(Bratislava, 22. augusta 2022) – Domkári a Domkárky z celého Slovenska podávali svoju pomocnú ruku hneď od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine. Pod záštitou saleziánov a sestier saleziánok sa v strediskách na východe Slovenska vytvárali miesta prvého kontaktu, ponúkajúce bezpečný priestor. Dobrovoľníci v nich zabezpečovali pre utečencov ubytovanie, jedlo, pomáhali s dopravou. Časom sa rodiny utekajúce z Ukrajiny nachádzali aj v iných slovenských mestách, a tak sa aj pomoc našich dobrovoľníkov viac systematizovala.
Pod vedením Domky – sekretariátu sa vytvoril tím dobrovoľníkov, ktorí ponúkali voľnočasové aktivity pre Ukrajincov ubytovaných v Gabčíkove. Je tam ubytovaných približne 300 detí a mladých, ktorí potrebujú pomoc s integráciou a zmysluplným naplnením voľného času. Pravidelne (3-krát do týždňa) sa počas školského roka stretávali mnohí dobrovoľníci, ktorí vymýšľali rôzne hry, pohybové, športové a tanečné aktivity. Časom sa rozhodli nenechať deti cez prázdniny len tak nečinne a zorganizovali pre nich aj štyri turnusy táborov.
Vo viacerých strediskách po celom Slovensku boli tiež ubytovaní ukrajinskí utečenci, a tak vznikali stretká, krúžky, doučovania. V stredisku Poprad vzniklo „Detské centrum pre deti“, ktoré mohli navštevovať od 08:00 do 16:00 hod. Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia neprestala poskytovať humanitárnu pomoc. V spolupráci s gréckokatolíckymi saleziánmi na Ukrajine, pomáhali prevažne s dodávaním potravinovej a nepotravinovej pomoci. V Prešove sa vytvoril sklad, do ktorého sa zvážali veci (nakúpené, ale aj z rôznych zbierok) a mnohé rodiny ubytovali siroty, ktoré prišli z Ľvova.
V časoch pred vojnou organizovalo každoročne občianske združenie SAVIO denné letné prímestské tábory na Zakarpatsku (oblasti miest Tjačiv, Chust, Rachiv). Animátori, ktorí sa tam chodili venovať deťom a mladým sa pripravovali pol roka na víkendových stretnutiach. Každý mesiac boli formovaní skúsenými staršími animátormi spolu s duchovným vedením kňaza.
Ďalšou saleziánskou misijnou organizáciou pôsobiacou aj u nás na Slovensku je VIDES. Prostredníctvom tejto medzinárodnej organizácie pôsobilo mnoho saleziánskych mladých v rôznych častiach sveta.
Tí, ktorí si prešli formáciami Videsu či Savia, boli o niečo viac pripravení na prácu s Ukrajincami, ale čo ostatní mladí dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli pomôcť?
Všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhajú utečencom v rôznych častiach Slovenska Domka poskytla vzdelávanie a sprevádzanie. Niekoľkokrát zorganizovala školenie, ktorého sa mohli zúčastniť osobne i online. Rozprávali sa o skutočnej pomoci druhým, ale i o tom, ako nezabúdať na seba v tejto náročnej službe. V rámci sprevádzaného dobrovoľníctva majú dobrovoľníci k dispozícii podporu mentora, kouča alebo psychológa aj teambuildingy.
Dobrovoľníci zažívajú rôzne príbehy, ponúkame niektoré z nich:
– Mirko je malý ukrajinský chlapec, ktorý nás vždy víta medzi prvými deťmi pri našom príchode. Vie, kedy prichádzame. Utorky, štvrtky a soboty. Mame o tom hovorí v ten deň už od rána, tak veľmi sa na nás teší.
– Keď balíme veci a odchádzame, viaceré mamy mi povedali, aby som v ich mene poďakoval našim dobrovoľníkom zato, že prichádzajú k ich deťom. A to bolo viackrát. (zodpovedný za dobrovoľníkov v Gabčíkove)
– Keď som prišla dnu, s rozlišovacou vestou na sebe, hneď sa na mňa vrhli dve malé dievčatá a objali ma. Bola som tam prvýkrát, nepoznali ma, ani som nič neurobila, prosto len boli vďačné, že som prišla, že som o ne prejavila záujem.
– Bol som prvýkrát v Gabčíkove a určite neľutujem, myslím, že je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť. Keď sme prišli, deti sa s nami ihneď veľkolepo zvítali, mali veľkú radosť a mňa osobne veľmi dojalo, ako boli vďačné za každú maličkosť a s akým nadšením išli aj do úplne jednoduchých hier.
Zdroj: domka.sk
