Pred 60 rokmi zomrel „otec“ českých saleziánov

(Bratislava, 17. januára 2013) – 17. januára si saleziáni v Českej republike pripomínajú 60 rokov od úmrtia dona Ignáca Stuchlého – zakladateľa českého saleziánskeho diela.

Ignác sa narodil 14. januára 1869 v obci Boleslav. Vyrastal v rodine bohatej na kresťanské hodnoty aj napriek časom prenasledovania. Po skončení gymnázia v Olomouci započul volanie Pána a odišiel za donom Boscom do Talianska, do Turína. Don Rua ho poslal študovať na Valsalice, spolu s poľskými ašpirantmi. Stal sa priateľom Augustina Hlonda, budúceho kardinála a poľského primasa. Po noviciáte študoval v Ivrei filozofiu a agronómiu. Následne bol poslaný do Gorzie, kde učil a zároveň študoval teológiu. Mal množstvo povinností, ktoré plnil s veľkou láskou a zodpovednosťou. A tak sa stalo, že sa zabudlo na jeho kňazské svätenie. Ignác čakal a bol poslušný tak, ako to bude robiť celý život. 

2013_01_17_stuchl2.jpg

3. novembra 1901 bol Ignác Stuchlý kardinálom Misie vysvätený za kňaza pričom deň pred tým prijal diakonát. Mal 32 rokov. V nedeľu už sedel v spovedelnici na pútnickom mieste „Svätá hora“ v Gorici. Pred jeho spovedelnicou stál vždy veľký zástup kajúcnikov, pretože sa rýchlo roznieslo, že je múdrym a svätým kňazom. Táto pokorná a mlčanlivá práca v spovedelnici v Gorici trvala 13 rokov. Don Stuchlý túžil ísť na misie a Don Rua ho v roku 1921 poslal na juh NORD do Ljubljany. Mladá saleziánska komunita začala s nadšením budovať veľký kostol Panny Márie Pomocnice. Stavba však bola zastavená kvôli nedostatku materiálnych prostriedkov a veľkej biede. V roku 1910 sa začala balkánska vojna a po nej I. svetová vojna. Don Ignác bol poverený vedením komunity, a tak začal zápas o prežitie svojich spolubratov. Nedokončená stavba baziliky bola pokrytá plechom a čakala na lepšie časy. Keď skončila vojna, don Ignác začal dom od domu žobrať, aby udržal pri živote komunitu a aby sa pokračovalo v stavbe baziliky. Nakoniec bola bazilika dostavaná a v roku 1924 vysvätená. 

V roku 1925 na žiadosť predstavených zanechal Juhosláviu a vrátil sa do Talianska. V komunite Perosa Argentina bolo už niekoľko rokov zopár Čechov, ktorí tam boli vyslaní na saleziánsku formáciu, aby sa tak v budúcnosti mohlo započať saleziánske dielo aj v Čechách. Don Stuchlý bol pozvaný, aby túto komunitu viedol. V roku 1927 bol poslaný do Československa, aby tam našiel dom, a založil komunitu. Ako prvý vybral a kúpil dom vo Fryštáku, ktorý práve opustili rehoľné sestry Nepoškvrneného Počatia. Ostatní Česi prišli z Perosa Argentina do Fryštáku na sviatok svätého Václava 28. septembra 1927. Don Ignác mal 58 rokov a bol veľmi unavený. Napriek tomu dokázal prijať úrad riaditeľa, a to od roku 1927 do roku 1934. Potom sa stal riaditeľom komunity v Ostrave. Ignác mal 66 rokov a už bol "otcom" českých saleziánov. 15. septembra bol don Stuchlý menovaný prvým inšpektorom novo zriadenej samostatnej českej Saleziánskej provincie. Vďaka jeho veľkorysej službe nastal veľký rozkvet povolaní… Pod jeho vedením vyrástlo v Československu 12 saleziánskych domov s 270 saleziánmi a ďalších 20 saleziánov, ktorí pracovali na misiách. Jeho pracovné nasadenie, jednoduchá zbožnosť – toľko pripomínaná donom Boscom – a láska prejavovaná k všetkým ľuďom urobila túto zem plodnou. 

2013_01_17_stuchl1.jpg

Prvého septembra 1939 začala II. svetová vojna napadnutím Poľska. 14. decembra tohto roku sa don Ignác dožil 70. rokov. Mal smutnú predtuchu, ale mlčal, usmieval sa a pozýval všetkých do práce. V júni 1941 napadlo Nemecko Sovietsky zväz. Dom v Moravskej Ostrave bol zabavený pre "vojenské potreby" a 50 saleziánov bolo poslaných na nútené práce do Nemecka. V roku 1943 bol tiež zabraný dom vo Fryštáku. Don Ignác prežíval so svojimi bratmi dni úzkosti. Neustále opakoval: "Príjmime všetko z Božích rúk". Počas tohto obdobia posilňoval prostredníctvom svojej služby v bratoch vieru a nádej. Po skončení vojny obnovil ašpirantúru, noviciát, filozofické a teologické štúdie. Otvoril domy pre mladých robotníkov. V roku 1947 ich mal inšpektorát dona Ignáca 5 v Čechách a 6 na Morave. 24. februára 1948 predal službu inšpektora donovi Antonínovi Dvořákovi. Don Stuchlý mal vtedy 79 rokov a konečne sa mohol vzdialiť do ústrania. Odišiel do Fryštáku ako spovedník, aby slúžil mladým ľuďom a sprostredkoval im Božie milosrdenstvo. V roku 1949 sa mu prudko zhoršilo už tak podlomené zdravie a 5. marca 1950 dostal záchvat mozgovej mŕtvice. Od tej doby bol pripútaný na lôžko. 15. marca boli všetky rehoľné domy v celej republike obsadené ozbrojenými jednotkami a rehoľníci boli deportovaní do sústreďovacích internačných kláštorov. Druhá hrozná búrka padla mlčky na dielo dona Bosca a dona Ignáca Stuchlého. Don Stuchlý bol umiestnený do domova dôchodcov v Lukove, ktorý ako radový chovanec nesmel opúšťať. V januári 1953 prišiel druhý mŕtvicový záchvat. Don Stuchlý zomrel v sobotu 17. januára vo veku 83 rokov. Napriek všetkým prenasledovaniam a utrpeniu sa jeho viera nikdy neotriasla. Bol pochovaný do zeme ako dobré zrno. Rozdával sa, aby utíšil hlad všetkých. 

Zdroj: www.fma.cz

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.