Taaaak…a máme tu štvrtý september. Deň, kedy som prišiel na moju tohoročnú misiu. Teraz sú to už dva týždne, čo som na Luníku, a tak som sa rozhodol vám niečo napísať o tom, ako si tu žijeme. Moje prvé dni na Luníku boli ťažšie, ako som si predstavoval, ale postupne si zvykám a zisťujem, že je to naozaj veľké Božie požehnanie ísť na takúto ročnú misiu. Prvé dni som často navštevoval kaplnku, ktorú máme spojenú hneď s domom, čo je naozaj pecka, jedna s najlepších vecí tu. A veruže kaplnku tu majú veľmi peknú, asi jednu s najkrajších, aké som videl 🙂 .
Saleziáni pôsobia na Luníku asi 10 rokov. Prvý farár, ktorý to tu začal, nebol salezián, ale diecézny farár, saleziáni prišli až neskôr. Keď tu prišli, nebývali hneď v dnešnom centre, ale priamo s Rómami v jednej z bytoviek. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože miestni ich neprijímali, bolo to pre nich niečo úplne nové. Postupne sa tu vybudovalo krásne centrum, kde teraz pôsobia. Taktiež je tu škola, kde chodí okolo tisíc žiakov.
Život na Luníku je celkom zaujímavý. Ľudia tu ako keby nikdy nespali. Stále je tu živo 🙂 . Hudba pustená nahlas a obzvlášť, keď si vyberú nejaký hit na leto, tak ten sa tu opakuje každý deň. Ľudia sú tu všelijakí tak ako všade, dobrí aj horší. Kedysi to bolo na Luniku horšie ako teraz, bola väčšia kriminalita a večer človek ani nemohol ísť von, ale momentálne sa to už zlepšuje. Kedysi neboli vonku lampy, čiže všade bola tma, no terajší starosta už podával aj lampy a čo sa týka odpadkov, tak sa to tiež zlepšuje 🙂 . Bolo taktiež aj viac bytoviek – celá jedna ulica, teraz na nej zostali už asi iba dve. Veľa ľudí tu žije naozaj biedne, boli sme s Otcom Pavlom, terajším direktorom, požehnať jeden byt, no v podmienkach, v akých žijú, je naozaj bieda, no na druhú stranu nie sú tu len takéto biedne rodiny, ale aj tie bohatšie, ktoré majú veľmi pekne zariadené byty.
Ako som už povedal, ľudia sú tu všelijakí. Jeden z tých väčších problémov je tu alkoholizmus. Najhoršie je, že mladi to okúšajú dosť skoro, a to len preto, lebo buď pijú ich otcovia, alebo to nájdu kdekoľvek na sídlisku. Konkrétne som raz už za tmy šiel okolo jednej skupinky, kde boli starší a tí nalievali tým mladším a spolu s hudbou meditovali nad životom. Tí starší už mohli mať okolo 25 a mladší okolo 15, keď nie menej. Čiže to kolečko sa otáča dookola, kde sa už ľudia v mladom veku stávajú závislými a učia ešte mladších od seba. Taktiež je tu dosť rozšírené fetovanie. Keď im to vymyje hlavu, ako sa potom môžu niečo naučiť? To sú tie horšie stránky Luníka, ale samozrejme, nie je to len takto.
Často počúvam, ako je to iba zle a spomínam si na to, ako sa ma kamarát pýtal, či ma sem môže prísť na aute pozrieť, či mu ho neukradnú spolu s ním v aute 🙂 . Hmm…pekné predstavy, ale musíme si uvedomiť, že keď my k nim prichádzame ako „niečo viac“, tak aj takto to potom vyzerá. My k nim prichádzame s mienkou, že sme lepší, ale veď človek má svoju dôstojnosť už len preto, že existuje. Nie preto, ako vyzerá, čo má oblečené, alebo v čo verí. Dôstojnosť človeka je v tom, že je v ňom Boh, sme chrámom Ducha Svätého, a preto máme svoju dôstojnosť, či máme desať, tridsať alebo osemdesiat rokov. Každý človek má nesmrteľnú dušu a to je dôležité. S Rómami je to niekedy naozaj ťažké, no keď mám povedať pravdu, bol som na tábore s bielymi a potom som šiel na tábor s Rómami a tam sa mi to páčilo oveľa viac. Lepšia atmosféra okolo, lepšia zábava aj s deťmi a pravda, tie deti neboli tak rozmaznané, ako je tomu u veľa bielych, aj keď samozrejme neplatí to na všetkých, aj medzi Rómami sa nájdu takí a najmä je to vidieť, keď máme ísť niekam na túru 🙂 . Skrátka, nie je to až také zlé, ako si veľa ľudí na Slovensku myslí. Mladi, ktorí chodia do kostola tu na Luníku, tak tí sú naozaj super.
Tak teda, na Luníku je fyzická chudoba, ale predovšetkým morálna a duchovná. Veľa ľudí je tu smädných po Láske, hlavne dnešní mladí sú strašne sami a na Luníku to je bežné, že dieťa je celý deň vonku, domov sa príde najesť a znova je vonku. Hľadá cestu, veľa krát oňho nikto ani len nezakopne. Saleziáni na Luníku sú super 🙂 . Oni sa im snažia vyplniť ten ich čas, aby nerobili somariny z nudy. Keby ale ani len neboli stretká ani nijaké akcie, tak ako povedal jeden kňaz, už len to má svoj význam, že sme tu a že sa za Luník každý deň modlíme, a to je veľká vec. A teda keď sme už spomenuli stretká…momentálne moja misia prebiehala v zariaďovaní si mojej izby a prípravou na stretká, ktoré začínajú budúci týždeň. Taktiež na školu, kde budem chodiť pomáhať sestre Aničke FMA. Ona je super a mám z nej veľkú radosť. Všetky sestry, čo sú na Luníku sú super. Sestra Mária a Sestra Zuzka. Bohu vďaka za ne.
Vymaľovali sme miesta, kde sa budú mladí schádzať, konkrétne to je miestnosť pre výtvarnú a na premietanie filmov.
Funguje tu taktiež Charita. Zatiaľ je to asi tak, že každá vec stojí 5 centov, čiže za 10 vecí zaplatí človek 50 centov. Je to aj z toho dôvodu, že kedysi to bolo zadarmo, no veľa vecí sa našlo povyhadzovaných a pod. Taktiež je na pláne práčovňa, o ktorej sa viac dozviete na tomto linku: Aj my chceme byť čistí.
Kto chce, môže prispieť nejakou sumou 🙂 .
Fuuuu… 🙂 tak zhruba zatiaľ asi takto o našom Luníku 🙂 . Som rád, že tu existuje takéto pekné dielo. Určite je to veľké požehnanie pre ľudí na sídlisku.
Dúfam, že sa Vám môj blog aspoň trochu páčil 🙂 .
PS: Budeme velmi radi, ak sa ku nám pridáte modlitbou za ľudí na tomto síldisku Luník IX.