Spoločnosť Nepoškvrneného počatia v Nebbiuno, v Piemonte, povzbudzuje všetkých mladých ľudí, aby sa dozvedeli viac o posledných dňoch života svätého Dominika Savia.
„Život Dominika Savia“, napísaný donom Boscom, ktorý bol 110 rokov referenčným dielom, sa v roku 1967 stal východiskovým bodom. Všetci cítili potrebu napísať „Život“, rozprávajúci príbeh svätca, ktorého treba obdivovať a napodobňovať, ale aj príbeh mladého človeka z mäsa a kostí, ktorého treba pochopiť a prijať.
Proces, ktorý sa v tomto smere uskutočnil v spolupráci so saleziánskymi historikmi a životopiscami, bol nedávno dokončený. Je výsledkom výskumu a štúdia pod vedením Ornelly Ceruti zo Spoločnosti Nepoškvrneného počatia v Nebbiuno.
Tradičný životopis rozpráva príbeh výlučne „z pohľadu srdca dona Bosca“ ako vychovávateľa. Nový to robí „z perspektívy srdca Dominika Savia“, ktorý bol ako ostatní chlapci a túžil po priateľstve rovnako ako oni.
Život svätého Dominika Savia v novom výklade
Pre Dominika Savia (1842 – 1857) nebolo dôležité len jeho priateľstvo s Ježišom a Máriou, ale aj priateľstvo s Giovannim Massagliom z Marmorita (1838 – 1856), v ktorom, keď mali 11 a 15 rokov, našiel staršieho brata, ktorý mal pozitívny vplyv na jeho budúcnosť. Spoločne rýchlo vystúpili na vrchol svätosti a založili Spoločnosť Nepoškvrneného počatia, zárodok saleziánskej kongregácie a živnú pôdu pre saleziánske kňazské povolania, aj misijné.
Skutočné tajomstvo Dominika je teda poklad, ktorý nachádza v praktickom uplatňovaní základnej a vždy platnej lekcie, a to v oblasti dobrých priateľstiev, vďaka ktorým je možné dodržiavať dobré predsavzatia a dosahovať mimoriadne ciele, aj keď začíname v nevýhode.
Napriek tomu, že ho brzdila vrodená slabosť pľúc, Dominik dokázal zájsť ďaleko a dosiahnuť vysoké ciele, pretože jeho spoločník na ceste mal rovnaké túžby stať sa kňazom a svätcom (čo potvrdil don Bosco) a rovnaké morálne a mystické cnosti (čo potvrdili don Caviglia a don Molineris). Na rozdiel od Dominika bol aj zdravý a silný, o štyri roky starší a mal náskok v štúdiu (bol rovesníkom Cagliera a Ruu, synom dona Bosca už od roku 1853 a klerikom od roku 1855).
Príbeh Dominika Savia nie je ničím iným ako príbehom jeho priateľstva s Giovannim Massagliom, ktoré začalo v Mondoniu v roku 1853 a potom dozrelo a prinieslo ovocie počas školského roka 1854/1855 a prvej polovice nasledujúceho roka, keď boli obaja oratoriáni dona Bosca. S ohľadom na toto puto môžeme lepšie pochopiť všetky udalosti súvisiace s Dominikovým životom, vrátane tých posledných; v tomto svetle nadobúdajú ľudskú hĺbku skutočného života.
Na konci sa stane to, čo don Bosco predpovedal vo sne. Sväté priateľstvo, ktoré ich robí nerozlučnými, končí tým, že obaja ochorejú na tú istú chorobu: pľúcnu tuberkulózu. Choroba, ktorou sa Massaglia nakazil od svojho chorľavého priateľa, ho porazila po iba troch mesiacoch strávených s rodinou (zomrel 20. mája 1856 vo veku 18 rokov) a jeho koniec bol začiatkom konca pre Dominika.
