Naša saleziánska budúcnosť je v zdravých rodinách

(Bratislava, 21. augusta 2019) – V minulom roku prevzal úlohu provinciálneho koordinátora Združenia saleziánov spolupracovníkov (ASC). O svojom živote, o tom, ako sa dostal k saleziánom spolupracovníkom či ako ho zvolili do provinciálnej rady a čo toto združenie plánuje v najbližšom období, hovorí Peter Kvas.

Odkiaľ pochádzaš a komu vďačíš za dar viery?

Som rodený Zvolenčan, no ocko sa narodil v Békešskej Čabe ako dolnozemský Slovák evanjelického vyznania. Mňa od malička vychovávala mamka ako rímskokatolíka. Za vieru vďačím obom rodičom. Aj keď boli rôzneho vyznania, nikdy som v tejto oblasti nepocítil napätie.

Pamätáš sa, kedy a prečo si sa začal zamýšľať nad tým, že sa staneš saleziánom spolupracovníkom? Čo ťa na ASC oslovilo?

Tak toto je pre mňa v určitom zmysle tajomstvo. Ešte na základnej škole sa nám chlapcom, čo sme chodili miništrovať, začali venovať vysokoškoláci. Zo začiatku to boli výlety, chaty a postupne pravidelné stretnutia. Až neskôr som zistil, že vysokoškoláci, ktorí sa nám venovali, mali za sebou saleziánov. Keď som mal 15 rokov, s mojím najlepším kamarátom Vladom Slovákom sme dostali ponuku ísť na duchovné cvičenia. Tu som sa dozvedel, že v pozadí tohto všetkého sú saleziáni – v tom čase Václav Kocian a neskôr Tibor Janúch. Toto dobrodružstvo so saleziánmi som už potom nikdy neopustil.

Si spolupracovníkom takmer 40 rokov. Ako spätne hodnotíš, čo ti to povolanie dalo a stále dáva?

Niekedy koncom novembra 1980 prišiel za mojimi rodičmi don Tibor Janúch s prosbou, či by ma nevypýtali na 8. decembra zo školy. Neviem, ako to zdôvodnil, jednoducho sa mu to podarilo. V deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie som teda nešiel do školy. Prišli sme na faru v Kochanovciach, kde som aj s ďalšími za zamknutými dverami zložil prísľub saleziána spolupracovníka. Na tieto moje spomienky sa treba pozerať v duchu doby, keď takéto konanie bolo možné len v prísnej utajenosti. Ak mám byť úprimný, vtedajší môj vek (mal som vtedy ani nie 16 rokov) a okolnosti skôr svedčia o tom, že som nevedel, do čoho idema na akú cestu som sa dal. Bolo to povolanie od Pána a po rokoch zaň úprimne ďakujem. Je to moja istota.

Povedz nám niečo o svojej rodine. Je aj tvoja manželka spolupracovníčka?

Pokročme ďalej. Hoci nemám hudobné nadanie, chodil som aj do farského mládežníckeho zboru. Na jednej silvestrovskej akcii členov zboru, ktorú sme prvýkrát zorganizovali aj s dievčatami, sa mi zapáčila moja budúca manželka Janka. Po siedmich rokoch sme mali veľkú svadbu a začala sapre nás nová spoločná etapa života. Bolo to v mariánskom roku a Panna Mária nás sprevádza celým naším manželstvom. Staršieho syna Lukáša sme krstili na sviatok Panny Márie Lurdskej. Dcéra Mária nesie meno Panny Márie a narodila sa v sobotu (deň Panny Márie). Mladší syn Andrej bol pokrstený na sviatok Panny Márie Kráľovnej. Zuzana sa narodila v mariánskom mesiaci október a Terezka na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Lukáš a Mária už majú svoje rodiny. Lukášovi a jeho manželke Aničke sa nedávno narodil Filip. Mária s manželom Jakubom sú tiež saleziáni spolupracovníci a tešia sa zo syna Mateja. Andrej, Zuzana a Terezka zatiaľ študujú. Manželka Janka sa stala saleziánskou spolupracovníčkou až neskôr.

