(Čičmany 2. novembra 2015) – Dnes sa začala Provinciálna kapitula slovenských saleziánov. V Dome sv. Bystríka v Čičmanoch sa zišlo spolu 53 spolubratov. Kapitulu oficiálne otvoril popoludní provinciál Jozef Ižold, po tom, čo si dopoludnia účastníci vykonali duchovnú obnovu.
Pri svätej omši v čičmianskom kostole don Ižold v príhovore poukázal účastníkom kapituly na dva problémy dnešného sveta. Podľa neho najväčší problém je to, že svet stratil pohľad na nebo a opäť sa len zohýba k zemi a rieši svoj život bez Boha. Za druhú bolesť označil krehkosť vnútorného človeka. „Ten vnútorný človek má byť zakotvený v nebi. A už mi nič neublíži na tomto svete, ak ja som zakotvený v nebi. Ak ideme rozprávať o obnove rehoľného života, našou jednou z prvoradých úloh je svedčiť o eschatológii, o nebi.“ Dotkol sa aj rozmeru práce saleziánov, a jej hodnoty. „Kedysi sa myslelo, čím viac spravíš, tým viac znamenáš. … Hodnota ľudskej práce nie je – koľko toho spravím, ale o kom svedčím.“
Regulátor Provinciálnej kapituly (PK) don Pavol Grach začal popoludní zasadanie kapituly krátkym prehľadom niektorých myšlienok dona Bosca z prvej generálnej kapituly saleziánov, z roku 1878. Po prečítaní článku stanov o PK a krátkom vzývaní Ducha Svätého provinciál Jozef Ižold oficiálne otvoril Provinciálnu kapitulu.
Následne delegáti najprv schvaľovali rokovací poriadok, harmonogram dňa a témy, ktorým sa budú venovať, a potom hneď začal prvý veľký bod PK – správa provinciála o stave provincie.
Don Jozef Ižold na úvod svojej správy pripomenul účastníkom PK, že správa je aj na to, aby ju oni študovali, diskutovali o nej. Delegátom ponúkol tri otázky, ktoré majú mať na pamäti pri správe: „Aká je kvalita nášho zasväteného života? Aká je kvalita nášho poslania? Aké sú znaky čias?“
Situáciu v oblasti saleziánskej pastorácie osobitne predstavil delegát pre pastoráciu mládeže don Pavol Degro. Hovoril okrem iného aj o tom, ako svedectvo života bratov vplýva na ovocie pastorácie; medzi pozitívami vyzdvihol dobré fungujúce strediská, či strednú školu v Žiline ale aj rozvoj saleziánskych farností s prioritou zamerania na mladých, a to zároveň označil aj ako jednu z výziev. Provinciál don Ižold potom pokračoval v predstavení oblasti formácie spolubratov, podčiarkol začatú spoluprácu s českou i ukrajinskou provinciou, skúsenosť koadjútorov na programoch v Turíne, a spomenul tiež bolestnú stránku odchodov spolubratov z rehole. Pokračoval treťou časťou o misiách, kde osobitne rozvinul tému pôsobenia spolubratov v Rusku, a vyzdvihol aj skúsenosť s misijným dobrovoľníctvom. Za jednu z výziev označil aj tému migrantov. Štvrtou časťou, ktorú predstavil provinciál, bola spoločenská komunikácia; tu ako otázku či výzvu označil najmä saleziánsky personál a tiež provokácie smerom k formácii a výchove ak ide o silnejúce miesto sociálnych sietí v živote mladých aj spolubratov. Poslednou časťou správy bola oblasť saleziánskej rodiny: provinciál zdôraznil rozmer vďačnosti za rast všetkých jej zložiek, dobrú spoluprácu, ktorá sa rozvíja, a výzvou označil premyslenie služby animácie saleziánskej rodiny. Správu z ekonomickej oblasti ponechali delegáti až na ďalší deň. Po vypočutí správy bude nasledovať diskusia a otázky k nej.
Na Provinciálnej kapitule saleziánov sa zúčastňuje 49 delegátov, ktorí majú hlasovacie právo. Spomedzi nich je 5 koadjútorov – saleziáni „bratia“. Toto číslo robí túto PK v doterajších dejinách slovenských saleziánov úplne výnimočnou. Celkovo zo všetkých účastníkov je 20 vo veku 40-45 rokov. Najstarším účastníkom kapituly je don Marián Valábek, má 64 rokov, a má na svojom konte najviac účastí na PK – bol už na 8 predošlých kapitulách. Najmladší účastník PK má 33 rokov. Najviac zastúpeným mestom je Bratislava, kde pôsobí 13 spolubratov z PK, nasleduje Žilina, odkiaľ prišlo 6 účastníkov, a Košice s 5 saleziánmi-delegátmi. Okrem účastníkov sa na PK zúčastňujú dvaja bratia ako hostia a dvaja mladí spolubratia slúžia ako sekretári kapituly.
rhsdb
