Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (máj 2025).
Dvadsiateho piateho marca 2025 Cirkev slávila slávnosť Zvestovania anjela Gabriela Panne Márii. Pre kresťanskú vieru je to jeden z najvýznamnejších sviatkov. Pri tejto slávnosti si pripomíname iniciatívu Boha. On vstúpil do ľudských dejín, ktoré sám vytvoril, a stal sa ich súčasťou. V ten deň vo svätej Eucharistii recitujeme Vyznanie viery, a keď vyznávame, že Boží Syn sa stal človekom, my veriaci si pokľakneme na znak úžasu nad touto nádhernou Božou iniciatívou, pred ktorou nám nezostáva nič iné, len pokľaknúť.
Mária prežíva pri zvestovaní strach. „Neboj sa, Mária,“ hovorí jej anjel. Keď Mária kladie svoje otázky a je uistená, že toto je Boží plán pre ňu, odpovedá prostou vetou, ktorá pre nás dnes zostáva zvolaním i výzvou. Mária, požehnaná medzi ženami, jednoducho hovorí: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Dvadsiateho piateho marca zaklopal Pán na dvere môjho srdca prostredníctvom výzvy, s ktorou sa na mňa obrátili moji bratia na 29. generálnej kapitule. Požiadali ma, aby som sa dal k dispozícii a prijal misiu hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca, Kongregácie svätého Františka Saleského. Priznám sa, v tej chvíli som cítil ťarchu tejto výzvy.
Takéto momenty vyvedú z miery, pretože to, čo odo mňa Pán žiadal, nebola ľahká vec. Keď totiž príde volanie, my ako veriaci vstupujeme do toho posvätného priestoru, kde silne cítime skutočnosť, že iniciatívu preberá on. Cesta, ktorá je pred nami, jednoducho znamená odovzdať sa do Božích rúk – bez podmienok a bez výhovoriek. A to všetko, samozrejme, nie je jednoduché.
„Uvidíš, ako Pán koná“
V týchto prvých týždňoch si stále kladiem otázku ako Mária: Aký zmysel má toto všetko? Potom pomaličky začínam pociťovať tú útechu, o ktorej mi raz povedal môj provinciál: „Keď Pán volá, on preberá iniciatívu a od neho závisí, čo sa bude diať. Ty len buď pripravený a buď k dispozícii. Uvidíš, ako Pán koná.“
Vo svetle tejto síce osobnej skúsenosti, ale veľmi širokého dosahu, pretože sa týka saleziánskej kongregácie a saleziánskej rodiny, som sa okamžite obrátil na svojich drahých bratov saleziánov. Od prvej chvíle som ich požiadal, aby ma sprevádzali svojimi modlitbami, blízkosťou a podporou.
Musím priznať, že už v týchto prvých týždňoch cítim, že moje poslanie sa musí inšpirovať Máriou. Po anjelovom zvestovaní sa vydala na cestu pomôcť svojej príbuznej Alžbete. A tak som začal slúžiť svojim bratom, počúvať ich, rozprávať sa s nimi a uisťovať ich o podpore celej Kongregácie, najmä tých, ktorí žijú vo vojne, konfliktoch a extrémnej chudobe.
Zasiahla ma poznámka jedného provinciála, ktorý so svojimi bratmi prežíva mimoriadne ťažkú situáciu. Po veľmi srdečnom bratskom rozhovore mi povedal: „Otče, potrebujeme len tvoju blízkosť, tvoje počúvanie a tvoju modlitbu. To nás utešuje, povzbudzuje a dáva nám silu a nádej, aby sme naďalej slúžili mladým, chudobným a zraneným, vystrašeným a ubíjaným!“ Po tomto komentári sme zostali ticho, on i ja. Z očí mu vypadli slzy a musím priznať, že aj mne.
Po tomto stretnutí som zostal vo svojej kancelárii sám. Pýtal som sa sám seba: Azda toto poslanie, ktoré ma Pán žiada prijať, nie je poslaním stať sa bratom po boku mojich bratov, ktorí trpia, ale majú nádej, ktorí bojujú, aby mohli konať dobro pre chudobných, a vôbec nemajú v úmysle prestať? Počul som vo svojom vnútri hlas, ktorý mi hovoril, že stojí za to povedať áno, keď Pán klope, nech to stojí čokoľvek!
Fabio Attard, SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS
