Prvú pôstu nedeľu, 22. februára 2026, pápež Lev XIV. uskutočnil ako biskup mesta pastoračnú návštevu farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Ríme, ktorá je zverená Saleziánom dona Bosca.
Svätý Otec prišiel na nádvorie farnosti okolo 8:30 hod. a hneď v úvode pripomenul význam samotného názvu baziliky: „Srdce“ Ježiša ako symbol bezhraničnej, milosrdnej a univerzálnej lásky. „Je to láska Ježiša, je to jeho milosrdenstvo, ktoré nás dnes ráno spojilo,“ povedal a zdôraznil, že rozmanitosť prítomných jazykov a pôvodov je konkrétnym znakom jednoty a bratstva, darom Ducha.
Nasledovala eucharistická slávnosť, srdce pastoračnej návštevy, ktorú celebroval Svätý Otec a koncelebrovali okrem iných kardinál Baldo Reina, generálny vikár Jeho Svätosti pre diecézu Rím, kardinál Giuseppe Versaldi, titulárny kardinál Baziliky Najsvätejšieho Srdca či don Fabio Attard, hlavný predstavený saleziánov spolu ďalšími generálnymi radcami, kňazmi, saleziánmi z generálnej kurie a pastoračnými spolupracovníkmi.
Objavte znovu milosť krstu
V centre homílie pápež Lev XIV. vyzval veriacich, aby prežili pôstne obdobie ako cestu späť k prameňom viery a znovu objavili milosť krstu. Vychádzajúc z paralely medzi príbehom z Knihy Genezis a evanjeliom o pokušení Ježiša, pápež kládol dôraz na „drámu slobody“: pokušenie, staré ako ľudstvo samo, myslieť si, že nezávislosť od Boha je podmienkou vlastného šťastia.
„Môžem naplno realizovať svoj život tým, že poviem ‚áno‘ Bohu? Alebo, aby som bol slobodný a šťastný, musím sa Ho zbaviť?“ spýtal sa pápež a ukázal na Krista – ktorý v púšti odmieta pokušenia zlého – ako na tvár nového človeka, zjavenie slobody, ktorá sa napĺňa v láske a synovskej poslušnosti voči Otcovi.
Blízka opora v srdci mesta
Pápež Lev XIV. pripomenul históriu baziliky, ktorú dal postaviť pápež Lev XIII. a zveril ju svätému Jánovi Boscovi v kľúčovej časti mesta, vedľa železničnej stanice Termini, a zdôraznil ďalekozrakosť tohto rozhodnutia, ktoré je dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.
Štvrť je križovatkou ľudskosti, poznačená neustálym prúdom ľudí a situáciami veľkej krehkosti. „Na pár metroch,“ poznamenal pápež, „môžete naraziť na protiklady tejto doby“: blahobyt a chudoba, nádej a násilie, túžba po čestnej práci a nelegálny obchod.
V tomto kontexte je farnosť povolaná byť skutočným „strážcom blízkosti“, miestom, kde Cirkev prejavuje konkrétnu blízkosť, načúvanie a aktívnu lásku. Svätý Otec povzbudil komunitu, aby bola „kvasom evanjelia v ceste tohto územia“, malým, ale jasným plameňom, schopným priniesť svetlo a nádej do najkrehkejších zákutí mesta.
Svätému Otcovi bola počas Eucharistie venovaná ikona Najsvätejšieho Srdca. Dielo, ktoré vytvorila umelkyňa Silvia Allocco, bolo prinesené k oltáru ako viditeľný znak oddanosti a lásky komunity k nástupcovi svätého Petra. Pápež Lev XIV. prijal dar s vďakou a zveril Srdcu Kristovmu život farnosti a každodenné úsilie všetkých, ktorí pôsobia v tejto tak citlivej a strategickej časti mesta.
Bratské stretnutie
Po svätej omši sa Svätý Otec v kaplnke komunity stretol so saleziánmi, ktorí slúžia v hlavnom dome, spolu s hlavným predstaveným a niektorými členmi generálnej rady. Počas bratského, jednoduchého a hlbokého stretnutia bolo cítiť ducha dona Bosca a synovskú lásku saleziánov k nástupcovi svätého Petra.
Svätého Otca privítal hlavný predstavený, don Fabio Attard, ktorý v mene všetkých spolubratov vyjadril radosť a vďačnosť za návštevu, ktorú označil za „zdroj požehnania, odvahy a nádeje“.
S osobitným dojatím don Attard potom odovzdal pápežovi pozdravy od spolubratov, ktorí pôsobia vo vojnových a konfliktných zónach. „Sme s nimi spojení, modlíme sa za nich a všetkými spôsobmi im zabezpečujeme našu ľudskú a duchovnú blízkosť,“ povedal a požiadal o požehnanie Svätého Otca pre všetkých.
Pápež Lev XIV.: „Ste znamením zapísaným v srdci Ježiša“
Vo svojom príhovore pápež Lev XIV. začal slovami z Jánovho evanjelia (20, 30 – 31): „Ježiš pred svojimi učeníkmi urobil ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe… tieto sú zapísané, aby ste uverili.“
„Vy ste súčasťou, ste prejavom jedného z týchto nepísaných znamení, zapísaných nie v knihe, ale v srdci Ježiša: aj dnes pokračujete v tejto veľmi dôležitej službe vo viacerých častiach sveta, aj tam, kde je vojna, kde je konflikt, kde je chudoba, kde Ježiš chce byť prítomný,“ zdôraznil pápež.
Pápež vyjadril blízkosť saleziánom pôsobiacim na okraji sveta a s láskou spomínal na ich službu aj v Ríme, najmä v oblasti Termini, kde saleziánska komunita ponúka prijatie, vzdelávacie programy a príležitosti na integráciu pre mnohých mladých ľudí, Talianov aj cudzincov.
Osobné spomienky a rodinná atmosféra
V atmosfére veľkej jednoduchosti pápež Lev XIV. zdieľal aj osobnú spomienku: „Ako mladý človek som pred vstupom k augustiniánom navštívil aj saleziánsku komunitu. Vy ste boli na druhom mieste – prepáčte!“ – vtipne poznamenal pri stretnutí s členmi komunity, čo vyvolalo smiech prítomných.
S láskavým tónom potom dodal, že počas prvých desiatich mesiacov svojho pontifikátu navštívil viac saleziánskych komunít ako augustiniánskych, čo je znakom konkrétnej a úprimnej blízkosti.
Svätý Otec pochválil saleziánsku charizmu, zdôraznil bohatstvo výchovnej a pastoračnej služby mladým ľuďom a povzbudil rehoľníkov, aby žili v duchu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho podľa príkladu dona Bosca: v duchu činorodej lásky, oddanosti a radosti. „Kráčajme spolu, zjednotení v Cirkvi, zjednotení v Najsvätejšom Srdci Ježišovom,“ uzavrel.
Na konci stretnutia pápež Lev XIV. udelil požehnanie všetkým prítomným spolubratom. Následne s veľkou pozornosťou a otcovskou láskou pozdravil každého osobne, zastavil sa, aby si s ním vymenil pár slov a udelil mu individuálne požehnanie.
Zdroj: infoans.org, vaticannews.va
Foto: infoans.org