Do provinciálnej rady ťa spolupracovníci zvolili pred rokom. Ako si prežíval túto voľbu a potom aj otázku prijatia služby koordinátora?

Za celé roky mi ani len nenapadlo, že by som mohol byť v provinciálnej rade. V miestnej rade v stredisku, to áno, bol som jej členom niekoľkokrát. Veľmi ma prekvapilo, že som sa dostal na kandidátnu listinu volieb do provinciálnej rady. Dozvedel som sa to z telefonátu od Julka Tomaštíka – vtedajšieho provinciálneho koordinátora. Práve som bol služobne mimo domu. Mal som sa vyjadriť, či súhlasím. Po telefonickom rozhovore s Jankou som Julkovi potvrdil, že súhlasím s kandidatúrou. Od toho večera mi neustále chodilo v hlave, čoak budem do provinciálnej rady zvolený. Uspokojoval som sa s myšlienkou, že to stále budem môcť odmietnuť. Moje predtuchy sa potvrdili, no voľbu som prijal. A potom pri voľbe koordinátora (spomedzi členov provinciálnej rady; pozn.red.) to bolo podobné.

Čo si považoval za najväčšiu výzvu pre seba ako koordinátora?

Pýtal som sa, prečo a čo odo mňa žiada Pán. Odpoveď je niekedy jasná, ale niekedy potrebujem čas, aby som pochopil. Myslím si, že túto otázku by si mal klásť každý salezián, aby tak postupne spoznával svoju úlohu. Don Bosco nám hovorí: „Odvahu teda, moji drahí a milovaní synovia, položili sme ruku na pluh, vytrvajme.“ Chcem teda úprimne poslúžiť združeniu tak, aby sa reálne naplnila túžba dona Bosca vidieť nás všetkých šťastných tu i vo večnosti.

Mnohí nemajú predstavu o tom, čo taký koordinátor saleziánov spolupracovníkov robí, čo je jeho úlohou. Máš to za ten rok u seba zodpovedané?

Asi nepatrím k tým, čo majú hneď vo všetkom jasno. Odpoveď som hľadal v našom Projekte apoštolského života (stanovy; pozn.red.). Koordinátor by mal budovať spoločenstvo v rámci združenia, potom vo vzťahu k širšej saleziánskej rodine, k Cirkvi a k spoločnosti. Tiež má vyzrievať v duchovnom živote a rásť v saleziánskom poslaní.

Koordinátorstvo je dobrovoľnícka služba, ktorá zaberá nemálo voľného času. Musel si sa kvôli tomu aj niečoho vzdať? Prípadne čo všetko ešte musíš popritom stíhať, ktoré povinnosti si plniť?

Dnešná doba je veľmi rýchla a vyžaduje si veľkú disciplínu vo využívaní času. Uvedomil som si to už na začiatku služby a snažím sa to naučiť. Nie vždy to však zvládnem. V tomto sa nedá spoliehať len na ľudské sily, treba nechať priestor Bohu a jeho zámerom. Len on dokáže nahradiť čas, čo odkrojím rodine. Všímam si, že niektoré veci som nevedel vybaviť dlhé obdobie a zrazu sa pohnú.

Ako si rozumiete v rámci provinciálnej rady? Viete sa aj pohádať? Ako často sa stretávate?

Tak toto spoločenstvo vnímam ako jedno veľké pozitívum. Ďakujem za každého jedného člena. Je nás desať radcov plus provinciálna delegátka FMA a provinciálny delegát SDB. Sme z rôznych kútov Slovenska, máme rôzne povahy, vekovo od zrelej mládeže cez rodičov až po starých rodičov, ale táto rôznosť sa dopĺňa a je veľmi potrebná. Áno, našli sa okamihy rôznych názorov či pohľadov. O dôležitých veciach sa hlasuje, výsledok potom jednotne rešpektujeme. Stretávame sa pravidelne raz za mesiac okrem letných prázdnin. Termíny si plánujeme rok vopred. Niektoré stretnutia sú špecifické, napríklad stretnutie provinciálnej rady s miestnymi radami, stretnutie s ašpirantmi, spoločné stretnutie českej a slovenskej provinciálnej rady. Zúčastňujeme sa spoločných akcií s inými zložkami saleziánskej rodiny.

