Pohrebná homília z poslednej rozlúčky s provinciálom Jozefom Ižoldom (+ video)

(Bratislava, 26. mája 2020) – Prinášame vám homíliu Petra Timka SDB za zosnulého provinciála Jozefa Ižolda SDB.

Netreba lamentovať, Pán je s nami! (Evanjelium Jn 11, 1-44)

Drahá smútiaca rodina, zvlášť Jožkova milovaná mamička a súrodenci, najdôstojnejší otec arcibiskup Stanislav, drahí otec biskup Jozef, spolubratia v kňazstve, bratia saleziáni, sestry saleziánky, rehoľníci a rehoľníčky, celá saleziánska rodina; drahí bratia a sestry zhromaždení tu okolo telesných pozostatkov nášho zosnulého otca provinciála dona Jožka Ižolda, i vy všetci, ktorí túto pohrebnú svätú omšu sledujete prostredníctvom televízie Lux,

zomrel otec provinciál. Zomrel veľký človek. Veľkosť Kristovho učeníka sa však nemeria podľa veľkosti funkcie, úlohy či služby, ktorú zastával, ani podľa úspechov, či množstva a významnosti skutkov, ktoré vykonal. Takto veľkosť človeka meria svet. Veľkosť Kristovho učeníka závisí od toho nakoľko sa vo všetkom čo robil podobal Kristovi, nakoľko bol jeho život oslavou Nebeského Otca.

V jedenástej kapitole evanjelia podľa Jána, z ktorého úryvok sme si práve vypočuli, sa v úvode hovorí: „Preto mu (Lazárove) sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý." Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. (Jn 11, 3-6)

Tento úvod k celej udalosti vzkriesenia Lazára je zvláštny. Ak máme na zreteli, že Pán Ježiš mal rád Martu, i jej sestru a Lazára, prečo pri správe o Lazárovej chorobe zostal ešte dva dni tam kde bol? Ak Lazár bol Kristovým priateľom, a ak išlo o také silné priateľstvo, že sa Kristus pri Lazárovom hrobe dojal až k slzám, ako to, že Lazára nechal zomrieť? Presne takto zmýšľali aj obidve Lazárove sestry, Marta i Mária, a preto v tejto evanjeliovej stati je dvakrát tá istá veta: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“

Z takejto ľudskej logiky nás vyvádza Ježišovo prekvapivé tvrdenie: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu“. A čo je slávou Boha, ktorý je prameňom všetkého života, ak nie život v plnosti? Inak povedané, Pán Ježiš nám hovorí, že aj choroba a slabosť môžu človeka priviesť k plnosti Života. Naopak, ak človek prehliada svoju krehkosť a ohraničenosť, ak zabúda na to, že potrebuje byť spojený s Prameňom, ak si zakladá len na vlastných silách, vtedy nedokáže osláviť Boha a napriek všetkému svojmu úsiliu Život stráca. Ukazuje sa nám tu niečo dovtedy naozaj nevídané: človek môže osláviť Boha cez svoju krehkosť, cez svoju slabosť a chorobu, ktorej podlieha. Ba ešte viac, choroba a pozemská smrť môžu byť pre Kristovho učeníka privilegovaným miestom Božej oslavy a zjavenia Života.

Ak prečítame v tejto nevídanej logike aj výrok Lazárovych sestier, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako výčitka, ponosovanie či lamentovanie, objavíme v ňom novú a hlbšiu pravdu: kde je prítomný Pán Ježiš, tam nemôže byť smrť. Prítomnosť Krista, Božieho Syna, v ktorom sa Otec zjavuje a dáva Život, je prameňom Života pre Lazára a pre každého človeka, ktorý verí v Jeho prítomnosť. Veľmi dobre túto pravdu vystihuje tradícia mníchov na hore Athos, o ktorej som raz kdesi čítal. Keď v kláštore zomrel mních, jeho rehoľní bratia sa s ním lúčili tak, že sa zišli všetci okolo rakvy a opát vyvolával mená všetkých prítomných. Každý odpovedal: „Prítomný!“ Nakoniec zvolal aj meno zosnulého mnícha. Samozrejme neozvala sa žiadna odpoveď a chvíľa hlbokého ticha, v ktorej doznievalo meno zosnulého, vyjadrovala smútok nad stratou jedného z nich. Nakoniec opát povedal ešte jedno meno: „Ježiš Kristus.“ A všetci bratia jednohlasne zvolali: „Prítomný!“ Títo mnísi tak spoločne vyznali najhlbšiu pravdu, ktorú nám chcel Pán Ježiš zjaviť vzkriesením Lazára. Kde je prítomný On, tam nemôže byť smrť.

