Pohreb saleziána Ernesta Macáka v Šaštíne bol slávnosťou

(Šaštín, 21. októbra 2016) – Bývalého provinciála saleziánov dona Ernesta Macáka pochovali dnes v Šaštíne. „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti,“ povedal v naplnenej šaštínskej bazilike na úvod homílie salezián don Štefan Turanský. Zádušnú svätú omšu v prítomnosti asi stopäťdesiatich kňazov, desiatok rehoľných sestier, dvoch biskupov a stoviek veriacich slúžil bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Ernest Macák zomrel 13. októbra vo veku 96 rokov, 80 rokov bol rehoľníkom saleziánom a 70 rokov kňazom.

Do Šaštína sa prišli rozlúčiť so zosnulým donom Macákom aj zahraniční hostia: emeritný biskup Linzu salezián Mons. Ludwig Schwarz, viacerí bývalí študenti slovenského gymnázia v Ríme. Spolu s Mons. Zvolenským koncelebroval omšu aj trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch a okrem kňazov saleziánov boli prítomní aj mnohí kňazi z okolitých farností Záhoria i z iných častí Slovenska. Nechýbali bývalí študenti šaštínskeho gymnázia, v ktorom bol po jeho obnovení v roku 1991 Ernest Macák prvým riaditeľom.

Už hodinu pred bohoslužbou sa zhromažďovali veriaci a modlili sa. Spoločenstvo Sedembolestnej, ktoré v Šaštíne vzniklo právena podnet dona Ernesta Macáka, animovalo modlitbu ruženca Sedembolestnej. Mnohí veriaci zapisovali svoje spomienky do kondolenčnej knihy priamo v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

Počas bohoslužby sa prihovoril veriacim salezián don Štefan Turanský, ktorý poznal dona Macáka od roku 1972, ešte za jeho pôsobenia v Ríme. „Otec Ernest je odzrkadlením Ježišovej kňazskej modlitby. Žil a pracoval, aby iní mali život. Modlil sa a zachraňoval povolania mladých spolubratov, keď v 50-tych rokoch zavládla totalita. Riskoval zdravie, trýzeň z vyšetrovania, odsúdenie, väzenie a život v anonymite len preto, že túžil, aby iní mohli slobodne nasledovať Krista.“ Okrem krátkeho prehľadu jeho života uviedol aj niektoré charakteristické črty: ochota obetovať sa za spolubratov, trpezlivé znášanie bolesti a mučenia, mimoriadna pokora, vnútorná sila, pokoj, priateľskosť a dobrota. „Bol to eucharistický kňaz, eucharistický rehoľník.“

V závere pohrebnej omše odzneli vzácne spomienky a uznania o donovi Macákovi. Salezián don Vladimír Fekete, ktorý prežil šesť rokov po boku dona Macáka, keď ten bol provinciálom saleziánov (1993 – 1999): „S postupujúcimi rokmi som vo Vás mohol objavovať a stále jasnejšie vidieť nielen dobrého človeka, múdreho rehoľníka a kňaza, ale opravdivého Božieho muža. Už vtedy som sa svojim najbližším pochválil, že môžem žiť a spolupracovať so svätcom.“

Bývalý direktor dona Ernesta v Šaštíne, don Marián Valábek, sa podelil o svoj zážitok z pozorovania, ako don Macák pri omši s hlbokou úctou vyslovoval Pane, zmiluj sa, a spomenul, že to boli slová niekoho, kto veľmi dobre vedel, komu to hovorí a aký je medzi nimi vzťah.

Pani Mária Vrábľová z Vištuku označila svojho rodáka za skvelého Božieho služobníka i za skvelého herca, ktorý trinásť rokov hral blázna. Napokon osobitne poďakovala „za Vištučanov“ rehoľným sestrám z Cerovej, ktoré sa s veľkou láskou starali o dona Macáka v jeho posledných rokoch.

Za všetky členky Kongregácie milosrdných sestier svätého kríža, ktoré pôsobia v Cerovej, sa prihovorila ich provinciálna predstavená Šebastiána Tuptová. Vyzdvihla, že nielen sestry, ktoré priamo žijú v Cerovej, ale celá ich provincia, dostali v donovi Ernestovi Macákovi dar otca, kňaza a proroka. Spomenula, ako don Macák sestrám opakoval „Buďte sväté, verné, veselé a vďačné.“ Aj ona spomenula, že celý jeho život bol eucharistiou. Vyznala, že mnohé sestry po smrti dona Macáka hovorili: „Zomrel svätý kňaz, rehoľník. Mali sme milosť žiť vedľa svätého človeka.“

Napokon sa prihovorili zástupcovia žiakov dona Ernesta zo slovenského gymnázia v Ríme, za ktorých hovoril pán Michal Kaňa a pán Peter Valášek, ako posledný, sa rozlúčil s donom Ernestom v mene všetkých bývalých, najmä prvých žiakov Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne.

Zosnulého bývalého provinciála saleziánov pochovali na šaštínskom cintoríne, kde sú pochované viaceré veľké saleziánske osobnosti. Pri hrobe zaznela báseň Čas, od Milana Rúfusa, v podaní jedného z bývalých politických väzňov.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský: "Odkaz dona Ernesta Macáka je mnohostranný. Ja vidím v ňom predovšetkým príklad jedinečného kňaza, hlbokého, modliaceho sa, trpiaceho, mimoriadne odolného. A zároveň veľmi nadaného, lebo on svoju duchovnosť vedel sprostredkovať a zanechal ju aj napísanú. Jeho život a jeho dielo je veľký Boží dar pre nás všetkých."

Stručný životopis Ernesta Macáka

Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej. Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží. Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. Roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého. Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa sna dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 ako 73-ročný sa stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Posledné jeho dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov, vo štvrtok 13. októbra 2016v Cerovej.

Rastislav Hamráček SDB, hovorca saleziánov

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.