Čo čaká Združenie saleziánov spolupracovníkov najbližšie obdobie? Čo plánujete?

Mám túžbu, aby sme v združení čo najlepšie využívali to, čo nám ponúka Projekt apoštolského života a z neho vychádzajúce dokumenty. Úprimná vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na dôslednom spracovaní týchto dokumentov. Na úseku formácie sa pripravujú a organizujú duchovné cvičenia. Pre tento rok je to téma o blahoslavenstvách, ktorú pre nás napísal a v januári aj kázal don Lančarič. Do konca tohto roka je pripravených niekoľko desiatok termínov tak, aby sa podľa možností každý salezián spolupracovník mohol na nich zúčastniť. Duchovné cvičenia, ktoré nám ponúka združenie, sú veľký dar, ktorý máme a treba nám ho zachovať. Osobitné duchovné cvičenia sú pripravované v rámci formácie pre našich ašpirantov a predašpirantov. Pripravujú sa témy duchovných obnov a témy na formačno-animačné stretnutia.Sľubne sa rozbieha tím mladých saleziánov spolupracovníkov. Intenzívne na tom pracujú radcovia pre mládež Peter Kertys a Majka Čelková. Majú veľa dobrých nápadov a na prvých stretnutiach tímu sa spoznávali a vzájomne sa obohacovali svojimi skúsenosťami. Začiatkom novembra sa v Čičmanoch uskutoční formačný víkend. Program stretnutia sa postupne kryštalizuje.

Aký je aktuálne záujem o vstup do združenia?

Keď na túto otázku odpoviem cez čísla, Pán nám stále povolania dáva, za čo treba úprimne ďakovať. Aj v tomto roku máme vo formácii 32 ašpirantov a 19 predašpirantov. Keď sa pozrieme, ako sú na tom v jednotlivých strediskách, vidíme výraznejšie rozdiely v počtoch nových povolaní. Je to podľa mňa prirodzené. Pozrime sa na dona Bosca, dona Titusa Zemana či iných saleziánov, ktorí sa nám vynárajú v pamäti. Náznak duchovného povolania, ktorý si všimli u nejedného mladíka, rozvíjali a sprevádzali s veľkou pozornosťou. Vedeli, že povolanie dozrieva, potrebuje čas. A ovocie prichádzalo. Nešetrili prostriedkami, námahami či obetami. Otázku nových povolaní vidím v širších súvislostiach celej saleziánskej rodiny. Naša saleziánska budúcnosť je v zdravých rodinách, vo výchove, v osobných kontaktoch a príkladnom živote. Treba sa nám spoločne modliť za povolania do každej zložky saleziánskej rodiny, lebo sa navzájom potrebujeme.

Určite sa stretávaš aj ty s nesprávnym chápaním ASC povolania. Tak ako to je? Kto môže byť spolupracovníkom?

V prvom rade si treba uvedomiť, že byť saleziánom spolupracovníkom je povolanie. Povolanie ako vzácny dar od Pána. Naším prvoradým cieľom je naša spása, ktorú môžeme dostať ako dar jedine od Ježiša Krista. Byť pravým saleziánom vo svete vyžaduje mať saleziánskeho ducha, mať zmysel pre spoločenstvo a spoluprácu. Nesmie mu chýbať základná črta, a tou je láska k mladým a silná túžba spolupracovať na zachraňovaní mladých, najmä chudobných a opustených. Pozvánka od dona Bosca je pre každého, komu záleží na svojej spáse a na spáse mladých.

Spracovala: Barbora Okruhľanská

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.