii zaznelo podčiarknutie najmä jeho ľudskosti a dobroty. „Bol si človekom vždy naplneným ľudskou dobrotou,“ zdôraznil kazateľ a uviedol ešte niekoľko „krásnych vlastností, ktoré sa do mňa hlboko vryli, ktoré si dobre pamätám.“ Vyzdvihol predovšetkým jeho pokoru, prejavovanú aj v tom, ako si s úctou vždy vypočul mienku aj mladších. „Ďalej vo mne hlboko zostáva zapísaná spomienka na tvoju dobroprajnosť.“ Ako len vedel, tak podporoval prácu medzi mladými, aj vo farskej pastorácii a podporoval ľudí v ich iniciatívach. Ako tretiu vlastnosť pripomenul don Hitka hlboké pochopenie pre chyby iných. „Mimoriadne si vážim, Juraj, že si bol veľmi pravdivý; žil si veľmi skromným spôsobom života. Ak si niekomu niečo doprial, tak určite nie sebe, ale druhým,“ pokračoval a pripomenul, ako mu zosnulý spolubrat viac ráz povedal, že do Aldanu šiel pracovať preto, „lebo na fare v Kňažej ti už bolo veľmi dobre a nechcel si sa nechať opantať pohodlím.“ Do zoznamu krásnych vlastností Juraja Kyseľa zaradil don Hitka aj pozornosť a štedrosť, ako nikdy neprišiel k ľuďom s prázdnymi rukami; ďalej istú svojráznosť, ktorá vyvolávala aj úsmevné situácie, a tiež jeho sčítanosť a vzdelanosť, a napokon veľkú úctu k Božej Matke. „Toto sú, Juraj, tvoje krásne ľudské vlastnosti, ktoré si dal do služby Božieho kráľovstva. Skláňam sa pred tvojou veľkou oddanosťou Božiemu kráľovstvu, pre ktoré si žil, namáhal sa a trpel. To, čo si ohlasoval, tomu si aj pevne veril. Svoju ľudskosť si dovolil pretvárať Ježišovou láskou,“ zakončil svoju homíliu don Peter Hitka.

Po skončení svätej omše nasledovalo pochovanie na cintoríne hneď vedľa kostola.

rhsdb

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.