Aj tieto prázdniny odštartovala u saleziánov v Prešove chlapčenská stanovačka. Tento rok sa niesla v duchu Starého zákona a predstavila chlapcom príbeh Samsona. Hneď ako vystúpili z autobusov privítal ich filištínsky princ Saran a spolu s jeho vojakmi ich odviedol do tábora. Animátori stihli ešte deň predtým pripraviť tábor tak, aby mali účastníci pocit, že sa naozaj nachádzajú v starozákonnom období. Chlapci sa rozdelili do kmeňov a tábor sa mohol začať!
Každý deň sa skladal z troch hier, raňajok, obeda, večere, omše, modlitieb a divadla. „Tohtoročné divadlá nás oboznámili s príbehom Samsona, posledného sudcu a človeka, ktorý je skvelým príkladom toho, že aj pyšný človek sa môže pokoriť a svoju moc napokon použiť na správny účel. Divadlo nás zanieslo aj za hranice nášho tábora, lebo v stredu nás čakal výlet, ktorého cieľom bolo nájsť Samsona a poprosiť ho o pomoc v boji proti Filištíncom,“ opisuje tábor účastník Matúš.
V hrách museli chlapci stávkovať na kone, bojovať s Filištíncami, zbierať drahokamy pre Dalilu alebo dokonca zabehnúť Rambo dráhu. Chlapci si taktiež zahrali aj známu táborovú hru bojové ohne, no tentokrát si mali šancu zahrať jej vylepšenú verziu, kedy museli kolonizovať ostatné skupinky. Zo začiatku hra bola možno trochu komplikovaná, no keď ju chlapci pochopili, veľmi rýchlo sa stala obľúbenou hrou tohto tábora.
Tento rok sa mladí muži zúčastnili aj skúšky odvahy. Mohli si vybrať medzi ľahkou a ťažkou. Zatiaľ čo tí, ktorí boli na ľahkej sa snažili prejsť lesom, ostatní sa pokúšali čo najtichšie plaziť po lúke, aby ich nikto nepočul. Ich úlohou bolo potom zistiť tajné informácie a priniesť ich do tábora. Toto bola pre chlapcov určite najdlhšia noc.
Tábor ukončili záverečným divadlom, v ktorom sa Samson pokoril, poprosil Boha o poslednú silu a zboril chrám plný Filištíncov. Svojou smrťou zabil viac Filištíncov ako za celý život. Potom už nasledovalo len záverečné vyhodnotenie a na ďalší deň balenie a cesta domov. „Prišli sme domov síce unavení, no naplnení zaujímavými myšlienkami a užitočnými posolstvami do života,“ zhodli sa chlapci.
Kvet, ktorý vykvitol medzi Indiánmi
Rovnako ako každý rok, tak aj tento sa dedinka Sedlice na chvíľu premenila na inú rozprávkovú krajinu, tento raz na kmeň Mohawk. Po príchode dievčat bolo ich jedinou úlohou zistiť, do akej indiánskej rodiny patria. Téma „Najkrajší kvet, ktorý vykvitol medzi Indiánmi” bola indíciou k svätej Kateri Tekakwithy, ktorá ich celý čas na stanovačke sprevádzala.
Nechýbali sväté omše, ktoré pre účastníčky každý deň predstavovali chvíľu pokoja a duchovnej posily. Po obede, predstavení tábora a ubytovaní sa nedočkavo vrhli na hru, v ktorej hlavnou úlohou bolo zbierať suroviny. Ich indiánsky kmeň totiž postihli zlé časy a suroviny sa zháňali, kde sa dalo.
Nedeľňajšie ráno začali dievčatá tradične rozcvičkou, modlitbou a raňajkami. Po nich nasledoval zaujímavý výlet. Tentokrát bolo ich úlohou plniť stanovištia na ceste, ale aj vyslobodiť zajatkyňu – rukojemníčku každej skupiny. Po úspešnom prepustení rukojemníčky v tábore čakalo milé prekvapenie – kone.
Po obede a jazdách na koňoch sa dievčatá pobrali hľadať odkaz misionára, ktorý bolo treba nielen nájsť, ale aj rozširovať. Keďže to Kateri pri spoznávaní Boha nemala ľahké, ani animátorky to dievčatám neuľahčili. Svoju odvahu museli ukázať pri skúške odvahy.
Pondelok bol štafetovo-turnajový deň aj napriek nepriaznivému dažďu, pred ktorým sa účastníčky schovávali v stanoch, kde nechýbala zábava. Štvrtý deň tábora sa tak, ako aj Kateri, dostávali do dediny modlitby, a to cez stanoviská. Úlohou dievčat bolo identifikovať prekážky, ktoré mohli Kateri odradiť pri ceste za Bohom.
Utorkový večer bol špeciálny nielen kvôli programu pripravenému animátorkami, ale aj finálnemu vyhodnoteniu. „Atmosféru tohto dňa sme si užívali v indiánskom duchu, kde nechýbali tance a spev. Na jeho konci nás čakala už len posledná noc, po ktorej nasledovalo balenie a lúčenie sa s kmeňom Mohawk. Vidíme sa o rok, Sedlice!“ odkazujú dievčatá.
Zdroj: salezianipresov.sk
