Dnešných mladých asi najviac charakterizuje to, že žijú paralelne: v reálnom svete aj v digitálnom. Nedá sa to oddeliť. Svoju identitu si budujú najmä verejne, cez sociálne siete. Aj preto sú viac vystavení tlaku, porovnávaniu a neistote, no nie sú slabší než predchádzajúce generácie. Sú však senzitívnejší, preťaženejší a odrážajú prostredie, v ktorom sa pohybujú. Preto vzťahy, ktoré vytvárajú, pôsobia na staršiu generáciu inak.
Ak chceme rozumieť mladým či deťom, ak s nimi chceme vedieť hovoriť a byť im nablízku, musíme najprv pochopiť svet, v ktorom žijú. „Tomuto svetu“ sa venuje najnovšia knižka z edície Viera do vrecka s názvom: Nerozumiem deťom, vnúčatám. Ako sa mení kultúra? Pomôže vám pochopiť, prečo vaše deti, netere, synovci či vnúčatá rozmýšľajú inak, čo ich trápi, čo ich priťahuje, ako funguje ich svet technológií, umelej inteligencie a ustavičného tlaku. Publikácia zároveň ukazuje, kde v tom všetkom zostáva priestor pre rodinu, vzťahy, priateľstvá, hodnoty, vieru či ľudský kontakt.
Ukážka z knihy
Mladí ľudia dnes často používajú kombináciu slov, symbolov a obrázkov. Jedna správa môže obsahovať krátku vetu a za ňou niekoľko symbolov emoji, ktoré dopĺňajú význam. Tieto symboly fungujú podobne ako mimika v rozhovore tvárou v tvár – pomáhajú naznačiť, či je veta myslená vážne, ironicky alebo žartovne.
Technológie zasiahli do komunikácie tak hlboko, že sa stali jej prirodzenou súčasťou. Kým staršie generácie vyrastali vo svete, kde sa rozprávalo najmä osobne, telefonovalo sa z pevnej linky a listy sa písali rukou, generácia dnešných rodičov vyrastala v čase, keď bol hlavným komunikačným nástrojom osobný rozhovor, telefonát alebo SMS. Posielali sa však ešte listy alebo aspoň papierové vianočné pohľadnice. Komunikácia mala zvyčajne jasný začiatok a koniec. Dnešné deti vyrastajú v prostredí, kde je komunikácia okamžitá, vizuálna a stále prítomná. Správy prichádzajú počas celého dňa, konverzácie prebiehajú paralelne v rôznych aplikáciách a reakcie môžu mať podobu jedného slova, obrázka, emoji alebo krátkeho videa na výšku.
Autorkou knihy je Jana Matejíčková (1961), novinárka so zameraním na popularizáciu vedy a techniky. Už na strednej škole písala pre časopis Elektrón, neskôr pre Technické noviny. Po vysokej škole a po dlhej rodičovskej dovolenke pôsobila v redakcii detského časopisu Fifík. Desať rokov bola šéfredaktorkou časopisu Quark. Momentálne je stále aktívna v redakcii časopisu Nextech (bývalé PC Revue) zameraného na nové technológie.
