Predvianočná nálada

V predchádzajúcom blogu som trochu načrtla, že veľa času venujeme predvianočným prípravám, tak dnes pokračujem vo vianočnej nálade.

Od posledného blogu sa toho udialo veľmi veľa. Niet divu, však každý deň prináša veľa nového. Pre mňa minimálne veľká radosť, že konečne som sa zbavila vší 😀 . Okrem iného tieto dva týždne znamenali pre v šetkých členov veľa práce a málo spánku (niet divu, že už som si trochu navykla na trojhodinový spánkový režim). Každý deň, okrem pripravovania vianočných besiedok, ma čakalo maľovanie kulís, vyzdobovanie miestností, vytváranie vianočných pozdravov, dokončovanie ročnej dokumentácie atď. Takže som si to veľmi užívala. A hlavne popri mojej kreativite som tak uvažovala, že ja, čo som nikdy nejako extra na Slovensku nebola kreatívna (pretože mi všetci hovorili, že nie som kreatívna), tak tu mi každý zveruje úlohy, kde môžem byť kreatívna, koľko len chcem. Okrem iného som tieto dva týždne učila hru na gitare, spev a matematiku.

A kedže hudba bola vždy mojím hobby, dostala som možnosť sprevádzať naše deti (našu školskú kapelu) v meste Oaxaca. Tak ako všade, tak aj tu panovala predvianočná nálada, a tak sme boli s kapelou poďakovať našim dobrodincom, ktorí nás či už finančne alebo materiálne podporujú. Pre niektorých sme pripravili sv. omše a pre niektorých sme len tak išli zahrať do obchodu alebo na trh a pod. Bol to veľmi pekný čas, čas plný radosti a utužovania priateľstiev. A viete ako sme nocovali? Ja som bola sama vedúca pre dievčatá, ktorých bolo 20, takže som spala spolu s dievčatami v jednej izbe. Tá izba nebola veľkých rozmerov, mala 4 poschodové postele – v jednej posteli som spala ja a v zvyšných posteleliach spali natlačené dievčatá. Čo som teda obdivovala! A ani jedna z nich sa nezačala sťažovať, že sa musí tlačiť v jednej posteli s ďalšími dvoma. V tichosti sa uložili a spali až do samého rána. Niekedy skromnosť naučí viacej ako samotný komfort.

Po návrate z nášho dvojdňového turné sme sa vrátili do skúškového a predvianočného týždňa, čo bol teda riadne nabitý týždeň. Takže nasledovalo veľké štúdium a následne večer začínali predvianočné púte (je to čiste mexický zvyk – Panna Mária s Jozefom hľadajú miesto, kde by sa mohli zložiť. Táto “púť” je prepojená spevmi a modlitbami) a vianočné besiedky. Každý deň pripravovala iná skupina. Po odprezentovaní vianočnej besiedky sme sa všetci vybrali na ihrisko, kde na nás už čakala teplá kávička (alebo horúci jahodový nápoj) s chlebom. A samozrejme nemohli chýbať sladkosti! Tie ja väčšinou rozdám, nakoľko všetko je pikantné. Ja sa len teším, keď v mojom vrecúšku nájdem arašidy :D. Takto pokračoval každý deň, až prišiel deň “D” – piatok, kedy nám deti odchádzali domov na prázdniny. Prišli rodinní príslušníci, s ktorými sme strávili takmer celé doobedie a poobedie. Doobeda sme pripravili slávnostnú liturgiu, “púť” a besiedku. Vraj bola “púť” veľmi pekná, ale o tom ja moc povedať neviem, pretože som v maskérni maľovala a obliekala moje deťúrence. Po skončení nasledoval ďalší zaujímavý zvyk – v rôznych farebných výtvoroch (piñatas) ukrývajú sladkosti, ktoré visia vo vzduchu a jeden vybraný člen sa ich zo zaviazanými očami snaží vyslobodiť palicou. Popri tom sa mu spieva pieseň, a keď sa dospieva, nasleduje ďalší. Toto sa opakuje, pokým niekto nerozbije “sladkú príšeru”. Akonáhle sa rozsypú sladkosti, všetky deti (a nielen deti) sa rozbehnú, aby si “uchmatli” čo najviac. Nasledovalo upratovanie a spoločný obed (každý niečo doniesol). Hoci som tu už takmer tri mesiace, stále si neviem zvyknúť na stravu, takže mi vždy nechajú moje super kuchárky niečo bokom, aby som nehladovala.

Keď v našom internáte nastalo ticho a ostali sme len my dospelí, vytvorili sme si dvojdňovú párty – hry, tance. Teraz som tu už sama s dvomi sestrami, aby sme strážili náš dom, tak dakedy vyjdeme navštíviť ľudí žijúcich viac v horách. Je to také milé stretnutie, pretože ani jeden z nás nerozumie a dorozumievame sa len úsmevom, pohladením. Tu vie španielčinu len mladšia generácia, staršia nie. Staršia hovorí jazykom mixe. Pri jednej návšteve mi darovali Mescal (je to ako tequila len v mojom regióne má iný názov), takže si ho teraz vychutnávam. A musím povedať, že tá chuť je ohromne výborná!

Okrem iného som mala možnosť minulý týždeň byť svedkom jedného veľkého zázraku. Počas poobednajších hier na ihrisku jeden kôň nabral jednu dievčinu. Moje dievčatko ostalo ležať nehybné na zemi, no našťastie sa prebrala. Hneď sme ju odviezli k lekárovi a hoci utrpela silný náraz, nič sa jej vážne nestalo.

Kedže sú najkrajšie sviatky roka, prajem vám všetkým, aby sa Ježiš narodil vo vašich srdciach a priniesol vám radosť, nádej a pokoj.

Mária

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.