PK 2022: Večerné slovko, ktoré mladí predniesli saleziánom

(Badín, 23. februára 2022) – Ponúkame prepis večerného slovka, bez redakčných úprav.

Baška (Lisková)My sa tu celý čas rozprávame o chudobných mladých. Ja môžem o sebe povedať, že som síce z tradičnej, kresťanskej, usporiadanej rodiny, ale to, že som sa mohla stretnúť s Kristom, tak to prišlo cez vás, saleziánov. Som za to vďačná, že ste mi ukázali ako mať osobný vzťah s Bohom. Keď sa na vás pozriem, tak možno aj konkrétne, viacerí z vás ste hoci krátko, no veľmi silne a intenzívne vstupovali do môjho života.

Chcela by som poďakovať Paľkovi Dzivému, ktorý si nás, v Liskovej, adoptoval na istý čas. Ja som to tak vnímala, že veľmi silno bol prítomný pri nás a bol prvým kňazom, ktorý ma posprevádzal na ceste duchovného života. Som za to vďačná. Chcela by som vám povedať, že to má zmysel. Ďakujem.

Danka (Bratislava – Trnávka)Ja by som vám tiež chcela porozprávať o jednom zážitku. Keď som sem prišla, tak som si povedala, že to je taký môj osobný životný prierez – saleziáni, ktorí ma stretávali od malička až doteraz. Ten zážitok je so Stebkom, ktorý si to podľa mňa určite nepamätá. Keď som bola začínajúca animátorka a išla som prvýkrát na náš pobytový tábor – to je veľká vec ísť na pobytový tábor ako animátorka – zveril mi úlohu, mať na starosti jednu časť programu, vedľajšiu programovú líniu. Tábor bol o Rímskej ríši a popri tom šiel kresťanský program, ranné kresťanstvo. Ja som mu hovorila: „Prečo mne, ja som to nikdy nerobila, prečo mi to dávaš na starosť?“ A on mi tak v jednoduchosti povedal: „Ty to zvládneš.“ Pre mňa to bol veľmi silný dojem, keďže si ho pamätám. Dostala som zodpovednosť a dôveru.

A potom som dostala ešte veľa ďalších zodpovedností od saleziánov a veľa dôvery a som za to veľmi vďačná, lebo ma to posúva, môžem rásť. Toto bol ten prvý moment a prvé povzbudenie, ktoré som dostala. Myslím si, že ma to sprevádza až doteraz. „Odvahu, choď ty, ty to zvládneš.“ Preto vám chcem povedať, ako aj Baška vravela, že to má zmysel, čo robíte. Niekedy možno ani neviete, čo jedným slovom alebo dvoma slovami dokážete a aké stopy to v mladých zanechá. Ďakujem.

Filip (Prešov)Ja mám taký zážitok, ktorý síce nie je môj, ale je taký hustý, že som si ho osvojil. Je to zážitok jedného saleziána a jedného nášho chlapca zo strediska. Ten chlapec začal chodiť na hokejbal ako malý chalan, zapojil sa, už tam poznal aj pár kamarátov, rástol, potom začal chodiť na stretká, formoval sa, zdieľal sa, všetko išlo, už bol na strednej škole, už mohol byť animátor, dospelý chalan.

Mali sme tie naše stanovačky. On tam bol. Bol posledný večer, stáli sme pri ohni, silná atmosféra. Ten chalan odišiel od ohňa, ten salezián išiel za ním. Chalan mal slzy v očiach a mal otvorené srdce v tom momente. Poznáte chalanov, že to sa stane tak raz za dekádu, že chalan sa otvorí a ten salezián tam vtedy bol.

Myslím, že aj pre mňa, aj ja som mal taký zážitok, ale nie taký dobrý, tak som si zobral tento, že ten moment, to je hora Premenenia, taká chvíľka, ale vtedy tam ten salezián bol. A to vás tak chcem aj povzbudiť, že tak ako sme vám vraveli, že vás potrebujeme, že v takej chvíli, že to je zážitok do konca života, ktorý ho v niečom zmenil, sformoval.

Lucka (Košice)My sme sa tu bavili, že čo budeme rozprávať. A viacerí hovorili, že povedia nejaké svedectvo, zážitok. Ja som rozmýšľala, že čo poviem. A som si uvedomila, že prosto neviem. Som si spomenula na Marka Váchu, ja ho mám veľmi rada, a on hovorí, že niekedy najkrajšie, najdôležitejšie momenty nášho života sú také, pri ktorých si vôbec nepamätáme, čo sme robili ani o čom sme sa rozprávali, ale pamätáme si iba to, ako sme sa tam cítili. A mne to tak teraz sadlo.

Nepamätám si niečo konkrétne, čo sme spolu robili, alebo keď som sa s niektorými z vás rozprávala. Ale viem, že som sa pri vás stále cítila prijatá a milovaná. Takže vám za to veľmi pekne ďakujem. A tak ako dievčatá už hovorili, že to má zmysel.

Annamaria (Košice – Kalvária)Ja poviem možno úplne niečo iné, ale tiež niečo z toho, čo vychádza z toho, čo mám ja rada a čo prežívam. Chcela by som sa s vami podeliť o jednu situáciu, ktorú každý jeden z nás pozná. A ktorú prežíval aj Ernest Macák a zapísal si ju vo svojom duchovnom denníčku. Mňa to zaujalo možno aj preto, lebo je to niečo, čo tu aj tak nepriamo odznelo.

Jedného dňa boli spolu v záhrade s jedným spolubratom. Prišiel k nim ďalší salezián, poďakoval a všimol si toho druhého saleziána. Ernesta to veľmi zranilo, bol sklamaný, že mňa si nevšimol, mne nepoďakoval, prežíval to. Na druhý deň sa k tomu v zápisníčku znova vrátil. Písal, rozjímal, meditoval nad tým, že pre koho on vlastne pracuje: pre ľudí alebo pre Pána Boha?

Vtedy si dal také predsavzatie, že nebude nič očakávať a bude robiť všetko pre Pána Boha. Určite to nebola jednorazová udalosť, pretože sa k tomu ešte viackrát vrátil a obnovil si takého predsavzatie. Vybrala som jednu vetu: „Mám Otca, ktorý ma miluje, on vidí všetky moje snahy.“ To by som aj sebe, aj vám priala, žeby sme neočakávali vždy vďaku a mysleli na odmenu v nebi.

#PKBadin2022

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.