Don Bosco píše: „Strata tohto skutočného priateľa, ktorý sa tak veľmi snažil o jeho dobro, Dominika hlboko zasiahla a po prvýkrát som videl, ako sa jeho tvár zachmúrila a plakal od bolesti. Smútil za ním niekoľko dní a po celý zvyšok života ho mal na pamäti a opakovane vyjadroval túžbu pripojiť sa k nemu v nebi. Jedinou útechou mu bolo spomínať na neho v Pánovi, najmä keď išiel na sväté prijímanie, čo zvyčajne robili spoločne. Táto strata bola veľmi ťažkou ranou pre citlivé srdce Domenica a výrazne ovplyvnila aj jeho už tak krehké zdravie.“
Počas leta a jesene 1856 strávil Dominik dlhé obdobia choroby so svojou rodinou. V prvej polovici školského roka 1856/1857 bol prítomný v oratóriu, ale nemohol pravidelne chodiť do školy a často nemohol vstať z postele. 1. marca 1857 opustil dom dona Bosca nadobro, vedomý si toho, že je len pár krokov od odmeny, ktorú mu sľúbil Pán.
Zostávajúcich osem dní strávil doma. Počas posledných piatich dní ho navštívil chirurg, ktorý sa ho pokúsil liečiť krvácaním, a farár, ktorý mu udeľoval sviatosti chorých. V týchto ťažkých chvíľach, ktoré vyčerpali jeho sily, nebol Dominik sám, pretože rodina Savio bola početná a milovaná susedmi a dedinčanmi.
Cítil sa však osamelý, pretože jediná osoba, ktorú chcel mať pri sebe, bol jeho priateľ, ktorý ho predbehol do neba a mohol ho utešiť len duchovne. Táto duchovná prítomnosť sa stáva takmer hmatateľnou v okamihu, keď ju prijme do svojho srdca pri prijímaní viatika, posledného svätého prijímania svojho života.
A tomto bode, už desať mesiacov, keď sa modlí k Pánovi alebo sa povzbudzuje, Dominik si kladie ruku na hruď, gesto, ktoré v sebe ukrýva celý svet, pretože vo vrecku košele má všetko, čo mu zostalo po Giovannim. Je to jeho rozlúčkový list, ktorý končí takto: „Drahý Dominik, spomínaj na mňa celým svojím srdcom pred Pánom, najmä počas svätého prijímania, a maj odvahu. Svätá a milá vôľa Božia nás teraz rozdeľuje, ale jedného dňa budeme navždy priateľmi v šťastnej večnosti.“
Neskoro večer 9. marca sa tento moment stáva čoraz reálnejším a chlapec pokojne čaká, striedajúc odpočinok s bdením. Pri jeho posteli stojí nielen jeho otec Carlo, ale aj starý otec Giovanniho, pripravený zbaviť chudobného rodiča dvoch najťažších úloh: splniť posledné želanie syna, prečítať mu modlitby za dobrú smrť a potom ísť do farnosti, aby oznámil jeho úmrtie a podpísal úmrtný list († 9. marca 1857, vo veku takmer 15 rokov).
Na záver zostáva už len naplniť významom poslednú vetu, ktorú Dominik vyslovil, prerušenú vetu, na ktorú don Bosco nadväzuje slovami: „Ó! Aké krásne veci vidím…“ Jeho krištáľovo čisté oči odrážajú veľmi konkrétny obraz, šťastný koniec príbehu, ktorý sa odohráva podľa scenára, ktorý si títo dvaja mladí muži dohodli vo svojej rozlúčkovej korešpondencii. Tento moment zachytávajú posledné slová, ktoré napísal Dominik Savio: „Môj drahý Massaglia, urobme to takto: ten z nás, kto odíde do neba ako prvý, pripraví miesto pre svojho priateľa a keď ho príde navštíviť, podá mu ruku, aby ho uviedol do nebeského príbytku.“
Pre viac informácií alebo získanie bezplatných vzdelávacích materiálov navštívte webovú stránku: www.massagliaesavio.altervista.org, ktorá poskytuje prehľad o celom projekte, alebo napíšte na adresu: compagniaimmacolataconcezione@gmail.com.
Zdroj a foto: infoans.org