V časopise saleziánskej rodiny na Slovensku, ktorý má názov Don Bosco dnes, bolo zvykom, že úvodníky ku každému číslu písal otec provinciál. Prozreteľnosťou som sa v týchto dňoch dostal k jednému takému úvodníku, ktorý napísal don Jožko a ktorý mal názov Netreba lamentovať, Pán je s nami. Neviem, či to bol omyl alebo zámer redakcie, ale tento jeho úvodník bol uverejnený dvakrát po sebe bez čo i len najmenšej zmeny textu v marcom a májovom vydaní roku 2018. Dnes tieto jeho slová vyznievajú ešte vo väčšej sile a stálo by za to uverejniť ich aj do tretice v najbližšom vydaní tohto časopisu. Jožko nám píše:

„Milovať z celého srdca. Nedá sa to urobiť raz navždy, treba to robiť denne, dnes, práve teraz. K úplnému sebadarovaniu sa môžeme odhodlať v každej chvíli, aj keď nikdy nevieme, či je to dostatočne hlboké, opravdivé a úplné. Naše srdce, ktoré od nás Boh žiada, môžeme ponúkať v každom okamihu. Prítomná chvíľa je oknom, ktorým prúdi Božia láska do domu môjho života. Boha môžeme zastihnúť v každej práci, v úspechu i neúspechu. Uprostred hory povinností a v tiesnivom prízraku nakopených prác je potrebné urobiť len jedno: to, čo je Božie, čo chce láska. Vedomie Božej prítomnosti je veľmi oslobodzujúce. Život veriaceho človeka sa podobá moreplavcovi, ktorého loďou hádžu vlny, ale on vie, že s ním je Boh. Nemusíme všetko vidieť ďaleko dopredu. Aj vodič vidí v noci len na kúsok cesty osvietenej reflektormi auta. Život v prítomnej chvíli a vo vedomí Božej prítomnosti nám umožní nelamentovať nad minulosťou ani sa nebáť budúcnosti, veď s nami je Pán.“ (Jozef Ižold, Úvodník v časopise Don Bosco dnes, 2 a 3/2018).

Z týchto slov sa nám vynára veľkosť zosnulého otca provinciála. V 13. kapitole listu Hebrejom čítame: „Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru“. Don Jožko si vo svojom živote prešiel viacerými ťažkosťami a situáciami, v ktorých musel „zomrieť“, ale ani komplikovanejšia cesta za povolaním, ani náročná služba predstaveného, ktorú ako mi viackrát povedal, prijal s plačom, ani nakoniec tá zákerná a vyčerpávajúca choroba neboli na smrť, ale na Božiu slávu. Nepriviedli ho k lamentovaniu, ale naopak k ešte väčšiemu priľnutiu k Prameňu Života a ten pretvoril don Jožka na stelesnenie 17. článku našich saleziánskych Stanov: Salezián sa nedá znechutiť ťažkosťami, lebo úplne dôveruje Otcovi. Don Bosco hovorieval: „Ničím sa neznepokojuj!“ Inšpirovaný humanizmom svätého Františka Saleského verí v prirodzené i v nadprirodzené dary človeka, hoci nezabúda na jeho slabosti. Váži si hodnoty sveta a nebedáka nad dobou, v ktorej žije: prijíma všetko, čo je dobré, najmä ak to majú radi mladí. Keďže ohlasuje radostnú zvesť, je vždy veselý. Túto radosť šíri a vie vychovávať k radostnému kresťanskému životu a zmyslu pre slávenie: „Slúžte Pánovi vo svätej veselosti.“

Drahý Jožko, takto som si odovzdávanie služby provinciála nepredstavoval, ale „netreba lamentovať, Pán je s nami“. Beriem si toto Tvoje hlboké posolstvo kryté Tvojím životom ako štafetový kolík, ktorý chcem v službe bratom s Božou pomocou niesť ďalej, najlepšie ako budem vedieť. Prosím, pomáhaj nám všetkým z neba, nelamentovať, ale veriť, že Pán je s nami!

Dobrý Bože, ďakujeme Ti za nášho spolubrata Jožka, za všetko, čo si nám skrze neho daroval. Ďakujeme Ti za jeho priateľstvo, za jeho radostné prežívanie saleziánskeho a kňazského povolania, za jeho službu i za každé dobro, ktorým Ťa zjavil tomuto svetu. Prosíme ťa, Ty sám mu buď najkrajšou odmenou, veď iba Ty si nádej, ktorá nikdy nesklame; Ty si život, ktorý neuzrie viac smrti; Ty si láska, ktorá nezaniká; Ty si pokoj, aký nevie dať nik iný; Ty si radosť, ktorú nik nemôže vziať.

Panna Mária, Matka nášho Pána, Teba si náš spolubrat Jožko uctieval ako Pomocnicu kresťanov, privítaj ho v nebi. Svojou materskou nehou pomáhaj prejsť cez bolesť z Jožkovej smrti jeho blízkym, najmä jeho mamičke a súrodencom, i nám všetkým. Nauč nás s vierou prežívať žiaľ, veď ty vieš, čo je to smrť milovaného a milujúceho Syna. Amen. 

Foto: Róbert Chovanec

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.