Pred 100 rokmi – 18. 1. – sa narodili dvaja budúci saleziáni

(Bratislava, 18. januára 2021) – Druhý Macák. Ludvík – ako ho menoval starší brat Ernest – vychodil po ľudovej škole meštianku v Modre. Otec mu chcel odovzdať gazdovstvo, ale syn túžil ísť študovať ako Ernest. V septembri 1934 nastúpil k saleziánom v Trnave. Prvé sľuby zložil 16. augusta 1939 a po štúdiách teológie ho 29. júna 1948 s ďalšími piatimi spolubratmi vysvätil za kňaza vo Svätom Kríži nad Hronom (teraz Žiar nad Hronom) český saleziánsky biskup Dr. Štěpán Trochta. Don Ľudovít začal kňazské pôsobenie v Bratislave na Miletičovej a na Slovenskej univerzite sa zapísal na štúdium nemčiny a filozofie. V lete 1949 sa so študentmi dobrovoľne zúčastnil na stavbe Trate mládeže. Dostal sa tam do ideologického konfliktu s kultúrnym pracovníkom kvôli podpisom pod falošnú katolícku akciu. O krátky čas ho zaistili a trinásť mesiacov ho držali a týrali vo vyšetrovacej väzbe. Prepustili ho až v auguste 1950, keď už bola činnosť reholí zlikvidovaná. Zamestnal sa ako stavebný robotník a tajne pomáhal spolubratom pri útekoch. V jeseni 1951, pretože ho opäť hľadala štátna bezpečnosť, ušiel cez južné Čechy do Rakúska. Krátko pôsobil v Linci a potom ho predstavení určili do slovenského pastoračného strediska v Ríme, ktoré založil kňaz Anton Botek. Redigoval časopis Hlasy z Ríma. Od roku 1959 ako jeden z iniciátorov spolupracoval na založení Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda a od roku 1963 bol prvým direktorom tamojšej slovenskej saleziánskej komunity. Vyše dvanásť rokov pripravoval aj mládežnícke vysielanie Vatikánskeho rozhlasu a je autorom viacerých kníh. V roku 1982 odišiel do švajčiarskeho Bazileja, odkiaľ spolu s donom Alojzom Ondrejkom organizovali posielanie náboženskej literatúry do vlasti. Po návrate na Slovensko v roku 1991 vyučoval nemčinu a angličtinu na gymnáziu v Šaštíne. Po zdravotných komplikáciách a niekoľkých mesiacoch v nemocnici zomrel v Bratislave 19. decembra 1994. Pohreb v Šaštíne viedol v úlohe provinciála jeho brat don Ernest Macák.

Pán organista na Kopánke. Pán Adam Bajaník, salezián koadjútor, narodený v rovnaký deň ako Ľudovít Macák, vyrastal v Dolnej Krupej, kam sa rodina presťahovala po návrate otca z Ameriky. Cez svoju švagrinú spoznal v Trnave saleziánov a ako 26-ročný vstúpil do noviciátu. Prvé sľuby zložil 16. augusta 1948 vo Svätom Beňadiku a po nich začal žiť v komunite v Trnave na Kopánke, kde mal úlohu „nakupovatel“. Po likvidácii reholí bol aj on na nútených prácach a ostal pracovať ako robotník na stavbách v Čechách až do roku 1968. Vtedy sa vrátil do Trnavy a aktívne žil svoj tajný saleziánsky život. Po novembri 1989 zostal na Kopánke a ešte sa pustil do výchovy nových organistov. Rôznymi prácami slúžil v komunite, zachoval si veľkú pokoru a miernosť. Zomrel v Trnave 1. marca 2007.

Spracoval: rhsdb

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.